kresťansko
katolícke
fórum

Boli to muky, ktoré by som sa nadarmo pokúšala dôkladne opísať. Žiadne, ani najsilnejšie slová nevyjadria a žiaden rozum nepojme celú ich hrôzu. Cítila som vo svojej duši oheň, ktorý nedokážem opísať, ani ako pôsobí na dušu, a pritom som trpela neznesiteľnými bolesťami tela. Vo svojom živote som prežívala najťažšie utrpenia, akými podľa lekárov môže niekto trpieť na zemi. Všetky nervy sa mi sťahovali, takže som bola celá skrútená a dlhý čas som ležala úplne bezvládna. Trpela som bolesťami rôzneho druhu, ktoré mi spôsoboval zlý duch, ako som povedala vyššie. Všetko to nebolo ničím v porovnaní s mukami, ktoré som cítila tam a ktoré boli nekonečne zosilnené jasným a nepochybným vedomím, že je to večná trýzeň, ktorá sa nikdy neskončí. Pritom celé obrovské utrpenie tela nie je ničím v porovnaní s trýznivým zomieraním duše, drtivým útlakom, akoby dusením sa, úzkosťou, hlbokým smútkom a takou citeľnou a zúfalou úzkosťou a skľúčenosťou, že neviem, ako by som to dostatočne vyjadrila. Lebo povedať, že ide o neustále umieranie duše, je málo, pretože v smrti väčšia sila oddeľuje dušu od tela, ale tu sa zdá, že je to duša sama, ktorá by sa chcela vyrvať sama zo seba a sama sa trhá na kúsky. Jednoducho nemám slov na vyjadrenie týchto múk duše, tohto vnútorného ohňa a nekajúceho zúfalstva, ktoré sú to najhoršie a prevyšujú všetky iné ohromné bolesti (Ž 32, 2).