Namatkovo som z temy Nedovera vybral:
Citácia:
... Ono dovera v Boha neznamena ze Boh kona co my chceme, ale ze Boh kona podla vlastneho uvazenia ale v nas prospech aj ked to subjektivne momentalne vidime inak ...
... Viac ako veriť že sa mi stane tak ako prosím je treba veriť že Boh mi dá to čo je pre moju (alebo toho za koho sa modlím)spásu najlepšie. Je treba byť otvorený a pripravený prijať Božiu vôlu aj ked sa nezhoduje s mojou alebo jej v danom okamihu nerozumiem ...
... modlitba nie je hovorenie Bohu co ma robit On (hoci aj ja to robim) ale pocuvanie co mame robit my ...
V uvedenych vyjadreniach diskutujucich sa pojednavalo o osobnej, prosebnej modlitbe; konkretne o jej ucinkoch, t.j. ze clovek vobec nemusi dostat/dosiahnut, o co v modlitbe ziada. Pre jednoduchost predpokladajme, ze predmetom modlitby boli casne dobra nas samych alebo nasich bliznych. Casto sa v tomto kontexte stretavam s opacnym nazorom, ze modlitbou, ktora splni „urcite podmienky“, dosiahneme od Boha to, o co v nej prosime, pricom sa v suvislosti s tym spomina najma ako je nevyhnutna vytrvalost, trpezlivost a argumentuje sa napr. nasledovnymi versami zo Svateho pisma:
Lk 11,9-10Jn 14,14Mt 21,22Jer 29,12Nazdavate sa, ze horeuvedene nazory diskutujucich su v sulade s tymito versami?
Citácia:
... Ale neviete mi povedať - z pohľadu laikov, stáva sa aj vám, že keď sa modlíte, akoby ste vôbec nemali dôveru? Prípadne čakáte že sa stane presný opak? Viem že je to zvláštne ale u mňa je to proste vždy tak ...
Toto nevyzera byt vyjadrenim a priori nedovery voci Bohu (lebo Lilll sa modlieva), ale skor utvrdenie aposteriorneho poznatku o vysledku utiekania sa k modlitbe (lebo Lilll vidi, aky je impakt modlitby na jej realny (pozemsky) zivot).