Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT


 [ Príspevkov: 11 ] 
Autor Správa
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Drahí priatelia,rád by som som sa podelil o niekoľko duchovných tém a vybral som si pre ne toto fórum.Zakladám ich pre duchovné povzbudenie,nie pre diskusiu.Pri ich čítaní želám čitateľovi svetlo Svätého Ducha.

Ako prvé sem dám modlitbové a duchovné poučenia od ruského svätca Serafima Sarovského a to tie,čo nie sú bežne dostupné na internete.
Bl.Ján Pavol II. povedal : "Človek dosahuje plnosť modlitby nie vtedy,keď ňou vyjadruje seba samého,ale keď nechá,aby sa ňou plnšie sprítomnil sám Boh.Dosvedčuje to história mystickej modlitby na Východe i Západe : sv.František,sv.Terézia z Avilly,sv.Ján z Kríža,sv.Ignác z Loyoly a na Východe napríklad sv.Serafim Sarovský a mnohí iní."

Modlitbové pravidlo sv.Serafima a pozdvihnutie k nebu.

Jeden z duchovných žiakov sv.Serafima,Ján Tichonov,vyrozprával toto :
Navštíval ma jeden zbožný brat a opýtal sa ma,či mi otec Serafim odhalil tajomstvo jeho uchvátenia do nebeských príbytkov.Rozhodol som sa otca Serafima navštíviť a spýtať sa na to veľké Božie milosrdenstvo.On ma prijal ako milujúci otec a keď som sa ho chcel spýtať,položil mi ruku na ústa a povedal :
"Ohraď sa tichom."
Potom začal hovoriť :
"Všetci svätí,ktorých si pripomína Kristova cirkev,boli ľudia ako my,ale presným dodržiavaním Kristových prikázaní sa im podarilo prísť k dokonalosti a spáse,prijali Božiu milosť a dostali rôzne dary Svätého Ducha a zdedili Nebeské kráľovstvo.
Pred Nebeským kráľovstvom.Všetky pôžitky tohoto sveta,nie sú ani tieňom blaženosti,ktorá bola pripravená v nebeských príbytkoch pre tých,ktorí milujú Boha.Ale aby sa vyslobodil náš duch,aby bol tam povýšený a aby sa nasycoval najsladším rozhovorom s Pánom,musíme sa pokoriť sebazapieraním,modlitbou a pamätaním na Pána.
Preto ja,chudobný Serafim,študujem evanjelium každý deň.V pondelok čítam Evanjelium podľa Matúša od začiatku do konca,v utorok Evanjelium podľa Marka,v stredu Evanjelium podľa Lukáša,vo štvrtok Evanjelium podľa Jána,v ostatné dni Skutky apoštolov a Listy.
Ani v jeden deň nevynechám čítanie Evanjelia a apoštola pre daný deň a svätého.Prostredníctvom toho všetkého sa nielen duša,ale aj moje telo potešuje a oživuje.Tak sa rozprávam s Pánom,pripomínam si Jeho život a utrpenie,oslavujem Ho deň a noc,ďakujem svojmu Spasiteľovi za všetko milosrdenstvo."
Potom sa otec Serafim obrátil ku mne a povedal : "Radosť moja!,prosím ťa získaj ducha pokoja a tisíce duší okolo teba bude zachránených!"
Potom stíšil hlas a pokračoval : "Dojatím a sladkosťou napĺňa moju dušu slovo Pána Ježiša Krista,pretože v dome môjho Otca je mnoho príbytkov,pre tých ktorí Mu slúžia a oslavujú Jeho sväté meno.A Pán ma neochudobnil,biedneho,svojho milosrdenstva;splnil moju túžbu a prosbu a bol som uchvátený do raja,či to bolo v tele,neviem,či mimo tela,neviem,Boh vie. Nie som schopný vyjadriť,akú radosť a nebeskú sladkosť som tam pocítil.
Týmito slovami otec Serafim zmĺkol.Zároveň sa zohol trochu dopredu,sklonil hlavu so zatvorenými očami a pravú ruku otvorenou dlaňou pomaly priložil k srdcu.Jeho tvár sa postupne menila a žiarila obdivuhodným svetlom.Potom zažiarila tak silno,že som sa na ňu nemohol dívať.V celom jeho výraze bola taká radosť a nebeské nadšenie,že v tej chvíli ho bolo možné nazvať pozemským anjelom a nebeským človekom.Počas trvania jeho tajomného mlčania sa zdalo,že dojatý niečo vidí,alebo niečo prekvapujúce počuje.Spravodlivý Boží kvôli bezmocnosti ľudského jazyka nebol schopný slovom mi vysvetliť svoje obdivuhodné uchvátenie do nebeských príbytkov,ukázal mi to však paradoxným svetlom svojej tváre a tajomným mlčaním.
Po polhodine mlčania otec Serafim začal opäť rozprávať : "Ach môj milovaný otec Ján,keby si vedel,aká radosť a slasť očakáva v nebesiach dušu spravodlivého,rozhodol by si sa vďačne znášať v tomto dočasnom živote všetky trápenia,prenasledovania a ohovárania;dokonca aj to keby bola táto miestnosť plná červov,ktoré by nás žrali do konca života,aby sme neprišli o túto nebeskú radosť.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Drahí priatelia,určite poznáte aké vzácne je mať v duši pokoj.Jeho darcom je Boh.Tajomný kňaz Melchisedech sa nazýva kniežaťom Salemu(pokoja).Izaiáš nazýva vo svojom proroctve Mesiáša Kniežaťom Pokoja.Ježiš svojim apoštolom pred svojim utrpením hovorí : "svoj pokoj vám zanechávam,svoj pokoj vám dávam."Apoštol Pavol hovorí o tom,že pokoj ktorý získavame od Boha presahuje každú ľudskú chápavosť.A Boží odporca vynakladá všetko svoje "umenie" aby nás o tento Boží pokoj olúpil.

