no ja rozlišujem medzi "urážať niekoho" a "urážať sa". Niekoho môžeš urážať a on sa aj tak neurazí. Iného ani nijako neurážaš a on sa aj tak urazí...
Presnejšie povedané: aktívny tvar ("urážať") je to, čo je z našej strany, bez ohľadu na to, aký je ten, koho tým "urážaš"... zatiaľ čo ten zvratný tvar ("urážať sa") je zasa to, čo je zo strany toho "urazeného"...
A ja som tu použil ten tvar aktívny, že my ho urážame, ale nie že on sa z toho automaticky musí nejako urážať či čo. O ňom som v tom vôbec nevravel, že ako to berie on. Ale hovorím len o tom, čo je z našej strany. Takže pojem "urazeného Boha" som nepoužil, ale len "urážaného" ako nevhodné správanie z našej strany voči nemu.
Ale samozrejme tiež som cítil tú konotáciu v slovenčine, že je to také mätúce, že aj keď som použil ten aktívny tvar, tak to niekoho môže zvádzať k tomu druhému, t.j. že to SLOVO v slovenčine nie je zrovna najšťastnejšie, ale tak, slovenčina je trochu chudobná na pojmy, alebo aspoň vrámci mojej slovnej zásoby som presnejší pojem nenašiel, takže požiadavka "mohli by sme nájsť lepšie slovo" mi tiež napadla aj mne, ale už to "lepšie slovo" mi akosi veľmi nenapadlo, tak som pre jednoduchosť použil teda to, s tým, že som predpokladal tamtaké rozlíšenie, ktoré sa mi vidí, že by v slovenčine aj bolo, no každopádne teda pripájam toto na dovysvetlenie, že ako som to myslel. (Ono v konečnom dôsledku všetky pojmy treba brať s rezervou. Veď ťažko Boha vystihnúť nejakým slovom).
Alebo keď to mám povedať teda opisne: hovorím tu o tom našom správaní, čo sa spravodlivosti týka, že keď sa správame "nevhodne", "trestuhodne", či ako to nazvať, proste "zle", tak potom by bol trest aj spravodlivý. - A tým netvrdím, že Boh je nejaký "urážlivý", veď on naopak ponúka milosrdenstvo, aby sa človek z tej spravodlivosti vyslobodil. Ale to zasa záleží aj od toho človeka, či takú možnosť prijme... Takže čo sa Boha týka, tak tam by som slovo "urážlivý" nepoužíval, ani som ho nepoužil. On je proste len spravodlivý, ale i milosrdný zároveň. A dáva človeku možnosť vybrať si to milosrdenstvo...
_________________ Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
|