Citácia:
Niekoľko rokov predtým by sa dalo očakávať, že teologické fakulty sa postavia ako pevný múr proti marxistickým snahám. No teraz sa stal presný opak – stali sa ich ideologickým centrom. Prijatie existencializmu tak, ako ho uskutočnil Bultmann, nezostalo pre teológiu bez následkov.
Ako som už spomínal, vo svojom kurze kristológie som sa snažil reagovať na úbytok existencializmu a sme-tam – predovšetkým v kurze o Bohu, ktorý som viedol hneď potom – som sa oproti nemu dokonca pokúšal klásť myšlienky marxizmu, ktorý pre svoje židovsko – mesiášske korene zachováva ešte nejaké kresťanské prvky.
Ale skaza teológie, ku ktorej došlo prostredníctvom jej politizácie smerom k marxistickému mesianizmu, bola neporovnateľne radikálnejšia, pretože bola založená na biblickej nádeji, ktorú však prekrútila tak, že zachovala náboženskú vrúcnosť, ale odstránila Boha a nahradila ho politickou aktivitou človeka. Nádej zostáva, ale namiesto Boha prichádza strana, a teda totalizmus ateistického kultu, ktorý je ochotný obetovať všetku ľudskosť svojmu nesprávnemu Bohu.
Videl som obnaženú na kosť krutú tvár toho bezbožného uctievania, psychologický teror a bezuzdnosť, s akou sa odkladali aj posledné zvyšky morálnych zásad považované za prežitok buržoázie vždy, keď prišlo na ideologické ciele. To všetko bolo už samo osebe alarmujúce, ale keď ideológia začala konať v mene viery a využívať Cirkev ako svoj nástroj, bola to pre teológov výzva na súboj, ktorej sa viac nedalo vyhnúť. Rúhačstvo s akým zosmiešňovali kríž ako sadomasochizmus, pokrytectvo, s akým sa vydávali za veriacich – keď to považovali za prospešné-, aby nebodaj neprišli o prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov…. Nič z toho sa nesmelo podceniť ani odsunúť na nejakú akademickú polemiku. Zažil som to všetko na vlastnej koži, keďže v období, keď táto situácia vrcholila, som bol dekanom fakulty, členom veľkého a malého akademického senátu a tiež komisie poverenej vypracovaním novej ústavy pre univerzitu. Samozrejme, stále sme mali množstvo normálne zmýšľajúcich študentov teológie.
Smerovanie univerzity o ktorom hovorím vyššie, mala na svedomí malá skupina zamestnancov univerzity. Aj napriek tomu sa jej však podarilo ovplyvniť klímu. Ja osobne som nikdy nezažil problémy so študentmi, skôr naopak, na moje prednášky vždy chodilo veľa pozorných poslucháčov. Pripadalo mi to však ako zrada, utiahnuť sa do bezpečia auly a zvyšok nechať na iných.
http://alianciazanedelu.sk/archiv/878hovori sa tomu
plazivy pochod instituciami