Ctihodný starec Serafim o pokoji duše.

"Nič nie je vyššie ako pokoj v Kristovi,ktorý zneškodňuje každý útok vzdušných i pozemských duchov.Pokoj duše sa dosahuje znášaním trápenia.Sväté písmo hovorí : Prešli sme cez oheň a vodu,ale ty si nás priviedol k zotaveniu.(Ž 65,12)Cesta tých,čo sa chcú zapáčiť Bohu,prechádza cez mnohé trápenia.Ako si budeme vážiť svätých mučeníkov za to,čo si vytrpeli pre Krista,keď my nemôžeme zniesť ani to najmenšie pokušenie?
Pri získavaní vnútorného pokoja nič neprispieva tak,ako mlčanie a diskutovanie podľa možností čím viac so sebou a menej s inými.
Znakom duchovného života je zameranie sa do svojho vnútra a tajomná modlitba mysle.Božia milosť pokrýva človeka,ktorý sa usiluje byť pokojný a vedie ho k úplnému pokoju.
Kto kráča k pokojnému stavu bez vybočenia,hojne čerpá duchovné dary.Svätí otcovia,ktorí dosiahli stav pokoja a pokrývala ich Božia milosť,žili mnoho rokov.
Keď človek dôjde do stavu pokoja,môže aj ostatným odovzdať svetlo,ktoré osvetľuje jeho myseľ.Pred tým však musí opakovať slová prorokyne Anny : Nech nevychádza vystatovanie z vašich úst (1.Sam 2,3)
Boží pokoj sa musíme usilovať získať každou myšlienkou,túžbou i skutkom a stále volať spolu s Cirkvou : Pane Bože náš,daruj nám pokoj (Iz.26,12)

