Cloe-Clement píše:
frederik píše:
Hrozne nemam rad tieto taraniny o nevzdelanych vidieckych babkach/ludoch.
Ved ja som to nemyslel vobec v nejakom degradujucom zmysle, preto aj vyslovne pisem, ze ide o ludi, ktori skor nemali dostupne vzdelanie, aby som zdoraznil, ze uznavam ich prirodzenu mudrost a inteligenciu.
jj, ja chápem, ako si to myslel, ale to máš tak, že niektoré myšlienky je ťažko aj akokoľvek povedať, aby sa niekto pritom neurazil, hoc by to aj nebolo tvojim cieľom - to sa teda stáva, ale tak, lepšie je radšej také veci ako nevzdelanosť či pod., radšej zbytočne neuvádzať v spojitosti s inými vecami, voči ktorým by to mohlo neférovo vyznievať degradujúco: podobne ako keď niekto uvádzajúc príklad nejakého neslušného asociála zdôrazní, že je z nejakej rasovej menšiny, čo potom vyznieva rasisticky, a mohli by sa uraziť tí slušní členovia tej rasy, že spomínaš ich rasu v súvislosti s niečim takým, ako keby niečo také z tej rasy automaticky vyplývalo, či pod... takže je proste lepšie pokiaľ možno také zbytočne nespomínať, ale hovoriť len o tej relevantnej vlastnosti: čím si tuná myslel proste len
"človek, ktorý nemal dostupné vzdelanie" - bez potreby uvádzať, či bol z mesta alebo dediny, či to bol muž, alebo žena: keďže na takých okolnostiach v tejto téme nezáleží a všade sa dajú nájsť aj takí aj onakí
.
A k téme:
Cloe-Clement píše:
Dobre teda, len by som este dodal, ze aj argumenty v prospech narodnych jazykov nie su az take jednoznacne
ja predsa tie dve veci ani nejako jednostranne neporovnávam, naopak vravím, že "všetko má svoje výhody i nevýhody". - Ja osobne mám rád Latinu, a aj tie klasické modlitby ja radšej v latine, takže nemám voči nej nejaké anti-patie, ale ani nemôžem povedať, že by som tu videl nejaký principiálny rozdiel medzi jednotlivými jazykmi, keďže aj to aj ono je len jazyk: a všade sa človek musí učiť, aký je význam toho či onoho.
A všímam si tiež určité väčšie riziko materinského jazyka v tom, že keď ľudia niečo počujú preložené do takého svojho jazyka, tak môžu ľahšie skĺznuť do toho, že vychádzajúc z toho, že tomu jazyku rozumejú, si budú automaticky myslieť, že aj tomu textu rozumejú - a akosi si pritom neuvedomia, že je to len preklad... a tak sa stáva, že sa Slováci doťahujú o nejaké slovíčka, ktoré pritom v pôvodine mohli byť rovnaké, alebo naopak. Proste že hľadia na to z optiky svojho jazyka pozabúdajúc na to, že je to len preklad a pozabúdajú na určitú rezervu, akú treba mať voči prekladom - čo vlastne aj voči vyjadrovaniu všeobecne, keďže aj vrámci slovenčiny môžu rôzni ľudia používať jedno slovo v rôznych významoch, atď. - zatiaľ čo pri počúvaní ne-materinského jazyka by človeku azda skôr napadlo dávať si pozor na to, že pôvodinou nebol jeho jazyk, a tak musí byť opatrný pri výklade, atď...
Ale to je zasa nie o latine ako takej, ale o cudzom jazyku ako takom. A dá sa to riešiť tým, že sa na tamtaké upozorní, a veci sa vysvetlia, a to
myslím, že v praxi býva ľahšie vysvetliť niečo v tom slovenskom preklade, nech si na to dajú pozor, než vysvetľovať im najprv celú latinu a potom v nej nejaké veci, na ktoré si majú dať pozor, a že čo čo znamená... - to by sa skôr dalo ozaj len pri nejakých stručnejších a častejších slovách či vetách, napr. nejaké stručné odpovede či modlitby opakujúce sa na každej omši, ktoré by sa ešte dali vpohode naučiť aj ľuďmi, ktorí nie sú veľmi na jazyky, avšak už nejaké dlhšie a špecifickejšie veci by už mohli mať problém, a preto sa to aj na takých latinských omšiach zvykne dnes riešiť tak, že ľudia majú v rukách slovenský preklad, z ktorého si čítajú, a teda tam už by to potom bolo ozaj skôr len o praktickom zjednodušení, keby sa to rovno čítalo slovensky: obzvlášť keď malé deti ešte majú s čítaním problém a potom zasa napr. starší ľudia zasa už zvyknú mávať s čítaním problém, lebo už dobre nevidia, či pod... alebo aj iní, no napokon aj tým, ktorým čítanie nerobí problém by zväčša bolo lepšie pokiaľ možno to priamo počúvať než aby si to každý musel ešte aj samostatne čítať.
Zatiaľ čo praktický význam latiny by bol skôr v úlohe medzinárodného jazyka, že v lokalitách, kde žijú rôzne národy, by použitie jedného národného jazyka robilo liturgiu nerozumiteľnou pre tie ostatné jazyky, zatiaľ čo keby mali na tom území spoločne zaužívaný nejaký jazyk ako medzinárodný, tak by sa všetkým stačilo aspoň pasívne učiť ten, aby potom spoločne mohli byť na tej istej omši, pričom každý by tomu aspoň ako-tak rozumel. - Ale toto by bola výhoda ozaj skôr len pre také výnimočné situácie, zatiaľ čo väčšinou ľudia rozmejú úradnému jazyku krajiny, v ktorej sú, alebo prípadne majú dostupné aj omše slúžené v ich národnom jazyku. A tak celkovo z toho všetci rozumia viac. Keďže napr. kázeň a pod., je lepšie mať vo svojom jazyku, takže lepšie by aj tak bolo každému jazyku mať vlastné omše.
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
