Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT


 [ Príspevkov: 140 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10  Ďalší
Autor Správa
Poslať 24.06.2016 22:02:05   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 21:29:16
napísal 3622 príspevkov
Tipy ako sa modliť od karmelitánskych sestier:

Prayer Tips from the Carmelite Sisters
Take a line from the liturgy of the day and repeat it during the day—a new line every day. The responsorial psalm and the Gospel Acclamation theme are good ones to use.
Let a spiritual thought from a hymn or a book or Mass be as background music in your mind during the day.
Take a holy card (or picture) of Christ and place it where you can see it so that you may think of Him.
Make a spiritual communion every hour. I set the stop watch I use.
Fix your inward gaze upon Him amidst your occupations.
Find a “trigger moment,” such as putting your keys on the desk; turning off the computer, or laying out clothes for the next day that can serve as a reminder to take a moment for short prayer.
Instead of a coffee break, take a short prayer break. In the mid-morning or mid-afternoon, get up and move into a different space and think of God.
I think of God every time I look at a watch or clock.
I sing hymns in my heart during the day.
Make Spiritual aspirations during the day.

https://carmelitesistersocd.com/2015/practical-prayer-tips-carmelite-sisters/
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.11.2016 15:25:57   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 21:29:16
napísal 3622 príspevkov
Ako sa niektoré farnosti postavili proti Haloweenu:

http://svatarodina.fara.sk/?page_id=2200

V predvečer sviatku Všetkých svätých vznikla aktivita nášho Oratória svätého Filipa Nériho ako program pre deti, aby sme spoločne oslávili sviatky Všetkých svätých (teda v pravom zmysle náš katolícky Halloween). Rozhodli sme sa tvorivo využiť všetky impulzy, ktoré priťahujú detskú pozornosť v dnešných často sekularizovaných halloween-skych oslavách: od tekvíc, cez masky, tajomnosť, sviečky, tmu, zábavu, tanec, výzdobu, sladkosti. Deti prichádzajú na párty oblečené v maskách – v maskách rozličných svätých, anjelov. Pod vedením kňaza a animátorov sa dejú rozličné hry, scénky, tance, ukazovačky, ktoré sú prepletené katechézou o skutočnom význame sviatku Všetkých svätých a Dušičiek. Súčasťou sú sladké odmeny, občerstvenie a pod. Po zábavnej časti sa deti presunú do kostola na sv. omšu pri sviečkach, ktoré vytvárajú atmosféru tajomnosti a tak trochu aj bázne. Po sv. omši nasledujú ďalšie aktivity vonku v prítmí farskej záhrady vyzdobenej svietiacimi tekvicami, v ktorých sú vyrezané rozličné kresťanské symboly: srdce (symbol lásky), kríž (symbol viery), kotva (symbol nádeje), Ježišova tvár atď. Deti sú animátormi sprevádzané rozličnými aktivitami do životov konkrétnych svätých a pod. Tvorivosti sa medze nekladú. Aká je naša viera, také je i naše slávenie. Ide o to, aby sme v “radosti Evanjelia” (Evangelii gaudium) slávili sviatky našej viery, aby sme sa učili kultúrnej tvorivosti, aby sa naša viera stávala kultúrou, aby autenticky poľudšťovala rytmus nášho života.Nikto nám nič neukradne, ani nezoberie, ak budeme rásť v autentickej viere. A deti nebudú závistlivo pokukávať po rozličných pochybných halloweenskych maškarádach, na ktoré sa ich katolícki rodičia zdráhajú pustiť. Práve naopak, budeme mať sami čo ponúknuť pri kultivovaní ľudskej spoločnosti.”


http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/halloween-inak-party-vsetkych-svatych

Halloween inak: Pre deti v Senci pripravili Párty všetkých svätých (+foto) Publikované: 03.11.2014 o 11:27Autor: cesta+ Prečítate približne za 1.5 minúty Okolo 140 detí sa zúčastnilo Párty všetkých svätých, ktorú pripravil Farský úrad s veriacimi v Senci. Aktivita je dobrou ukážkou, ako ponúknuť alternatívu šíriacemu sa sviatku Halloween. Ponúknuť vzory svätých a radosť ich života.
Do akcie boli zapojení mnohí, prezradila pre cestu+ Jarka Blahová, jedna z organizátoriek: "Mamičky napiekli úžasné koláče, muffiny a perníčky, rodičia spoločne pripravovali obložené chlebíčky, nechýbala aj poschodová nebeská torta. Súčasťou večera bol nebeský hit "Taký veľký, taký malý, môžeš svätým byť", hry na stanovištiach svätých, tance, divadlo či svätá omša pri sviečkach." Organizátori pripravili aj cestu za vzácnou hviezdou Máriou okolo fary v tme osvietenej ohňom sviec a tekvíc s vyrezanými kresťanskými motívmi. "Deti získali na tejto ceste okrem poznania toho, čo nám pomôže byť svätými aj vzácne drahokamy (farebné kamienky) a malý ručne vyrobený jedinečný obrázok Panny Márie," prezradila p. Blahová a dodáva: "Máme veľa pozitívnych ohlasov, veľmi sa z toho tešíme a dúfame, že inšpirujeme aj iných k podobným akciám, aby sa dobro šírilo nákazlivejšie ako vplyv amerických tradícií..."

/spoiler]

http://krakow.gosc.pl/doc/3527871.Swieci-ida-przez-Krakow

[spoiler]W wigilię uroczystości Wszystkich Świętych z parafii Świętego Krzyża wyruszyła procesja z relikwiami 10 świętych. Jej uczestnicy - ok. 150 osób - powierzali Kraków ich opiece i modlili się o duchową odnowę miasta.

- Idziemy jako kontra do Halloween, któremu mówimy zdecydowane "Nie' - zapewniali zgodnym chórem, niosąc zapalone świece i śpiewając najpierw Litanię do Wszystkich Świętych, a następnie chwalebną część Różańca.

Osoby idące na czele pochodu niosły również figurę Matki Bożej Fatimskiej (w ten sposób 31 października odprawione zostało ostatnie w tym miesiącu nabożeństwo różańcowe) oraz relikwiarze z relikwiami 10 świętych i błogosławionych: Jana Pawła II, Faustyny Kowalskiej, Jadwigi Królowej, o. Charbela, Brata Alberta Chmielowskiego, Kandyda, Antoniego, Pawła od Krzyża, Gabriela Possenti i bł. Anieli Salawy.