Usiluj sa všemožne zachovávať pokoj duše a neznepokojuj sa kvôli urážkam iných.Dosiahneš to,keď sa za každú cenu ochrániš pred hnevom a budeš strážiť svoju myseľ a srdce duchovnou bdelosťou pred neprístojným vzrušením.
Urážky iných prijímajme pokojne,akoby neboli namierené proti nám.Takéto správanie môže priniesť do našej duše pokoj urobiť ju príbytkom samotného Boha.
Keď si chceš zachovať duševný pokoj,všemožne sa vyhýbaj odsudzovaniu iných.Zhovievavosť k bratovi a mlčanie ochraňujú pokoj duše.Keď sa človek nachádza v takomto stave,prijíma Božie zjavenia.
Aby si neupadol do odsudzovania,dávaj pozor,aby si neprijímal nič zlé o nikom a buď pre všetkých mŕtvy.Aby si zachoval duševný pokoj,musíš sa veľmi často sústreďovať sám na seba a spytovať sa : "v akom stave sa nachádzam?"Musíš tiež dávať pozor,aby zmysly tela,predovštkým zrak,slúžili vnútornému človeku,aby dušu nerozvracali zmyslovo vnímateľné veci.Bohaté dary získajú len tí,ktorí sa modlia mysľou a sú ostražití svojej duši."
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Dnes,v piatok,sem dám zamyslenie o pokání.Nech vás pri jeho čítaní osvecuje svetlo Ducha svätého,drahí priatelia.

Ctihodný Searfim o pokání

"Kto chce byť spasený,stále musí mať svoje srdce skrúšené a pripravené na pokánie.Bohu milou obetou je duch skrúšený,Boh nepohrdne srdcom skrúšeným a poníženým(Ž 51,19)
S takýmto skrúšeným srdcom môže človek ľahko bez poškodenia prekonať klamné pasce diabla.Všetky snahy nepriateľa sa sústreďujú na to,ako uviesť do zmätku dušu človeka a ako uprostred tohoto zmätku zasiať kúkoľ,ako hovorí Evanjelium : Pane,či si nezasial na svoje pole dobré semeno?On im odpovedal: Človek nepriateľ to urobil (Mt 13,27-28)
Keď sa človek snaží mať pokorné srdce a zachováva pokojnú myseľ,všetky pasce nepriateľa ostávajú neúčinné.Tam,kde je pokoj myšlienok,spočíva sám Boh : V pokoji je Jeho miesto (Ž 75,3)
Pokánie sa rodí z Božej bázne a ostražitosti nad sebou samým.Božia bázeň rodí duchovnú bdelosť a duchovná bdelosť rodí vnútorný pokoj.Božia bázeň prebúdza ospalé svedomie,ktorá spôsobuje,aby duša videla svoju škaredosť(spôsobenú hriechom) ako v pokojnej a čistej vode.Tak sa rodia počiatky a upevňujú korene pokánia.
Počas svojho života svojimi pádmi urážame Božiu veľkoleposť,preto musíme musíme stále s pokorou prosiť Pána o odpustenie svojich hriechov.Pokánie je,okrem iného,aby si neopakoval hriech.Ako na každú chorobu existuje liek,rovnako tak aj na každý hriech existuje pokánie."

P.S.Pri písaní spojenia "Božia veľkoleposť,som si spomenul,že po slovinsky(a tuším aj po chorvátsky) slovko "lepo" znamená -pekne.Napríklad : "lepa stvar" = pekná vec; "lepotica" = krásavica.Slovanské jazyky majú niektoré spoločné slovká zachované ešte z dávnych čias a ani si to niekedy neuvedomujeme.Preložiť význam spojenia : "Božia veľkoleposť" ako Božia veľkokrása,sa mi páči.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Starec Serafim a jeho služba ľuďom

Po návrate z pustovne v lese naspäť do monastiera medzi spolubratov sa starec Serafim venoval službe ľuďom.Denne za ním prichádzali tisícky ľudí aby im pomohol radou alebo uzdravením.
Ktokoľvek ho navštívil,chudák alebo boháč a akékoľvek potreby aleby trápenia mali,všetkých objímal s láskou,ukláňal sa všetkým k zemi a keď ich požehnával,bozkával im ruky.Po spovedi nedával nikomu tvrdú epitímiu ani tvrdo nevyčítal.Mal dar čítania v ľudských dušiach a pri chúlostivých hriechoch pomáhal ľuďom ktorý sa hanbili vyznávať hriech.Jeho povzbudenia prebúdzali hlas svedomia a pomáhali nájsť ľuďom spásu.
Jedného dňa navštívil monastier v Sarove generál L.Keď si poprehliadal budovy,chcel odísť bez toho aby si odniesol niečo pre svoju dušu.Jeden statkár mu poradil aby navštívil starca Serafima.Pyšný generál spočiatku nesúhlasil ale na naliehanie statkára nakoniec k Serafimovi zašiel.Serafim generála privítal a poklonil sa pred ním až po zem.Generál ostal takou pokorou prekvapený a vošiel so starcom do jeho kélie.O niekoľko minút bolo z kélie počuť plač.Bol to generál,ktorý plakal ako malé dieťa.Po polhodine sa otvorili dvere a vyšiel Serafim.Za ruku držal generála,ktorý stále plakal.Na sebe nemal ani klobúk ani vyznamenania.Ctihodný Serafim mu ich priniesol.Neskôr generál svedčil,že precestoval celú Európu ale s takou pokorou sa nestretol a ani s prezieravosťou s akou mu ctihodný Serafim odhalil jeho celý život až do najskrytejších detailov.Keď mu počas rozhovoru spadli z uniformy všetky vyznamenania,starec mu povedal : "stalo sa to preto,lebo si ich získal ale nie si ich hoden."

