Sophie píše:
Ad: marginalna poznamka od minixa :) Ospravedlnujem sa za nevhodnu formulaciu a beriem na vedomie. Asi som len uz velmi zranena a nepochopena, tak sa uz vopred branim.
veď to je vporiadku, "brániť sa" radšej už vopred, len k tomu spôsobu som radil použiť radšej tretiu osobu namiesto druhej, ale to sme si už teda vysvetlili. No pokiaľ ide o samotnú obranu, tak to ako vravím, keď sa to tak nekonfliktnejšie formuluje, tak proti tomu nemám nič, naopak, to môže byť aj užitočné radšej už vopred na niečo upozorniť, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam, atď...
No pokiaľ ide o obavy z nepochopenia založené na nejakých negatívnych skúsenostiach zo svojej minulosti, či pod. tak myslím, že na tomto fóre by si pochopenie mohla nájsť pomerne ľahko.
Tiež si všímam rôzne problémy, prakticky všade ich vidím, vedel by som si veci predstaviť aj jednoduchšie/"dokonalejšie"/"ideálnejšie", celý tento svet a všetko, aj čo sa týka viery, Boha, atď...
aj keď na druhej strane zas je pravda, že keby mal byť svet úplne ideálny, tak potom by sme vlastne už ani veľmi nemali čo robiť - narozdiel od aktuálnosti, kde je všetko len boj, kde má takto človek možnosť ukázať, ako sa aj v takých ťažkých situáciách zachová...
je to aj o mnohých sklamaniach, ako aj spomínaš, začína to už aj ľuďmi, a pokračuje stále ďalej... až to zasiahne prakticky všetky možné oblasti...
a čo človeku potom aj ostáva? niektoré veci človek nezmení, sú aké sú, môže sa s tým nanajvýš len zmieriť...
ale aj to je ťažké sa už aj zmieriť s tým, že všetko je takéto, aké je, a nie také, ako by som si to mohol vysnívať...
trochu depresívne pôsobiaca biblická kniha Kazateľ je ukážkovou úvahou o márnostiach tohto sveta, keď tak človek rozmýšľa o tom, čo je dôležité a čo je len márnosť, tak ho to spravidla samo vedie podobnými smermi...
Ale keď ide o vieru, tak tam mi tak či onak pripadá prakticky akosi nezmyselné hovoriť o viere bez argumentov/dôvodov, ale radšej hľadať tie dôvody, aj keď to chce niekedy aj čas, atď...
AJ KEĎ, dalo by sa modliť aj spôsobom:
"ak si, tak...".... - ak by človek už ozaj nemal vieru.
Tak či onak niektoré veci chcú aj svoj čas, a i...
Sophie píše:
Ano, viera/dovera tam, kde nemame dokazy alebo kde nieco opravnene predpokladame je vporiadku. No ja som mala na mysli situaciu, ked vyslovene nabozenstvo nedava cloveku nijaky zmysel (resp. vacsina jeho zasadnych dogiem). A to nielen tak, ze "chybaju dokazy", ale vyslovene su tie dogmy proti rozumu.
čo sa týka dogmatiky a pod., tak mi spadá tiež k tomu, čo všetko, ako aj Biblia i celý svet. Dá sa tam síce nájsť dosť pozitívneho, ale oveľa viac nejasného a inak "nedokonalého", že keď by mi už aj bolo jasné, čo je napísané, tak mi aj tak nie je jasné, čo to znamená, ako to mám chápať...
... a čím viac človek skúma a rozmýšľa, tým mu aj napohľad jasné a jednoznačné veci začínajú pripadať tak nejasné a nejednoznačné ... - ako v tom obrázku o "úpadku" filozofie:
na druhej strane je to aj o väčšej otvorenosti, keď si uvedomujem, ako niektoré veci je ťažko aj vyjadriť, tak potom si uvedomujem, že aj to, čo už aj niekto iný už nejako vyjadril, nemusí byť taká jednoduchá vec, na akú to môže znieť. A tak keď niečo aj vyznieva proti rozumu, môže byť za tým niečo iné, len to nebolo vyjadrené tým "mojim jazykom": obzvlášť pri takých duchovných veciach, o ktorých ťažko aj čakať, že by sa vôbec dali ľudským jazykom vyjadriť. Ale aj veci, ktoré by sa možno zdali, že by sa aj dali, predsa, realita býva tak komplexná, že len tak pár vetami nejde vyjadriť ozaj skoro nič...
Na druhej strane, pre praktický život toho človek ani až tak veľa nepotrebuje. To, čo tu spomína legi, že byť v prvom rade človekom, to je jedna z hlavných "úloh" človeka... a popri tom tiež hľadať aj Boha: ono to súvisí jedno s druhým. Nachádzať Boha aj v blížnom a naopak. Takže ak by bol aj človek "neveriaci", avšak morálny vo vzťahu k blížnym, tak by bol na tom ďaleho lepšie i bližšie Bohu než nemorálny "veriaci"...