Wrażenie, jakie ten niecodzienny orszak robił na mieszkańcach miastach i turystach, było ogromne! Niektórzy zatrzymywali się na chwilę, by choć przez moment pomodlić się. Inni robili zdjęcia, dopytując, z jakiej to okazji, bo przecież dziś Halloween, a nie święto kościelne. Słysząc tłumaczenie, że to chrześcijańska odpowiedź na pogańskie zwyczaje, byli bardzo zdziwieni. Jeszcze inni, przebrani w upiory, z diabelskimi rogami na głowach i pomalowanymi twarzami, na widok świętych i krzyża… uciekali.

- Przy parafii Świętego Krzyża jest nasze duszpasterstwo, a idąc w tej procesji, chcemy pokazać, że jest chrześcijaństwa alternatywa, którą można przeciwdziałać spoganizowanym zwyczajom - komentowali Agnieszka i Bartek.

- Wszyscy moi znajomi wiedzą, że Halloween nie obchodzę. Nie rozumiem też, jak chrześcijanie mogą tak świętować, skoro to pogański zwyczaj, który ma satanistyczne i okultystyczne podłoże. Wierzę w Świętych Obcowanie, więc świętym oddaję cześć. Dlatego tu dziś jestem - tłumaczyła Ania.

- Kraków to piękne i wspaniałe miasto, jednak wiele osób tu pobłądziło. Nie odwracajmy się do nich plecami, ale bądźmy świadkami wiary i niech płomienie naszych świec oświecają drogę do ich serc - mówił z kolei ks. Marcin Kostka.

Ks. Paweł Kubani, proboszcz parafii Świętego Krzyża, opowiada natomiast, że Wigilia Świętych odbyła się tu już po raz czwarty. Zawsze rozpoczyna się od Mszy św. w rycie trydenckim. - Następnie idziemy ulicami naszej parafii (Szpitalną, Pijarską, Floriańską, Tomasza i Świętego Krzyża) nie dlatego, że jest moda na marsze, ale dlatego, iż ten pochód jest formą ewangelizacji. Przechodnie i turyści pytają, interesują się, o co w tym chodzi. To dobrze, bo w ten sposób przypominamy ludziom, że nie ma Halloween, ale jest święto Wszystkich Świętych - wyjaśnia.

Czy za rok w inicjatywę parafii Świętego Krzyża włączą się też inne parafie z serca Krakowa i zjednoczą siły w jednym, wielkim korowodzie świętych? Oby tak się stało!
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.11.2016 15:39:25   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 21:29:16
napísal 3622 príspevkov
https://svetkrestanstva.postoj.sk/18402/katolici-a-halloween

Halloween nie je pohanským sviatkom, ale staroanglickou verziou nášho sviatku Všetkých svätých. Kto nám ho ukradol a ako ho môžeme dnes sláviť?
Pred sviatkami Všetkých svätých – niektorí už to dnes ani nevedia celkom dobre vysloviť a sem-tam už počuť aj „šesťsvätých“ – je často starosťou katolíkov – rodičov, kňazov, učiteľov, katechétov, detí – čo s tým nešťastným Halloweenom a všetkými „párty“, oslavami, maskami, výzdobami, ktoré sa ponúkajú našim deťom a rodinám v obchodoch, televízii, na internete, ba i v snahe o kultúrne obohatenie života našich škôl.

Niektorí to príliš „neriešia“, iní sa na to hnevajú, lebo to nie je naša kultúra, ale „amerikanizovanie“ zvonka a sú aj takí, ktorí to vidia ako škodlivé (strašenie, bosorky, príšery, pavúky), ba nebezpečné a ezoterické, okultné, dokonca ako démonickú oslavu „Pána temnôt“.

Čo je to vlastne ten Halloween a ako sa k týmto novým kultúrnym prejavom prítomným v našej spoločnosti má postaviť katolík, zvlášť katolícky rodič či vychovávateľ?

Pohľad na nasledujúce dušičkové a halloweenske dni v kultúrnom, náboženskom a historickom kontexte ich vývoja môže pomôcť objaviť hlboké a naliehavé výzvy, ktoré Cirkev adresuje veriacemu katolíkovi na 2. vatikánskom koncile (Gaudium et Spes, 61): „Nech teda kresťania spolupracujú na tom, aby kolektívne kultúrne prejavy a podujatia, také vlastné súčasnej epoche, prenikol ľudský a kresťanský duch.“

Niet divu, že masívna sekularizácia a strata kresťanského štýlu života v našej spoločnosti vytvára tlak na kresťana, ktorý chce zostať verný svojej viere a ktorý sa podvedome dostáva do silno obranného postoja, ktorý ho paralyzuje a oslabuje.

Stret kultúr

Pápež František to konštatuje vo svojej analýze postavenia katolíka v dnešnom svete a poukazuje na nebezpečenstvo tohto defenzívneho postoja: „Kresťanský ideál bude vždy pozývať na prekonávanie podozrievavosti, trvalej nedôvery a strachu z napadnutia; teda k zmene tých obranných postojov, ku ktorým nás vedie dnešný svet.“

Pápež František vo svojich výzvach k otvorenosti iba pokračuje vo výzvach a sebavedomí, ktoré chcel vliať katolíkovi do srdca 2. vatikánsky koncil či pokoncilové dokumenty, ako Evangelii nuntiandi pápeža Pavla VI.

Konštitúcia Gaudium et Spes sa doširoka venuje práve problematike vzťahu viery a kultúry a sebavedome konštatuje (č. 88): „Cirkev je poslaná k všetkým národom každého veku a každej krajiny, a preto sa neviaže výlučným a nerozlučným spôsobom na nijakú rasu, na nijaký národ, na nijaký osobitný životný štýl, na nijaké dávne ani nové obyčaje. Verná svojim vlastným tradíciám a zároveň vedomá si svojho univerzálneho poslania, môže sa spájať s rozličnými formami kultúry, čím získava aj Cirkev, aj jednotlivé kultúry.

„Je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok. (...) Halloween je len staroanglickou verziou nášho Sviatku všetkých svätých.“
Kristova dobrá zvesť neprestajne obnovuje život a kultúru padlého človeka. Bojuje proti omylom a zlám, ktoré pochádzajú z ustavične hroziacich zvodov hriechu, a odstraňuje ich. Neprestajne očisťuje a povznáša mravy národov. Nebeskými bohatstvami akoby znútra zúrodňuje, upevňuje, zdokonaľuje a v Kristovi obnovuje hodnoty ducha a vlohy každého národa a každého veku. A tak Cirkev už tým, že plní svoje vlastné poslanie, podnecuje a napomáha dielo civilizácie a svojou činnosťou – a to aj liturgickými úkonmi – vychováva človeka k vnútornej slobode.“

Práve otázka Halloweenu môže byť krásnou ilustráciou tohto zložitého procesu, procesu stretu kultúr, kreativity kresťanskej viery, jej inkulturácie, výziev očisťovať a pozdvihovať spoločnosť a jej kultúru i obranného a ustráchaného postoja viery, ktorá je v kríze. Spomeňme aspoň niektoré dôležité fakty.