Rozhovor starca s generálom mi pripomína,že aké strašné to bude,ak pred stretutím s Bohom,nedokážeme oľutovať a odhodiť všetku svoju pýchu...
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Ctihodný Serafim o stave srdca

Keď človek prijíma niečo Božie,srdce sa raduje.Keď prijíma niečo diabolské,srdce sa znepokojuje.Keď srdce kresťana prijme niečo od Boha,nežiada vonkajšie potvrdenie,že to pochádza od Pána.Zo samotného Božieho pôsobenia sa presviedča,že prijalo niečo nebeské,pretože cíti plody Ducha: lásku,radosť,pokoj,zhovievavosť,mravnosť,dobrotivosť,vieru,krotkosť,zdržanlivosť. (Gal. 5,22-23)
A hoci sa dokonca diabol premení na anjela svetla,alebo predloží myšlienky,ktoré sa zdajú byť dobré,srdce bude cítiť niečo zahmlené,nepokoj myšlienok a zmiešanie pocitov.Svätý Makários Egyptský na objasnenie hovorí : Hoci by sa satanovi podarilo predstaviť jasné úkazy,žiadnym spôsobom však nebude môcť spôsobiť pokojný stav srdca.Na základe tohto znaku je možné spoznať jeho skutky.
To znamená,že na základe rôznych stavov srdca človek môže pochopiť,čo je od Boha a čo je od diabla.Ctihodný Gregor Sinajský hovorí,že na základe duševného stavu môžeš rozoznať,či svetlo,ktoré sa zjavilo v tvojej duši,je Božie alebo satanské.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Ctihodný starec Serafim o trpezlivosti a pokore.

Kvôli Bohu sme povinní vďačne všetko znášať.Náš život v porovnaní s večnosťou trvá len okamih,preto apoštol Pavol hovorí:
Utrpenia tejto doby nie sú porovnateľné s budúcou slávou,ktorá sa zjaví na nás (Rim 8,18).
Keď ťa trápi nepriateľ,mlčky to znášaj a otváraj svoje srdce Pánovi.Keď ťa niekto ponižuje,alebo ti krivdí,všemožne sa snaž odpustiť mu,podľa evanjeliových slov: Od toho,kto berie tvoje veci,nežiadaj späť (Lk 6,30).
Keď nám iní nadávajú,musíme považovať seba za nehodného chvály,pretože,ak by sme boli toho hodní,chválili by nás.Zamilujme si pokoru a uvidíme Božiu slávu.Kde vyviera pokora,tam je Božia sláva.Kde neexistuje svetlo,všetko je temné.Keď človek nemá pokoru,v jeho vnútri neexistuje nič.Panuje tma.
Keď diabol ponechal Pána,prišli anjeli a slúžili Mu.Keď sa od nás v čase pokušenia na chvíľu vzdialia anjeli,nenachádzajú sa ďaleko od nás.Rýchlo prídu a budú nám slúžiť Božími myšlienkami,duchovným dojatím a útechou.
Duša zápasom trpezlivosti získava aj ďalšie cnosti.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Ako používal sv.Serafim charizmy.

