kresťansko
katolícke
fórum

Tomáš Akvinský neverí, že existencia Boha je jasnou, samozrejmou a vrodenou pravdou. Aj preto odmieta apriórny tzv. ontologický dôkaz Božej existencie z pera Anzelma, keďže nemožno poznať podstatu Boha. Tomáš je presvedčený, že existenciu Boha treba zdôvodniť, pričom verí, že sám rozum je schopný pravdu o Božom jestvovaní spoznať. Predstavuje nám tak päť dôvodov jestvovania Boha, ktoré sa nazývajú aj „piatimi cestami k Bohu“. Tieto aposteriórne argumenty filozof vysvetľuje vo svojej Teologickej sume, pričom i tu je cítiť výrazný vplyv Aristotela. Sú nimi tieto:

1. Dôkaz z pohybu – Zmyslová skúsenosť potvrdzuje, že niečo v tomto svete je pohybované. Pohyb je však vlastne zmena, je to uvádzanie niečoho z možnosti do skutočnosti (z potencie do aktu). Lenže z možnosti do skutočnosti môže byť niečo uvedené len tým, čo je skutočné, pričom logicky platí, že nič nemôže byť v tom istom vzťahu možnosťou a zároveň aktom. Napríklad teplá vec nemôže byť teplou aj v potencii, aj v akte – môže byť teplou v uskutočnení, a tým pádom studenou v možnosti. Je teda nemožné, aby v tom istom vzťahu bolo niečo pohybujúce a zároveň pohybované – inými slovami, nič nemôže v tom istom vzťahu pohybovať samého seba. A tak všetko pohybované, musí byť pohybované niečím iným a ono zase niečím ďalším. Tu však nemožno pokračovať donekonečna, lebo pripustiť nekonečno znamená pripustiť neexistenciu prvotnej hybnej sily, a teda aj všetkých ďalších pohybov, čo sa však vylučuje s našou skúsenosťou. Napokon tak dospejeme k prvotnému hýbateľovi, ktorý nie je pohybovaný ničím iným, a tým Tomáš rozumie Boha.

2. Dôkaz z účinnej príčiny – Tu Tomáš vychádza z postrehu, že všetko okolo nás má akosi kauzálne odôvodnenie; všetko vnímateľné súcno naznačuje sled príčin a následkov, pričom evidentne nič nemôže byť príčinou seba samého, lebo by to znamenalo, že jestvovalo prv, než vlastne začalo jestvovať, čo je nezmysel. Opäť možno badať sled príčin, v ktorom nemôžeme podľa Tomáša postupovať donekonečna, lebo pripustenie prvotnej príčiny, jestvujúcej v nekonečne, je to isté ako tvrdiť, že niet prvej príčiny, a teda ani niet žiadnych iných príčin a následkov. Dospejeme teda znovu k prvotnej príčine, ktorá je nezapríčinená, a tou je podľa Tomáša Boh.

3. Dôkaz z kontingentnosti súcien – Je to argument z možného a nutného vo svete. Tomáš vraví, že medzi vecami nachádzame také, ktoré majú možnosť byť alebo aj nebyť. Vidíme to najmä z toho, že veci vznikajú a zanikajú, čo potvrdzuje ich možnosť nejestvovania. Potom je však nemožné, aby všetky tieto veci stále boli, lebo to, čo má možnosť niekedy aj nebyť, tak musí niekedy skutočne aj nebyť, nejestvovať. A tu Tomáš argumentuje, že keby malo úplne všetko možnosť nebyť, tak niekedy muselo všetko aj reálne nejestvovať. Lenže to by znamenalo, že nič vlastne nie je, lebo z ničoho nemôže samo od seba vzniknúť niečo. A tak by nič nebolo ani teraz, keďže všetko, čo je, začína prostredníctvom niečoho, čo už je. A tak Tomáš vraví, že predsa musí jestvovať niečo, čo existuje nevyhnutne a garantuje existenciu niečoho. Napokon dospejeme v slede príčin nevyhnutných súcen k takému, čo je nutné samo osebe a tým rozumie Tomáš Boha.

4. Dôkaz zo stupňov súcien – Tento argument vychádza z pozorovanej hierarchie súcen v prírode. Tomáš si všíma, že vo svete sú veci, ktoré sú viac či menej dobré, pravdivé a ušľachtilé. Je teda podľa neho niečo, čo je najlepšie, najpravdivejšie a najušľachtilejšie, a tým rozumie Boha.

5. Dôkaz z účelovosti alebo finality súcien – Pri tomto argumente Tomáš dáva do pozornosti postreh, že aj prírodné telesá, ktoré nemajú poznanie, konajú pre svoj cieľ. Pozorujeme, že tieto veci konajú tak, aby dosiahli účelovo to najlepšie. Z poriadku vo svete a účelovosti je zrejmé, že nie náhodou, ale úmyselne dochádzajú k cieľu. Čo však nemá poznanie, musí byť smerované k cieľu niekým, kto poznáva. Musí jestvovať niečo, čo je plné poznania, čo svet riadi k svojmu cieľu, Boh.

Náuka o svete

Vzťah Boha k svetu je u Tomáša vzťahom Stvoriteľa ku stvoreniu. Jeho učenie o stvorení sa dá zhrnúť do nasledovných bodov:

1. svet bol stvorený z ničoho;
2. svet bol stvorený priamo Bohom;
3. stvorenie je aktom Božej vôle;
4. stvorenie je aktom Božích ideí;
5. stvorenie sa objavilo v čase;
6. Boh svet po stvorení naďalej riadi a spravuje;
7. stvorenia majú rozličné stupne dokonalosti.

Tomáš sa v rámci svojej kozmológie pridŕža geocentrického modelu sveta, ktorý stavia Zem do stredu vesmíru.
Zdroj: sk.wikipedia.org