Predvečer sviatku Všetkých svätých

„Halloween“ je slovo, ktoré pochádza zo stredovekej Británie a Írska. Slovom „hallows“ označovali „svätých“. A „All Hallows Even“ alebo „Hallowe’en“ znamená v slovenskom preklade „predvečer sviatku všetkých svätých“.

Preto je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok. Bohužiaľ, dnes toto slovo evokuje skôr sekularizované maškarády, ktoré už dávno zabudli na pôvodný zmysel tohto slova. Halloween je len staroanglickou verziou nášho „Sviatku všetkých svätých“. A pohania všetkých svätých predsa neoslavovali. Oslavovala ich Cirkev už od prvých storočí.

Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom.

Rímsky Pantheon, pôvodne pohanský chrám všetkých bohov, bol zasvätený Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. (Foto: Flickr.com/FaceMePLS)

Pápež Gregor III. (731 – 741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku.

Pápež Gregor IV. (827 – 844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých.

Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny (Francúzsko) roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka v priebehu 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí. Je dňom modlitby za zomrelých.

Oslava tohto sviatku mala rozličné kultúrne prejavy, zvyky v rozličných častiach sveta. Ako v iných kultúrach, nastal tu aj stret keltskej kultúry, zvykov a osláv s novým kresťanským náboženstvom a cirkevnými oslavami. Kresťanská viera vykoreňovala staré pohanské náboženstvá s jej magickými praktikami.

Tanec smrti a príprava na dobrú smrť

Samozrejme, niektoré kultúrne prejavy a zvyky zostali prítomné a boli pretvorené, dal sa im kresťanský zmysel. Tak je to aj u nás na Slovensku. Naša „šibačka“ či „oblievačka“ na Veľkú noc je tiež pozostatkom starých slovanských kultov jari a plodnosti. Pálenie „Moreny“ pretrvalo dlho po príchode kresťanstva a mnohé slovanské povery sa dodnes nepodarilo celkom vykoreniť.

Niektoré pozitívne a neškodné pohanské kultúrne prejavy boli integrované do nových kresťanských slávení, iné boli vykoreňované a odstraňované (najmä magické obrady a pod.). Dnes sa mylne dávajú halloweenske zvyky do priameho súvisu s kultom rozšíreným v Británii dávno pred zavedením cirkevného sviatku Halloweenu. Išlo o druidský kult boha smrti Samhaina.

„Zvyk obliekať sa do masiek nepochádza z Írska, ale z Francúzska 14. a 15. storočia a je spojený s obrazom „danse macabre“, teda „tanca smrti“, ktorý mal v deň dušičiek pripomínať pominuteľnosť ľudského života a potreby dobrej prípravy na smrť.“
Hoci halloweenske tekvice sa začali stávať súčasťou Halloweenu až po príchode britských a írskych kolonistov do Ameriky a pôvodne sa vyrezávala repa, je pravdepodobné, že aj tieto zvyky sú pozostatkom keltských osláv úrody.

Niektoré prepojenia halloweenskych zvykov s pohanskými druidskými mágiami sú skôr konštrukciami, ktoré vznikli až po takmer tisíc rokoch. Ako píše dominikán Augustine Thompson, zvyk obliekať sa do masiek nepochádza z Írska, ale z Francúzska 14. a 15. storočia a je spojený s obrazom „danse macabre“, teda „tanca smrti“, ktorý mal v deň dušičiek pripomínať pominuteľnosť ľudského života a potreby dobrej prípravy na smrť.

Niekedy bol tento tanec aj symbolicky predvádzaný ľuďmi, ktorí sa obliekli do oblečenia rozličných životných stavov (kráľov, rytierov, pápežov, roľníkov, malomocných). Do halloweenskych zvykov sa to dostalo pravdepodobne až v 18. storočí zmiešaním írskych a francúzskych kolonistov a ich zvykov v amerických kolóniách.

Zvyk obliekať sa do masiek je spojený s „danse macabre“, teda „tancom smrti“, ktorý mal v deň dušičiek pripomínať pominuteľnosť ľudského života. (Foto: wikimedia.org)

Zmes zvykov

Takisto detské zbieranie sladkostí má svoje korene v britskom a írskom zvyku navštevovať v období sviatkov všetkých svätých a zosnulých domy v okolí a pýtať si tzv. „soul-cake“ (zákusok alebo sladkosť za dušu v očistci), pričom sa sľúbila modlitba za zomrelých z tej-ktorej rodiny, prípadne sa zaspieval krátky popevok, ktorý vyjadroval modlitbu za zomrelých, poďakovanie či požehnanie.

Nazývali to aj „souling“. A klasické americké zvolanie detí počas návštevy domu „trick or treat“ je v Amerike zasa príspevkom anglických katolíkov.

Niektorí mylne tvrdia, že ide o pohanský druidský rituál, keď si takto zlí pohania brávali aj ľudské obete a všetko preklínali. Medzi rokmi 1500 až 1700 nemali katolíci v Anglicku legálne práva, platili vysoké dane, boli väznení a slúženie omše bolo hrdelným zločinom. Voči tomuto sa anglickí katolíci prirodzene búrili a niekedy nie najšťastnejším spôsobom.

O najznámejší pokus odporu sa pokúsil Guy Fawkes, ktorý chcel pušným prachom vyhodiť do povetria celý anglický parlament aj s kráľom Jakubom I. Spiknutie bolo ale odhalené a Fawkes bol 5. novembra popravený. 5. novembra sú v Anglicku dodnes oslavy dňa Guya Fawksa.

Počas tohto dňa si v tom období skupiny protestantov nasadzovali masky a v noci vtrhávali ku katolíkom a vyžadovali od nich pivo a koláče pre oslavu ich dňa Guya Fawksa: „trick or treat“. Takto sa „trick or treat“ dostalo do Ameriky s prvými anglickými osadníkmi. V časoch americkej revolúcie sa na kráľa Jakuba a Guya Fawksa dávno zabudlo, ale tradícia „trick or treat“ bola taká zakorenená, že sa presunula na 31. október, deň írsko-francúzskej maškarády. Táto zmes rôznych tradícií kresťanských imigrantov sa v štátoch stala po roku 1800 ustálenou tradíciou.