Sv.Serafim Sarovský bol obdarený viacerými charizmami,medzi ktoré patril dar čítania v dušiach,dar proroctva i dar uzdravovania.V jednom rozhovore vyjavil ako ich používa.

Raz navštívil otca Serafima predstavený iného monastiera aj nejakým obchodníkom.Skôr ako mu stihli objasniť prečo prišli,Serafim vyjavil s jeho typickou láskavou pokorou a srdečnosťou obchodníkovi aké má problémy a čo je treba zmeniť v jeho živote aby našiel pokoj.Igumen monastiera Antonij potom Serafimovi povedal : "Otče,duša tohoto človeka je pred vami otvorená ako v zrkadle.Teraz vidím,že vaša myseľ je taká čistá,že pred ňou nič nezostáva tajné zo srdca blížneho.
Na to mu Serafim odpovedal : "Nehovoríš správne,radosť moja.Srdce tohoto človeka je otvorené len pred Bohom a len on pozná srdce človeka,pretože srdce človeka je hlboké(Ž 63,7) (toto je významné svedectvo,aby sme veľmi zvažovali,keď chceme hodnotiť vnútro iných ľudí).
Igumen Antónij sa spýtal : ale ako je možné,otče,že ste tomu obchodníkovi,hoci ste sa ho nespýtal ani slovo,vyjavil všetko čo potreboval?Ctihodný Serafim pokorne odpovedal : "On prišiel ku mne,ako všetci iní a aj ty,pretože ma považoval za Božieho služobníka.Ja,pokorný Serafim tiež považujem seba za hriešneho Božieho služobníka a to,čo mi určí Pán,odovzdávam ako užitočné tomu,kto to potrebuje.Prvú myšlienku,ktorá sa objaví v mojej duši,považujem za Božie naznačenie bez toho,aby som vedel,čo je v duši toho,čo sa so mnou rozpráva.Verím však,že toto je Božia vôľa.Odovzdal som svoju vôľu a celé svoje "ja" Pánovi.Robím to,čo sa mu páči.Nemám svoju vôľu ale odovzdávam to,čo sa páči Bohu."

z vyššie uvedeného sa dá ľahko pochopiť,že všetko svoje konanie zveril ctihodný starec Serafim Bohu a aj pri uzdravovaní konal to,čo mu Boh zjavoval čo konať má a tak cez neho mohol Boh uzdraviť aj tie najťažšie choroby :

Uzdravenie Mandurova

Jedného dňa priniesli pred kéliu Serafima statkára Mandurova,ktorý bol nevyliečiteľne chorý a jeho choroba pokročila tak,že mu odpadávali z nôh kúsky kostí.Mandurov trpel obrovskými bolesťami a keď lekári zlyhali prišiel hľadať uzdravenie do Sarova.Keď so slzami v očiach začal prosiť Serafima aby ho uzdravil,on sa ho s otcovskou láskou a úprimným súcitom spýtal,či verí v Boha.Keď chorý tri krát vyznal svoju vieru v Boha,Serafim mu s dojatím povedal : "Radosť moja,keď takto veríš,potom tiež ver,že pre veriaceho je všetko možné.Ver,že ťa Pán uzdraví a ja,biedny Serafim,sa pomodlím."
Potom ctihodný Serafim odišiel do svojej kélie a o chvíľu vyšiel so svätým olejom z lampady pred ikonou Bohorodičky Milosrdnej.Prikázal Mandurovovi,aby odhalil svoje nohy potrel chorobou napadnuté miesta.V tej chvíli rany,ktoré mal na nohách,sa pred očami stratili.Mandurov sa uzdravil a bez pomoci začal kráčať.Keď si uvedomil,že je celkom zdravý,od radosti padol starcovi k nohám a vďačne mu ich bozkával.On ho však postavil a prísne mu povedal : "Či Serafim je ten,čo usmrcuje a oživuje,zostupuje a vystupuje z adu?Čo sa ti stalo,môj milý?Toto je dielo len Pána,ktorý plní vôľu tých,ktorí sa Ho boja a počúva ich modlitby.Poďakuj sa všemohúcemu Pánovi a Jeho Matke.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Drahí priatelia,dnešné poučenie starca Serafima je vychádza zo starobylej mníšskej kresťanskej tradície,ale v súčasnej modernej dobe je udržiavaná viac-menej iba po monastieroch a kláštoroch.Pre mnohých kresťanov bolo odskúšanie tejto tradície prelomom v boji s vlastnými náruživosťami a hriechom (mnohí sú prekvapení,čo všetko nedobré sa v ich duchovnom srdci skrýva) a veľkým uzdravením vnútorným ale aj uzdravením vzťahov k blížnym.

