|
jj, tridentský misál schválil Pius V. v 16. storočí, avšak následne už aj v tom istom storočí ako aj v ďalších robili aj ďalší pápeži tam nejaké reformy, takže ten prívlastok "tridentský" či "Pius V" tam tiež nie sú úplne presné, keď to už chceme takto striktne brať.
A na tom linku samozrejme - ako už bolo poznamenané - je tzv. bratstvo Pia X., ktoré vzniklo tak, že sa začali dosť stavať proti misálu Pavla VI. (z r. 1969) a tak schvaľovali misály len po Jána XXIII (vrátane), t.j. posledný z r. 1962, aj keď aspoň oficiálne ešte tvrdia, že uznávajú platnosť všetkých pápežov, len majú akosi problém to brať aj s príslušnými implikáciami...
...zatiaľ čo existuje naozaj aj tzv. bratstvo Pia V. - keď sa tu už spomenul ten pojem - ktoré už vzniklo práve zo skupinky 9 ľudí, ktorí boli z bratstva Pia X. vylúčení práve preto, že tí už ani oficiálne toto neuznávali (totiž už ani len misál Jána XXIII), a ponechávali otvorenú otázku legitímnosti pápežov počnúc Jánom XXIII., aby boli aspoň sami so sebou názorovo ujednotnenejší s tým, že odmietajú tie misály.
...niektorí z tých 9 ľudí neskôr opustili aj toto ich nové hnutie (t.j. to ich tzv. bratstvo Pia V.) a zasa sa rozvetvili do ďalších rôznych názorov: jedni tvrdia, že súčasní pápeži sú platní materiálne, ale nie formálne (to sú tzv. sedeprivationisti či Guerardiststi) a teda že nie je "sedes vacans" (prázdny stolec), o ktorom tvrdia zasa tí druhí ich kolelgovia odídení aj z toho ich hnutia. Taktiež takíto všelijakí z toho tzv. bratstva Pia V. ako aj tých ďalších vetiev od nich pochádzajúcich už zvyknú odmietať nielen reformy Jána XXIII, ale aj tie od Pia XII., ktorý s tým celým vlastne začal (totiž to Pius XII. ustanovil komisiu na reformu liturgie, ktorá začala už zaňho, zatiaľ čo za Jána XXIII. už len pokračovala v tom istom hlavnom zložení - ba vlastne ani Pius XII nebol v tomto nejakým začiatkom z ničoho, keďže tiež vlastne len pokračoval v tom, čo už aj pred ním Pius X., ktorý tiež robil nejaké reformy v liturgii a chcel, aby bola bližšia aj bežným ľuďom, atď.).
... pričom tie "výhrady", ktoré tamtakí uvádzajú voči reforme Pia XII sú také, že niekde sa čosi zjednodušilo, niekde sa čosi prehodilo, alebo sa vynechal nejaký hymnus z takého a onakého storočia, a podobne a podobne.
hoci iní s rovnakými sedesvakantistickými názormi už si reformy Pia XII pochvaľujú ako veľmi praktické zjednodušenia, atď., avšak keď už príde reč na reformy Jána XXIII, tak zrazu obrátia svoje metre na opačné a začnú to odsudzovať presne takými istými "výhradami", aké používajú ich kolegovia proti Piovi XII. - a podobne zasa to tzv. bratstvo Pia X. si zasa chváli reformy Jána XXIII, ale už voči Pavlovi VI majú zasa tamtaké všelijaké, atď....
proste všetko takéto je o tom, že si nejaká skupinka niekde stanoví čiaru, po ktorú bude všetko chváliť a od ktorej už bude všetko zavrhovať...
takže o tom to je...
ale samozrejme, aj misál Pavla VI. aj misál Jána XXIII. majú čosi do seba. Ako tu už bolo spomenuté, tomu tridentskému keď človek rozumie, tak to má svoje čaro, zatiaľ čo misál Pavla VI je zasa bližší pre bežnejších ľudí, a tiež taký jednoduchší, atď. - to hlavné a podstatné je aj tak v jednom i druhom, ako aj liturgiách iných rítov (napr. liturgia sv. Chryzostoma, liturgia sv. Bazila, a iné): v tom misáli Pavla VI sú aj rôzne alternatívy napr. eucharistických modlitieb, kde hneď prvá vychádza práve z toho tridentského misála a pre svoj kvetnatejší štýl sa aj zvykne používať spravidla pri slávnostnejších príležitostiach, atď.
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
|
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
. Pritomne boli aj ostatne klasicke prvky, napr. knaz kazal z kazatelnice, veriaci pri prijimani klakali do tzv. mriezky a pod.
keby bývala niekedy cez týždeň, ale v nedeľu mám tak nejak vždy chuť zakotviť radšej "doma" 
