l1ve_D píše:
Ja ti pokojne dám aj primitívne cvičenie na mimozmyslové vnímanie. Choď na balkón nejakej budovy tak na 6-8-10 až 12 poschodie. Z toho balkónu prípadne strechy uprene začni hľadieť na hociktorú osobu čo si vyberieš ty ale hlavne nech je otočená pohľadom smerom od teba tak aby si si bol istý, že Ťa nemôže vidieť. Uvidíš, že to vycíti a otočí sa pohľadom priamo na teba na miesto skadial hladíš. Skúšal som toto x krát. A štatisticky mi vyšlo, že to nie je náhoda. Tí ľudia ma vždy vycítili.
Počul som už o takom jave, a tiež s ním mám podobné skúsenosti, ale keď by si to mal nezaujato vyhodnocovať, tak to by ti už takto asi nešlo - aspoň doteraz sa to nikomu nepodarilo, hoci mnohí boli podobne presvedčení, že im to funguje, keď si to len takto neformálne skúšali, ale oni nie sú nezaujatí pri tom vyhodnocovaní, lebo oni vedia, že mali taký zámer a to potom môže akosi podvedome ovplyvniť ich vyhodnocovanie výsledkov toho experimentu.
Keby si to chcel nezaujato vyhodnotiť, tak by si to musel napr. nahrať na kameru, tých ľudí, pričom ty by si si pomocou napr. náhodného generátora vyberal, že na ktorého človeka sa budeš sústredene upriamene pozerať a na ktorého nie. A to si budeš zapisovať, že na ktorého si sa pozeral a na ktorého nie. A potom dáš kamerový záznam inej osobe, ktorá nevie, že na koho si sa pozeral a na koho nie, a ona z toho záznamu vytriedi, že kto sa obzrel a kto nie. A potom až porovnáte, že aká je tam zhoda. A pokiaľ sa tam preukáže nejaká korelácia, tak to by bol štatistický dôkaz. Ale zatiaľ sa u nikoho taká korelácia nenašla...
Hoci bežná ľudská skúsenosť prináša skutočne pozoruhodné javy vyzerajúce ako mimozmyslové vnímanie, telepatia či rôzne pozoruhodné "zákony schválností" či pod., ale to sa deje spravidla spontánne a nie len tak automaticky na príkaz...
Napr. už aj v histórii matematiky je pozoruhodné ako až príliš často - takmer sústavne - na nové veľké objavy obvykle prichádzali naraz hneď dvaja ľudia nezávisle od seba. Že dovtedy dlho dlho nikto nič až ZRAZU z ničoho nič hneď dvaja ľudia z úplne iných kútov sveta. Napr. u nás na škole sme tiež mali takého študenta, ešte za komančov, čo vyriešil jeden dosť veľký problém, o ktorom sa niekoľko desaťročí učilo ako o otvorenom probléme, no ale zrovna jemu napadlo riešenie - avšak presne v tom istom roku napadlo riešenie aj jednému Američanovi a tak to
pomenovali po nich oboch. A takéto býva pomerne bežné.