O praxi a duchovnom nazeraní.

Človek má dušu a telo,preto aj jeho život musí mať telesnú a duševnú rovinu,prax a duchovné nazeranie.
Zápasy praktického (telesného) života sú: pôst,zdržanlivosť,celonočné bdenie,kľačanie na kolenách,modlitba a ďalšie cvičenia,ktoré spolu tvoria úzku a ťažkú cestu,ktorá vedie do života(Mt 7,14).
Charakteristikou duchovného nazerania je vyzdvihnutie mysle k Bohu,duchovná bdelosť srdca,ustavičná modlitba a videnie duchovných vecí.
Každý,kto túži napredovať v duchovnom živote,musí začať praxou a potom dôjde k duchovnému nazeraniu.Ak nebude predchádzať prax,nie je možné dôjsť k duchovnému nazeraniu (alebo môže ľahko dôjsť k duchovným klamom).
Praktický život nás očisťuje od vášní a vyzdvihuje nás na úroveň praktickej dokonalosti.Zároveň nám pripravuje cestu pre duchovné nazeranie.Len očistení od vášní môžu kráčať po tejto ceste,ako je zrejmé zo slov Svätého Písma: Blažení čistí srdcom,lebo oni uvidia Boha Mt 5,8.Rovnako sa vyjadruje cirkevný otec sv.Gregor Naziánsky v Paschálnom slove: Len tí,ktorí dosiahli dokonalosť skúsenosťou,môžu bezpečne vstúpiť do duchovného nazerania.(tu je aj tajomstvo toho ako starec Serafim,očistený veľkým zápasom ktorý opíšem neskôr,úplne jednoznačne rozoznával vnuknutia Ducha Svätého a bezpečne duchovne viedol,či uzdravoval ľudí)
Skutočným cieľom kresťanského života je získanie Svätého Ducha a pokoj v našej duši,ktorý nemôžeme vyjadriť žiadnym spôsobom.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Duchovný zápas sv.Serafima

Mladý Prochor-neskôr prijal mníšske meno Serafim,prišiel do monastierta v Sarove po rade prezieravého starca Dositeja z Kyjevsko-pečerskej lavry.Ako poslušník plnil mníšske pravidlá a vykonával rôzne práce pri spracovaní dreva a v pekárni.
Nikdy nebol bez práce,ale naopak,ustavičným zamestnaním sa snažil ochrániť pred nedbalosťou,ktorú považoval za najnebezpečnejšie pokušenie pre mnícha.O nedbalosti hovoril : "Táto choroba sa uzdravuje modlitbou,zdržiavaním sa mnohovravnosti,ručnou prácou,štúdiom Sv.Písma a trpezlivosťou.Keď sa venoval ručnej práci,uistavične mal v mysli a v srdci Ježišovu modlitbu (Pane Ježišu Kriste,zmiluj sa nadomnou hriešnym) a pomocou nej víťazil nad démonskými pokušeniami (moja poznámka :kto duchovne zápasí,nevyhne sa takým útokom a táto modlitba je vtedy veľmi účinná).
Keď nenachádzal dostatočný pokoj a ticho v monastieri,tak s požehnaním svojho starca Jozefa odchádzal do hustého lesa,kde si postavil kalyvu a v úplnom tichu sa venoval modlitbe.Pozorovanie prírody a modlitba v úplnom tichu ho postupne vyzdvihovali k Bohu a zároveň mu poskytovali možnosť lepšie si uvedomovať Božiu všadeprítomnosť.Vykonával mníšske pravidlo podľa sv.Pachomia Veľkého(žil v 4.st. v Egypte a jeho dielo preložil do latinčiny sv.Hieronym).Zachovával prísny pôst,v stredu a v piatok nejedol vôbec a ostatné dni iba raz denne.

