Vespa píše:
Pretože každý človek má svoje práva, nároky a túžby, ktoré považuje za oprávnené, citlivo vníma, ak je v tomto sklamaný. Sklamanie zažívame bežne a vyrovnať sa s tým je náročné – či už po stránke psychologickej, či duchovnej. V duchovnom živote je najväčšou prekážkou trpezlivosti sebectvo. Chceme, aby sa veci robili tak, aby vyhovovali nám, čo na jednej strane je pochopiteľné, na druhej ale musíme vedieť, že máme dbať aj na dobro blížneho, najmä vo vzťahu ku spoločnému dobru. Preto si treba uvedomiť, že nie všetko musí vyhovovať len nám samým. Pocit ukrivdenosti teda nemusí byť len objektívny, ale aj čisto subjektívny. Samotný problém rozoznávania je niekedy náročný a teda treba najprv rozmýšľať, či je krivda skutočná. Ak je, môžeme prejsť na druhý krok, či je vážna – teda či stojí za tom, aby sme sa kvôli nej pustili do boja. A to hlavne v zmysle – nespôsobí boj proti krivde ešte väčšie zlo?
Každopádne sa odporúča TRPEZLIVOSŤ.
Je to jedna vlastnosť, ktorá je spomínaná ako ovocie Ducha Svätého (Gal 5. 22) Na druhej strane je to aj výzva blahoslavenstiev. Najprv blahoslavení túžiaci po spravodlivosti – ak to chápeme ako situáciu, kedy spravodlivosť nie je a chceme ju dosiahnuť – ale dovtedy znášame ťažkosti, ktoré jej neprítomnosť spôsobuje. Blahoslavení plačúci, ktorí budú potešení – Krivda ako dôvod smútku – ale bude časom odstránená. A nakoniec – blahoslavení nespravodlivo prenasledovaní – teda ukrivdení.
Pane Boze, daj mi, prosim Ta, dar trpezlivosti.
HNED!