Scott Richert správne poukazuje na to, že väčšina argumentov (napríklad aj argument, že trick and treat je druidské zaklínadlo), ktoré kresťania (aj niektorí katolíci) používajú proti Halloweenu, pochádza z roku 1980 z pamfletov amerického protestantského fundamentalistu Jacka Chicka, ktorý okrem vedenia vojny proti satanskému Halloweenu veril, že katolíci nie sú kresťania, že katolíci uctievajú babylonské božstvá a že katolícka Cirkev vytvorila islam, komunizmus a slobodomurárstvo, aby podvrátila skutočné kresťanstvo.

Niektoré jeho argumenty proti Halloweenu prebrali mnohí protestanti (ktorým mimochodom pôvodný sviatok Všetkých svätých, samozrejme, nič nehovorí), ba dokonca i mnohí katolíci.

Na záver ešte spomeňme vznik halloweenskych čarodejníc, ktoré vznikli až v 19. storočí, keď už Halloween v Amerike bol zmeskou všeličoho, čo sa časom popridávalo do sviatkov Halloweenu. Sviatok Halloweenu sa postupne stále viac vzďaľoval katolíckemu základu a postupne sa sekularizoval (to isté sa mimochodom stalo aj s katolíckymi sviatkami, ako napríklad Vianoce). V tomto období niekomu napadlo dať čarodejnice na halloweenske pohľadnice a sviatku sa dal ďalší „odtieň“.

Krádež Halloweenu

V dnešnej sekularizovanej dobe sa už vo veľkej miere Halloween stal sekulárnou oslavou zbavenou jeho pôvodného katolíckeho obsahu. Miestami sa z neho stáva i istý druh maškarády, ktorá má záľubu v temných a strašných veciach, čo je istá móda i v kinematografii (Scary movies, Addams family a pod.).

Samozrejme, niet pochýb o tom, že sme svedkami aj súčasných novopohanských pokusov vzkriesiť staré pohanské druidské magické zvyky a pod. To nájdeme dokonca aj v slovanskom prostredí. Okrem toho, v tomto súčasnom novopohanstve nachádzame nemálo prípadov skutočnej nebezpečnej mágie, ezoteriky a okultizmu.

„Väčšina pôvodných halloweenskych zvykov nemá s okultizmom nič spoločné.“
V niektorých okultných kruhoch je i snaha konať práve v tieto dni satanské rituály. Ale dialóg kultúr neznesie povrchnosť a je potrebné si radšej overiť zdroj skôr, než odsúdime niečo ako okultné a nebezpečné. A väčšina pôvodných halloweenskych zvykov nemá s okultizmom nič spoločné.

V istom zmysle sa skôr zdá, akoby sekulárna spoločnosť (ba dokonca i spomínaní satanisti) katolíkom postupne kradli Halloween – najmä pri pohľade na niektoré kultúrne prejavy s ním spojené, ktoré sú často zbavené takmer všetkých kresťanských a katolíckych prvkov.

Lenže problémom nie je to, či nám kradnú Halloween. Každý sa kultúrne prejavuje podľa svojho presvedčenia a ľudských hodnôt, ktoré vyznáva, a nikomu sa nedá nanútiť viera ani kultúra. Výzvou pre nás je skôr to, aby sme my katolíci katolícke sviatky Všetkých svätých (a sú nimi aj sviatok svätého Mikuláša Vianoc, či Veľkej Noci) slávili s obnovenou vierou a kultúrnou tvorivosťou.

Možno otázku Halloweenu dnes prakticky my katolíci zjednodušujeme na otázku, či pustiť alebo nepustiť dieťa na halloweensku oslavu, obliecť či neobliecť dieťa za strašidlo, vyzdobiť či nevyzdobiť dom či záhradu tekvicami, pavúkmi, bosorkami. Lenže práve v tom väzí osídlo obranného valu, v ktorom sme sa ocitli.

Súčasný tzv. „Halloween“ má viac rovín. Bezprostredne ide o zábavu, ktorá dáva životu niečo výnimočné, romantické, tajomné, vytrháva z každodennosti, problémov, nudy, či dokonca prázdnoty. Aj dnešné „zábavky“ prezrádzajú, že ľudské srdce potrebuje „oslavu“, potrebuje „sláviť“, potrebuje vyjsť z bežnej každodennosti do sféry údivu. To sa týka detských hier i víkendových „žúrov“, keď si mladí povedia: „Teraz sa ide žiť.“

Zážitok vlastne znamená intenzívnejšie prežívanie okamihu, umocnenie okamihu. Toto nemôže ignorovať žiadna kultúra. Každá kultúra má však svoje spôsoby osláv, zábav, sviatkov – hlbšie, hodnotnejšie i povrchnejšie, i škodlivé, i zlé. Nejde tu len o to, či máme dovoliť alebo zakázať deťom súčasné ponuky halloweenskych zábav.

Ide o to, že aj my katolíci chceme a potrebujeme „sláviť“, potrebujeme aj zážitok, aj zábavu. Ide o to, aby to však zodpovedalo našej viere, vyvieralo z jej vnútra, bolo v hlbokom súzvuku s ňou v jednote života a v ustavičnej kultúrnej tvorivosti.

So slovom „Halloween“ sa spája obrovské množstvo prejavov, tradícií, zvykov, ktoré majú mnohoraký pôvod v rozličných obdobiach, národoch, kultúrach a náboženstvách a chcelo by to dôkladnú historickú štúdiu, aby sme si urobili v tej spleti nejakú predstavu.

Súrodenci v kostýmoch kostlivca a tekvice sledujú program pred blížiacim sa sviatkom Halloween na Kežmarskom hrade 28. októbra 2016. (Foto: TASR/Oliver Ondráš)

Sláviť či nie?

Máme teda my katolíci sláviť Halloween alebo nie? Samozrejme, že ho máme sláviť! Je to predsa náš sviatok Všetkých svätých (All hallows eve)! Samozrejme, nemusíme ho nazývať Halloween. U nás je to stále sviatok Všetkých svätých. Ale deti sa stretajú so slovom Halloween a je dobré poukázať na to, že Halloween je pôvodne vlastne tým istým naším sviatkom Všetkých svätých.

Otázkou je, ako ho sláviť. Rozličné katolícke národy majú svoje kultúrne špecifiká v prežívaní týchto dní. Zaujímavé by bolo vidieť špecifickosť napríklad latinskoamerických zvykov.