pokračovanie
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
Zjavenie Panny Márie

V roku 1780 Prochor(krstné meno ct.Serafima)vážne ochorel,opuchlo mu celé telo a počas 1 a pol roka bol úplne pripútaný na lôžko vo veľkých bolestiach.Keď chcel predstavený k nemu zavolať lekára,tak Prochor to odmietol a požiadal,aby sa za jeho uzdravenie slúžilo celonočné bdenie a svätá liturgia.Po svätej liturgii prijal Prochor na lôžku sviatosti pokánia a Eucharistie.Po tom sa mu zjavila Presvätá Bohorodička v nevysvetliteľnom svetle v sprievode svätých apoštolov Petra a Jána.Obrátila svoju tvár k Jánovi,ukázala na Prochora a povedala : "Tento je z nášho rodu"
Potom sa pravou rukou dotkla hlavy Prochora a v tej chvíli tekutina,ktorá naplnila jeho telo,začala prúdom vytekať z jedného otvoru,ktorý sa otvoril na jeho pravom stehne.Prochor sa čoskoro uzdravil a len znak po rane,z ktorej vytekala tekutina,zostal na vždy na jeho tele.
Po tejto udalosti na mieste,kde sa zjavila Panna Mária,bol postavený chrám a na mieste kde bola Prochorova kélia,bola postavená nemocnica.Prochor organizoval zbierky a vlastnými rukami zhotovil svätý oltár z kyparisového dreva.Pretože toto miesto bolo posvätené zázrakom,ctihodný Serafim prijímal svätú Eucharistiu do konca života v tomto chráme aby si stále pripomínal veľké Božie dobrodenie,ktoré sa mu zjavilo na tomto mieste.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
 

od 06.06.2006 15:24:18
napísal 2874 príspevkov
pokračovanie...

Po postrihnutí za mnícha prijal Prochor mníšske meno Serafim(hebrejsky:Plameň,Oheň) a diakonské svätenie.Pred každou sv.liturgiou pri ktorej posluhoval,sa pripravoval modlitbami,bdením a pôstom.Raz,počas Veľkého týždňa,vo Veľký štvrtok mal ctihodný Serafim počas svätej liturgie zvláštne videnie.Liturgiu slúžili traja zbožní starci a keď Serafim po malom vchode(časť byzantskej liturgie) zvolal : "Pane,zachráň zbožných" a vychádzal z kráľovských dverí so slovami "a na veky vekov",zodvihol ruku s orárom(pás ktorý má na sebe diakon) k veriacim,bol náhle osvetlený neobyčajným svetlom,akoby slnečnými lúčmi.Keď Serafim zdvihol oči smerom ku svetlu,uvidel Ježiša Krista ako Syna človeka,ktorý žiaril nevysloviteľným svetlom a akoby rojom včiel bol obkolesený nebeskými mocnosťami : anjelmi,archanjelmi,cherubínmi a serafínmi.Prichádzal od západnej brány chrámu a keď prišiel ku ambone,zodvihol ruky,požehnal slúžiacich kňazov a modliaci sa ľud.Potom vošiel do ikony na ikonostase vedľa kráľovských dverí.
Po tomto tajomnom videní sa zmenil celý jeho výzor,takže sa nemohol hýbať,ani rozprávať.Vtedy pristúpili ku Serafimovi dvaja diakoni a odviedli ho do oltárnej časti,kde zostal nehybný stáť počas dvoch hodín.Len jeho tvár sa neustále menila:raz bola biela ako sneh,inokedy živá,ružová.Slúžiaci starci si najprv mysleli,že Serafima postihla nevoľnosť zo 40-dňového pôstu,rýchlo však pochopili,že Serafim mal videnie.Keď Serafim prišiel k sebe,dobromyseľne im vyrozprával čo videl.Skúsení starci v duchovnom živote mu poradili aby neupadol do pýchy a nedovolil,aby do jeho duše vošla zhubná myšlienka,že je hodný pred Bohom za svoje úsilie.
_________________
Kristus vstal z mŕtvych,radosť moja!
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 11 ] 

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: