kresťansko
katolícke
fórum

Rozjímáte o utrpení a smrti našeho Pána Ježíše Krista? Jak často, kolik věnujete času rozjímání a jaký máte postup, je to pro vás snadná nebo obtížná věc nebo rozjímáte radši na jiné téma?

Ďakujem za skvelú otázku. Tento typ rozjímania veľmi odporúčala veľká učiteľka modlitby sv. Terézia Avilská. Najskôr treba nadviazať vzťah s Ukrižovaným... Duch dáva túto milosť, dobre sa pripraviť aj cez prijímanie ťažkostí a utrpení...Tiez je dobré prežiť sustredene sv. omšu, ktorá je spritomnenim Kristovej obetí na Kalvárii a dobré je na to nadviazať aj cez deň a vybavovať to, že je duša pri Ukrižovanom....a v modlitbe tiež sa dá, ako to komu ide. Niekedy pravdaže ako v lete na saniach.

Přiznám se že mně jde rozjímání velice špatně, myšlenky se stále toulají někde jinde. Nejhorší je když se přes den oddám nějaké své zálibě, to potom večer nejsem schopný na rozjímání ani pomyslet. Aspoň trošičku mi to jde ráno, tak hodinu minimálně. Rozjímám většinou o utrpení a smrti našeho Pána Ježíše Krista, občas o nebi, peklu, o pomíjivosti světa, o tom že ve světě nenaleznu štěstí ale naleznu ho jen u Boha. Cítím že užitek z rozjímání je pro mně obrovský, když bych toho zanechal postupně bych ztratil víru.

Takze take nenapadne "umele udrziavanie viery pri zivote" ?
Nie som si celkom isty, co pod "rozjimanim" vlastne chapes ?
Pretoze ak to nie su OTAZKY a ODPOVEDE, potom to nestoji za vela ...

_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen) "Uprimny nepriatel je lepsi ako lojalna opozicia." (legionar)

Myslím, že je to tak prirodzené. Preto sa veľa ľudí uspokojí s ústnou modlitbou, lebo po dni naplnenom starosťami sa im ťažko stíšiť sa osobnú vnútornú modlitbu. Vraj pomáha čítanie knihy, hudba, príroda ako príprava. Ale na mňa to tiež neúčinkuje. Buď Boh dá milosť, alebo je to ako v lete na saniach, ale aj to je dôležité vytrvať. Terézia Avilská hovorí o 20 rokoch každodennej suchoparnej modlitby, ktorej bola verná. Potom začala mystická modlitba, o ktorej hovorila, že stálo to zato. Byť pri trpiacom Kristovi je naviac veľmi dobrá téma, lebo tie milosti! Dnešná doba ju nedoceňuje.

Bez jedla a vody zomiera telo a bez modlitby - kontaktu s Bohom, ktorý živí dušu, zomiera duša. Prejavuje sa to v konečnom dôsledku stratou viery, nádeje a lásky, ktoré sú základné dary, ktoré zaštepuje Boh do človeka pri svätom krste a o ktoré sa treba starať ako o všetko živé...

Najprv čo vlastne chápeš pod rozjímaním. A rozdiel medzi kontempláciou.

Ja si jednoducho sadnem pod kríž v spoločnosti Márie , Márie z Magdaly, Jána , Longinusa... a tíško sedím s nimi pod krížom

_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú

Rozjímám takto: je to podle knihy - Rozjímání sv. Petra z Alkantary (dávám si přibližně takové otázky a uvažuji o tom)- Kdo trpí? Kristus, Slovo, Otcova Moudrost. Co trpí? Je bičován, trním korunován, popliván, křižován. Za koho trpí? Za naši spásu, mou i všech lidí. Proč trpí? Jen aby netrpěl člověk. Od koho trpí? Od vlastního národa. Kdy trpí? V nejkrásnějším věku. Kde trpí? Ve svatém městě i za ním. Jak trpí? To ti poví sám.
Pokud to jde tak si i obrazně všechno představuji i jak bolestné to asi bylo.

A kontemplace, to je že v rozjímání nebo i kdykoliv jindy se náhle ztratí rušivé toulavé myšlenky a mysl je náhle upoutána Bohem, duše zakouší oheň Boží lásky, nepředstavitelná sladkost zaplaví člověka a z očí tečou slastné potoky slz (toto jsem vyčetl z knih)

Rozjímam aj nad utrpením Ježiša. A koľko tomu času venujem, neviem. Niekedy chvíľu rozjímam len tak z ničoho nič pri bežných prácach.

Rozjímam nad KKC, celkom podnetne - ale samozrejme aj nad Pismom a nad Utrpenim