My na Slovensku máme svoje tradičné katolícke tradície a zvyky spojené s cirkevným slávením sviatku Všetkých svätých. Okrem liturgie svätej omše, ktorá bola vždy srdcom každého katolíckeho slávenia, máme zvyk navštevovať cintoríny, vyzdobiť hroby, typické boli „novembrové chryzantémy“, zapáliť sviečky, ktoré osvecujú celé cintoríny...

Zdá sa, že vyrábanie tekvicových svetlonosov má svoje zakorenenie aj v slovanskej kultúre, a nie je len dôsledkom „importu“ z Ameriky. Súčasná halloweenska „móda“ prináša úplne nové, často sekularizované prejavy amerického slávenia Halloweenu, masky rozličných kostlivcov, príšer, strašidiel, pavúkov, netopierov, halloweenske párty spojené so zábavkami, tancami, strašením a pod.

Tento spoločenský kultúrny prúd sa nedá celkom ignorovať, netreba sa ho ani báť či proti nemu bojovať. Máme opäť prehĺbiť svoju katolícku vieru a vierou tvoriť kultúru v dialógu s novými impulzmi – aj keď nie vždy sú tieto kultúrne impulzy len pozitívne. Obavy o výchovnú ne/vhodnosť zaplavenia sveta detí rozličnými desivými a temnými vecami sú niekedy aj na mieste. Treba byť obozretní. Hoci istá tajomnosť je niečo, čo deti prirodzene priťahuje.

Párty všetkých svätých

Dôležité je, aby sme objavovali vo viere, čo vlastne slávime – ideál svätosti, konkrétnych svätých, ktorí sú svedkami viery v dejinách, krásu neba ako večnej blaženosti a konečného cieľa života, so svätosťou spojenú potrebu očisťovania, lebo len „čistí srdcom uvidia Boha“ (katolícka pravda o očistci), užitočnosť a potreba modlitby za zomrelých, spoločenstvo svätých, ktoré je silnejšie ako smrť, atď.

Tieto veci vysvetľujme deťom, tieto veci prežívajme a slávme vo viere a tieto veci vyjadrujme v kultúrnych prejavoch a zvykoch. Napríklad A. Mosteller ponúka kresťanským rodičom či vychovávateľom výborné impulzy k rozhovoru s dieťaťom, ktoré nemôže nevidieť aj problémovejšie halloweenske symboly typu čarodejníc, príšer, duchov, kostlivcov a hrobiek, pavúkov či netopierov, démonov – aj toto všetko môže byť impulzom ku katechéze, kresťanskej výchove.

Zachovajme dedičstvo toho, čo vytvorili a odovzdali nám naši predkovia, ale buďme aj tvoriví, nie muzeálni, a reagujme v duchu viery na kultúrne impulzy našej doby, aj keď sú často sekularizované a zmätené.

Ako príklad konkrétnej ponuky pre katolícke rodiny by som chcel uviesť aktivitu nášho Oratória svätého Filipa Neriho s deťmi, ktorú sme minulý rok po prvýkrát zorganizovali v našej farnosti v Senci. Nazvali sme ju „Párty všetkých svätých“.

Nepochybne podobné aktivity vznikajú aj inde. Po predchádzajúcom vysvetlení by sme mohli spokojne nazvať túto aktivitu aj „Halloweenska párty“, aby bolo deťom jasné, že ten Halloween, o ktorom počujú v spoločnosti, je pôvodne ten istý náš katolícky sviatok Všetkých svätých, len často vyprázdnený.

Prezlečení za svätých

Ako to prebieha? V predvečer sviatku Všetkých svätých organizujeme niekoľkohodinový program pre deti farnosti, aby sme spoločne oslávili sviatky Všetkých svätých (teda v pravom zmysle náš katolícky Halloween).

Rozhodli sme sa tvorivo využiť všetky impulzy, ktoré priťahujú detskú pozornosť v dnešných často sekularizovaných halloweenskych oslavách: od tekvíc cez masky, tajomnosť, sviečky, tmu, zábavu, tanec, výzdobu, sladkosti. Deti prichádzajú na párty oblečené v maskách – v maskách rozličných svätých, anjelov (a vedel by som si predstaviť aj náročnejšiu masku zomrelého či duše v očistci – v niektorých tradíciách je „kostlivec“ práve symbolom pominuteľnosti ľudského života, a nielen strašidlom).

„Tu nejde o to, aby sme v obrannom vale bojovali proti sekularizácii. Nejde o to, aby sme pokresťančili v skutočnosti pôvodne katolícky Halloween.“
Pod vedením kňaza a animátorov sa dejú rozličné hry, scénky, tance, ukazovačky, ktoré sú prepletené katechézou o skutočnom význame sviatku Všetkých svätých a Dušičiek. Súčasťou sú sladké odmeny, občerstvenie a pod.

Po zábavnej časti sa deti presunú do kostola na sv. omšu pri sviečkach, ktoré vytvárajú atmosféru tajomnosti a tak trochu aj bázne. Po sv. omši nasledujú ďalšie aktivity vonku v prítmí farskej záhrady vyzdobenej svietiacimi tekvicami, v ktorých sú vyrezané rozličné kresťanské symboly: srdce (symbol lásky), kríž (symbol viery), kotva (symbol nádeje), Ježišova tvár atď.

Deti sú animátormi sprevádzané rozličnými aktivitami do životov konkrétnych svätých a pod. Tvorivosti sa medze nekladú. Tento rok sú pripravené ďalšie novinky. Tu nejde o to, aby sme v obrannom vale bojovali proti sekularizácii. Nejde o to, aby sme pokresťančili v skutočnosti pôvodne katolícky Halloween.

Aká bude naša viera, také bude i naše slávenie. Ide o to, aby sme v „radosti evanjelia“ (Evangelii gaudium) slávili sviatky našej viery, aby sme sa učili kultúrnej tvorivosti, aby sa naša viera stávala kultúrou, aby autenticky poľudšťovala rytmus nášho života.

„Ľudskej osobe je vlastné, že plnosť pravej ľudskosti môže dosiahnuť iba pomocou kultúry, to jest kultivovaním prirodzených bohatstiev a hodnôt“ (Gaudium et Spes, 53).

Nikto nám nič neukradne ani nezoberie, ak budeme rásť v autentickej viere. A deti nebudú závistlivo pokukávať po rozličných pochybných halloweenskych maškarádach, na ktoré sa ich katolícki rodičia zdráhajú pustiť. Práve naopak, budeme mať sami čo ponúknuť pri kultivovaní ľudskej spoločnosti.

Článok bol pôvodne publikovaný na stránke vkontexte.sk
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.11.2016 19:59:20   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 22.03.2008 10:01:14
napísal 3766 príspevkov
Bydlisko: Žilina
Aj v Katolickych novinach je slusny clanok o Haloween a krestanstve
_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10968 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
myslim si ze vadi pohanske chapanie haloweenu presadzovane mediami z USA a celkove zapadu
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.03.2017 11:25:53   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 21:29:16
napísal 3622 príspevkov
PÔST

Pôstna disciplína schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy
§ 1 - Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.

Čo presne sa myslí pod oným "pôstom" nám pomôže pochopiť:

1. "Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Zákon zdržiavania sa zakazuje požívanie mäsa, nie však vajec, mliečnych výrobkov a živočíšneho tuku. Zákon pôstu zaväzuje k jednému jedlu počas dňa, ale nezakazuje sa trochu najesť ráno a večer pridržiavajúc sa pritom miestnych schválených zvykov ohľadom kvality a kvantity." (Pavol pp. VI., apoštolská konštitúcia Paenitemini zo 17. februara 1966)

2. Podrobnejšie to rozvíja Alexander Spesz v knihe Katolícka mravouka z roku 1948, kde píše (a my sa tým môžeme užitočne inšpirovať):
"Spočíva v tom, že človek iba raz denne sa naje dosýta, ráno a večer však niečo zje, zachovávajúc miestne osvedčené zvyky čo do množstva a akosti jedál. Pritom možno obed zameniť za večeru.
Obed, pri ktorom môže sa človek najesť dosýta, možno začať už o 11. h., a to podľa ktoréhokoľvek času. Avšak čas nevzťahuje sa na podstatu príkazu. Preto z rozumnej príčiny obed by sa mohol zameniť za raňajky, večera za obed. Obed bez všetkej príčiny možno zameniť podľa kánonu za večeru. Tu sa bral ohľad na krajiny, kde obed je vlastne večer (Anglicko atď.) Obed môže sa predĺžiť až na dve hodiny, ba môže sa ešte viac predĺžiť, ak sa podávajú v tento čas iba ľahšie jedlá (ovocie, zákusky atď.) a keď sa človek zriekne večere, čo po takej hostine naozaj nie je ťažko zachovať. Obed však musí byť súvislý. Nie je dovolené bez príčiny ho prerušiť, lebo takto by sa mohly zjesť dva obedy, ktoré sa zakazujú. Prerušiť obed na pol hodiny je bez všetkého dovolené, lebo tým morálna jednota nie je prerušená. Prerušiť obed na hodinu bez príčiny je všedným hriechom, z dostatočnej príčiny nijakým hriechom. Prerušiť obed na dve hodiny je ťažkým hriechom, ak čiastky (chody) by urobily dva úplné obedy. Množstvo pokrmu na obed nie je ustálené. Jeden potrebuje viac, druhý menej, aby sa nasýtil. Pravda, pritom treba zachovať prirodzenú miernosť. Ak niekto cez deň dva razy sa najedol dosýta, či už hriešne alebo nehriešne, môže sa už aj tretí raz riadne nasýtiť, lebo v ten deň nemôže už zachovať prísny pôst. Avšak ak na raňajky sa najedol dosýta, na obed môže si zajesť iba značne menej, aby v ten deň mohol zachovať prísny pôst. Kto však na raňajky a na obed len niečo zjedol, má právo večer sa najesť dosýta.
Na raňajky povoľujú autori asi 60 gramov, t. j. značne menej ako inokedy, keďže nie každý vie odhadnúť množstvo podľa gramov. Iná norma je: množstvo na raňajky spolu s večerou nesmie sa rovnať obedu, keď je dovolené najesť sa dosýta.
Na večeru možno zjesť asi 240 gramov, ak pokrm nie je príliš výživný (múčniky, zemiaky, zelenina), asi 150 gramov, ak je pokrm veľmi výživný (vajcia) a asi 300 gramov v severných krajoch. Ak by to však nestačilo a niekto by pocítil závrat, oslabenie a nemohol by konať svoje povinnosti, môžu sa tieto množstvá zvýšiť. Iná norma: značne menej ako obyčajne, alebo večera s raňajkami nesmie sa rovnať obedu, keď sa človek môže najesť dosýta. Na vianočnú vigíliu, ktorá sa u nás slávi aj rozličnými jedlami (huby varené v kapustnici, opekance, med s oblátkami), zo zvyku možno si však dovoliť aj dva razy také množstvo.
Okrem týchto termínov možno prijať iba tekutinu, teda víno, pivo, pálené, čiernu kávu, nie však mlieko, čokoládu, kakao, ovocné šťavy, ktoré sa považujú viac za pokrmy, keďže sú väčšmi výživné ako obyčajné tekutiny. Avšak aby tekutina neškodila, dovolené je niečo si zahryznúť (chlieb, pečivo atď.). Pravda, nesmie sa to robiť toties quoties (kedykoľvek ľubovoľne). Ináč zákon sa stane iluzórny.
Prísny pôst zaväzuje každého veriaceho, ktorý dovŕšil 21 rok svojho veku až po začatý 60. rok. Ak teda niekto dovŕši 21 rokov v deň pôstu, je povinný postiť sa iba od polnoci nasledujúceho dňa. Kto však dovŕšil svoj 59. rok v deň pôstu, je oslobodený iba od polnoci nasledujúceho dňa.
Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. Ťažká látka je tá, ktorá sa vyrovná dvom obedom, nech sa už hromadí hocikedy a hocijakým spôsobom, lebo menšie dávky cez deň požité sa spoja, ako to vysvitá z 29. vety Alexandra VIII.
Od priameho pôstu sú vo všeobecnosti oslobodení tí, ktorí bez vážnej ťažkosti nemôžu pôst zachovať:
1. chorí, rekonvalescenti, slabí, tehotné ženy, dojky, trpiace periódou, chudobní, stravujúci sa po domoch;
2. ťažko pracujú telesne, či už ich práca je nevyhnutná alebo aspoň užitočná, ak trvá väčšiu čiastku dňa. Teda sú oslobodení ťažko pracujúci roľníci, kováči, drevorubači, ale nie krajčíri, iba ak by z pôstu pocítili ťažkosť, ťažko pracujúce služobníctvo, napr. keď kope, sváža zbožie atď. Taktiež sú oslobodení tí, ktorí 4—5 hodín idú pešky alebo dlhší čas na bicykli. Ak sa vezú na voze, sedia na koni, potrebujú deň alebo aj viac, aby boli oslobodení. Kto cestuje železnicou alebo autom, zpravidla nie je oslobodený, keďže obyčajne toto cestovanie nevyčerpá. Ak by však niekto zo skúsenosti vedel, že má s tým vážne ťažkosti, bol by oslobodený.
3. Ťažko pracujúci duševne, ak práca je potrebná, užitočná a trvá väčšiu čiastku dňa. Teda sú oslobodení profesori, ktorí nielen prednášajú, ale vytrvale študujú, učitelia, ktorí až 5—6 hodín denne vyučujú, žiaci stále študujúci.
Ak v týchto prípadoch sa vyskytne vážna pochybnosť, či niekto je oslobodený alebo nie, môže mať za to, že nie je povinný postiť sa, keďže neistý zákon nezaväzuje.
Ak príčina oslobodzujúca od zdržovania sa mäsitého pokrmu alebo i od pôstu nie je dostačujúca, treba žiadať dišpenz. Nielen miestny ordinár, ale aj farár môže v jednotlivých prípadoch a zo spravodlivého dôvodu dišpenzovať od tohto prikázania vlastných jednotlivých veriacich alebo aj jednotlivé rodiny, a to aj mimo svojho územia a na svojou území aj cudzincov. Také dôvody sú: sobáš, pohreb atď. Ordinár môže dišpenzovaf aj celú diecézu a tým skôr jednu obec, ak tam je veľký nával ľudu."
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.03.2017 11:33:08   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 21:29:16
napísal 3622 príspevkov
Dobrá stránka:

