Čo ma zaujalo... neviem to nejak definovať presne, ten pocit takého absolútneho kľudu...
Už cesta tam bola zážitok, je to v nadmorskej výške okolo 1000 m. n. m., tie serpentínky a neskutočné výhľady... Kláštor je vlastne celý komplex budov - kostol, mníšske cely, hospodárske priestory... sprístupnené pre verejnosť je jedno krídlo, bola tam aj jedna "akože" mníšska cela, aj so zariadením, bolo vidno na vnútorné nádvorie (celé je to obohnané hradbami)... viď foto zvnútra, model celého komplexu. Priamo s kartuziánmi sa stretnúť nedalo.
Z architektonického hľadiska ma zaujali rohové bašty - zvyšky pôvodného opevnenia (kláštor založený v r. 1090 - mimochodom, po veľkej kartúzi je to najstarší nepretržite fungujúci kartuziánsky kláštor), ktoré zostalo po zničení zemetrasením niekedy v 16. storočí.
Bolo to dosť odrezané od hlavných ciest, fakt tam bolo ten kľud a pokoj až cítiť... a to nie som veriaci; pre veriaceho by to zrejme bolo po duchovnej stránke oveľa väčší zážitok...
Mimochodom, mnísi tam mali taký obchodík, kde sa predávali ich vlastné výrobky z kláštora (dalo sa platiť aj kreditkou

). Kúpili sme tam asi zatiaľ najkvalitnejšie olivové mydlo... porovnať sa s ním dalo len olivové mydlo z Nábulusu, v Palestíne...