http://www.farar.inky.sk/FAQ.htm
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.03.2017 21:18:29   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10968 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
podla mna post je o vode od polnoci do polnoci alebo az do dalsieho rana

alebo ako v Megjugori o vode a chlebe
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.03.2017 21:49:15   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 17983 príspevkov
misojogi píše:
podla mna post je o vode od polnoci do polnoci alebo az do dalsieho rana
alebo ako v Megjugori o vode a chlebe
Podla mna je post o sebapoznani a sebaumravnovani - vycviku vole.
Spoznat sameho seba, svoje "slabiny" - a na cas si odopriet to, na com som viac-menej zavisly. (Problem je to niekedy uz len zistit)

Je jasne, ze ludia su "zavisli" na jedle ... :)

Ale odpriet si napriklad TV, pocitac, cigaretku, pivko - to da niekedy viac zabrat, ako "vydrzat" o chlebe a vode. :D
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.03.2017 21:52:51   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 10.07.2015 17:28:11
napísal 1321 príspevkov
legionar píše:
misojogi píše:
podla mna post je o vode od polnoci do polnoci alebo az do dalsieho rana
alebo ako v Megjugori o vode a chlebe
Podla mna je post o sebapoznani a sebaumravnovani - vycviku vole.
Spoznat sameho seba, svoje "slabiny" - a na cas si odopriet to, na com som viac-menej zavisly. (Problem je to niekedy uz len zistit)

Je jasne, ze ludia su "zavisli" na jedle ... :)

Ale odpriet si napriklad TV, pocitac, cigaretku, pivko - to da niekedy viac zabrat, ako "vydrzat" o chlebe a vode. :D
Konečne čítam niekoho ďalšieho čo vie čo znamená pôst. :palec:
_________________
Nikto nie je tak beznádejne zotročený ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní. Klikni sem
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10968 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Podla mna je post o sebapoznani a sebaumravnovani - vycviku vole.
Spoznat sameho seba, svoje "slabiny" - a na cas si odopriet to, na com som viac-menej zavisly. (Problem je to niekedy uz len zistit)
Ale odpriet si napriklad TV, pocitac, cigaretku, pivko - to da niekedy viac zabrat, ako "vydrzat" o chlebe a vode. :D
alebo napriklad ist spat nacas (teda nie o 1:22 po polnoci)
:lol:
ale podla mna to su dva pristupy ktore sa maju doplnat
najlepsie robit oba pristupy
Hore
 Profil  
 
Poslať 02.03.2017 11:12:31   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10968 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
https://svetkrestanstva.postoj.sk/21741/ako-si-ranna-cirkev-predstavovala-post

Citácia:
2. „Postím se, pane.“
„A co je ten půst, jímž se postíte?“
„Postím se, jak je to mým zvykem.“

3. „Neumíte se postit, aby to bylo milé Pánu,“ pravil.
„Nevíte, co je půst, ani není postem tento váš neprospěšný půst.“
„Proč, pane, toto říkáš?“
„Pravím ti, že není postem, co vy za půst považujete. Ukážu ti, jaký půst je dokonalý a milý Pánu.“
„Ano. Budu šťastný, poznám-li půst, který je milý Bohu.“

4. „Slyš! Bůh nechce takovýto neužitečný půst. Postíš-li se totiž takto, nic nevykonáš pro spravedlnost. Posti se Bohu takto: 5. Ve svém životě nečiň nic špatného, služ Pánu čistým srdcem. Dbej jeho přikázání, zachovávej jeho nařízení a nemysli na nic špatného. Věř v Boha. Budeš-li takto jednat, budeš-li se bát Boha, nebudeš-li dělat nic špatného, budeš žít Bohu. Učiníš-li toto, vykonáš velký a Bohu milý půst.
Hore
 Profil  
 
Poslať 02.03.2017 14:51:10   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10968 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
AKO SI DON BOSCO PREDSTAVOVAL PÔST?

/Večerné slovko v marci 1880/
Milí chlapci, dám vám prostriedok ako dobre posvätiť tieto dni: spoveď a časté sv. prijímanie, aby ste mohli od Boha obsiahnuť pomoc, ktorú potrebujete. Tieto dni sú osobitné v celom roku. Nemyslím však, že by ste mali robiť dajaké prísne skutky pokánia alebo dlhé pôsty.

Chcete vedieť spôsob ako robiť pokánie primerané vášmu veku a vašim podmienkam?
Poradím vám. Spočíva v pôste, ktorý všetci môžete urobiť. Spočíva v tom, že si budete strážiť srdce a zmysly. Nechajte diabla nech sa postí, tým, že neurobíte nijaký hriech.

Dávajte si pozor na vaše zmysly.
Nech sa postia oči. Oči sa nazývajú oknami duše. Cez ne sa diabol dostáva do našej duše. A čo urobíme, aby sa tam nedostal. Zavrime ich, keď ich treba zavrieť. Nedovoľte, aby sa vaše oči upriamili na pozeranie vecí, obrazov či fotografií, ktoré sú proti skromnosti. Odvráťte zrak, keď stretnete nebezpečné obrazy. Iné umŕtvenie zraku spočíva v tom, že krotíme našu zvedavosť. Nikdy nečítať zakázané knihy proti náboženstvu alebo nemorálne knihy. Zahoďte takéto knihy, spáľte ich, neprechovávajte ich potajomky, zbavte sa tejto morovej nákazy.
Potom je tu pôst uší. Nezostať počúvať reči proti čistote alebo šomrania na kamarátov alebo na predstavených.
Postiť sa má aj jazyk. Zakážte mu každé slovo, ktoré by pohoršovalo, nedovoľte mu urážať spolužiakov a kamarátov, nech nehovorí zle o nikom, nech by to bol ktokoľvek. Teda nehovorte nikdy to, čo by ste sa neodvážili povedať pred svojím predstaveným.
Umŕtvujte sa aj v jedle a to tým, že nebudete vyhľadávať to, čo vám je najlahodnejšie, ale prijmete to, čo sa vám ponúka. Nepatrite medzi tých, čo sa stále usilujú nájsť nejaký spôsob, ako sa dostať k špeciálnejším jedlám a k poháru vína.
Umŕtvovanie a pôst môžete robiť aj tým, že budete trpezlivo znášať protivenstvá, raz je to veľké teplo, inokedy zima a budete to znášať bez lamentovania. Nie ako niektorí, ktorí hneď píšu domov: pošlite mi toto a tamto. Ak sa nejedná skutočne o niečo vážne, tak majte trpezlivosť, počkajte, zostaňte kľudní, pokojne robte. Nie zamračená tvár a nechuť.
Umŕtvujte sa tým, že znášate s láskou a pokojom aj nejaký malý nedostatok vašich spolužiakov a kamarátov, nejaké nepohodlie, či na izbe alebo v škole.

Teda, aby som to zhrnul: postite sa tým, že si zakážete počúvať, hovoriť, robiť veci, ktoré by vám zabránili dať dobrý príklad. Keď toto budete robiť, aj keď sú to maličké takmer bezvýznamné veci, poslúžia vám ako primeraný pôst, neublížia vám, dosiahnete nimi to, čo je cieľom pôstneho obdobia, pomôžu vám premôcť vaše zlé sklony, získate si nimi veľké zásluhy pre dušu.
Dodržujte dobre predpísaný poriadok, namiesto veľkých pôstov poslúchajte. Vstávajte ráno načas a hneď, choďte načas spať, prichádzajte presne do školy, do kostola a buďte dôslední v každej vašej povinnosti.
(Preklad Pali Grach)
.
AMEN !!!
.
"Veľký pôst je čas povedať nie. Nie pridúšaniu ducha pre znečistenie spôsobené ľahostajnosťou, nedbanlivosťou myslenia, že život iného sa ma netýka; každým pokusom banalizovať život, zvlášť tých, ktorí na vlastnom tele nesú váhu toľkej povrchnosti. Veľký pôst chce povedať nie intoxikujúcemu znečisteniu prázdnymi a nezmyselnými slovami, drsnou a rýchlou kritikou, zjednodušujúcimi analýzami, ktoré nedokážu pojať komplexnosť ľudských problémov, zvlášť tých, ktorými sa najviac trpí."

pápež František
[url]http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/01/hom%C3%ADlia_pápeža_v_bazilike_sv_sab%C3%ADny_zamilovaný_prach/1295952[/url]
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.03.2017 14:51:14   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10968 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
na zamyslenie
http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000139/1612895/7-znakov--ze-mozno-nie-ste-az-taky-chytry--ako-si-o-sebe-myslite--Overte-si-to
Hore
 Profil  
 
Poslať 06.03.2017 23:39:27   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10968 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
https://vlkovobloguje.wordpress.com/2017/03/05/nedelni-poklidny-fejetonek-o-hromade-soli/

Citácia:
Budou to právě neděle jako celospolečenské dny volna, věnované klidnému spoluprožívání. Den, kdy nenajdete otevřený žádný obchod, kdy se ulice ztiší, ubude aut i tramvají, kdy se lidé mohou procházet městem beze shonu, jen tak. Čas, kdy jedinými institucemi, v nichž můžete trávit volno jsou „pouze“ kostely, kavárny, restaurace, sportoviště, divadla, kina, muzea, hrady a zámky. Pamatujete si to ještě, vy starší? Umíte si to představit, vy mladší? Také jsme to kdysi tak měli a jako nepozorní a nepředvídaví pokusní králíci západních nadnárodních korporací, zkoušejících si na nás, kam až je možné konzum našponovat, jsme dovolili, aby nám vyrostla zábavní a nákupní centra, aby jsme pokládali za dobrodiní možnost nakoupit i v neděli. Je to přeci tak praktické a dá se tím strávit (či zabít?) celý den! Zlákáni výlohami, blikajícími reklamami a nezvladatelnou touhou zabíjíme své neděle.

Nezažít si znova, jaké je to procházet se klidným městem, jaké to je, když se sní všechno pečivo v sobotu k večeři a člověk má na výběr mezi nedělní dopolední pekárnou někde v centru anebo zaděláním na domácí chleba či housky v teple domova, nebýt podobných okamžiků, zapomněla bych, jakou hodnotu má pravá neděle. A jakou cenu by mohla teprve mít pro zástupy prodavaček a prodavačů, kteří by získali mít jistotu, že v tento jeden den v týdnu nedostanou neplánovanou směnu, ani když úplně všichni kolegové a kolegyně budou ležet v horečkách. Máme nepřetržité provozy, které nelze na jeden den zavřít, protože na nich záleží lidské životy. Ale obchody do této kategorie přece nepatří. Ne, žádný ekonomický rádoby argument nevyváží přidanou hodnotu volné neděle. Totiž její hodnotu spirituální, sociální a emoční.

Jako zástupce typického česko-slovenského produktu ateistické výchovy jsem měla i já cestu k duchovnu složitou. V kostele se cítím nepatřičně, styl, sloh a slovník současných představitelů většinové církve mi nic neříká. Nabídka mimo standardní spektrum je pestrá a vskutku lákavá – buddhismus, spiritualita původních Slovanů, indiánů či jiných přírodních národů, kabala, feng-shui, esoterika všeho druhu. Člověk neví, kam se dříve vrtnout. A přitom pocit jakési nenaplněnosti a chybějícího vodítka je s postupujícím věkem stále silnější. Tak jsem se vydala na cestu sama.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 140 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: