Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT


 [ Príspevkov: 167 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 7, 8, 9, 10, 11, 12  Ďalší
Autor Správa
Poslať 20.04.2014 22:43:18   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
„Kde je moja Galilea?“

19. apríla 2014

Veľkonočná vigília:


„Evanjelium o vzkriesení Ježiša Krista začína cestou žien k hrobu na úsvite dňa po sobote. Idú k hrobu uctiť si Pánovo telo, ale nájdu ho otvorený a prázdny. Mocný anjel im povie: «Nebojte sa!» (Mt 28,5) a prikáže im, aby išli zaniesť učeníkom správu: «Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley» (v. 7). Ženy sa ihneď vydajú na cestu a sám Ježiš im ide v ústrety a povie im: «Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia» (v. 10).

Po smrti Majstra sa učeníci rozpŕchli; ich viera bola rozbitá na kúsky, zdalo sa, že je všetkému koniec, istoty padli, nádeje vyhasli. Ale teraz tá správa žien, aj keď neuveriteľná, prichádza ako lúč svetla do tmy. Správa sa šíri: Ježiš vstal ako povedal... A tiež príkaz, aby išli do Galiley; dvakrát ho ženy počuli, najprv od anjela, a potom od samého Ježiša: «Nech idú do Galiley, tam ma uvidia.»

Galilea je miesto prvého povolania, kde sa to všetko začalo! Treba sa vrátiť tam, vrátiť sa na miesto prvého povolania. Ježiš kráčal po brehu jazera, keď rybári spúšťali siete. Povolal ich a oni všetko zanechali a išli za ním (porov. Mt 4,18-22). Vrátiť sa do Galiley znamená pripomenúť si všetko, počnúc krížom až po víťazstvo. Pripomenúť si všetko – kázanie, zázraky, novú komunitu, oduševnenia a úteky, až po zradu. Pripomenúť si všetko počnúc od konca, ktorý je novým začiatkom, od tohto najvyššieho skutku lásky.

Aj každý z nás má takú ‚Galileu‘ na začiatku svojej cesty s Ježišom. ‚Ísť do Galiley’ znamená niečo pekné, znamená to pre nás znovuobjavenie krstu ako živého prameňa, načerpanie novej energie pre korene našej viery a nášho kresťanského života. Vrátiť sa do Galiley znamená v prvom rade vrátiť sa tam, na to žiarivé miesto, kde sa ma na začiatku mojej cesty dotkla Božia milosť. Práve od tejto iskry môžem zapáliť oheň pre dnešok, pre každý deň, a priniesť teplo a svetlo svojim bratom a sestrám. Od tejto iskry sa zapáli pokorná radosť, radosť, ktorá nie je zraňovaná bolesťou a zúfalstvom, radosť dobrá a tichá.

V živote kresťana existuje po krste aj iná, viac bytostná Galilea: skúsenosť osobného stretnutia s Ježišom Kristom, ktorý ma povolal, aby som ho nasledoval a mal účasť na jeho poslaní. V tomto zmysle vrátiť sa do Galiley znamená uchovávať si v srdci živú spomienku na toto povolanie, keď Ježiš vstúpil na moju cestu, milosrdne sa na mňa pozrel a požiadal ma, aby som ho nasledoval; obnoviť si spomienku na tú chvíľu, kedy sa jeho oči stretli s mojimi, na okamih, keď mi dal pocítiť, že ma miluje.

Dnes, v túto noc, sa môže každý z nás sám seba opýtať: čo je tou mojou Galileou? Kde je tá moja Galilea? Mám ju v pamäti? Zabudol som na ňu? Kráčal som cestami a chodníkmi, na ktorých som na ňu zabudol. Pane, pomôž mi. Povedz mi, ktorá je to tá moja Galilea. Vieš, že sa tam chcem vrátiť, aby som sa stretol s tebou a nechal sa objať tvojím milosrdenstvom.

Evanjelium Veľkej noci je jednoznačné: musíme sa tam vrátiť, aby sme videli vzkrieseného Ježiša a stali sa svedkami jeho vzkriesenia. Nie je to krok dozadu, nie je to nostalgia. Je to návrat k prvotnej láske, aby sme prijali oheň, ktorý Ježiš zapálil vo svete, a aby sme ho priniesli všetkým, až po samý kraj zeme.

«Galilea pohanov» (Mt 4,15, Iz 8,23): horizont Vzkrieseného, horizont Cirkvi; mocná túžba po stretnutí... Vydajme sa na cestu!“

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.04.2014 21:51:11   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

Generálna audiencia 23. apríla 2014

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Tento týždeň je týždňom radosti: oslavujeme Ježišovo zmŕtvychvstanie. Je to opravdivá radosť, hlboká, založená na istote, že vzkriesený Kristus už viac neumiera, ale je živý a pôsobí v Cirkvi a vo svete. Táto istota prebýva v srdciach veriacich od toho veľkonočného rána, keď sa ženy vybrali k Ježišovmu hrobu a keď im anjeli povedali: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» (Lk 24,5).

«Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» - Tieto slová sú ako kamenný míľnik v dejinách. No sú aj „kameňom úrazu“, ak sa neotvoríme Dobrej zvesti, ak si myslíme, že menej starostí budeme mať s mŕtvym Ježišom, než s Ježišom, ktorý je živý! A koľkokrát si pri našom každodennom putovaní potrebujeme vypočuť tieto slová: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Koľkokrát hľadáme život uprostred mŕtvych vecí, uprostred vecí, ktoré nemôžu dať život, hľadáme ho vo veciach, ktoré dnes sú a zajtra ich už nebude, vo veciach, ktoré sa pomíňajú... «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?»

Potrebujeme to počuť vtedy, keď sa uzatvárame do niektorej z rozličných foriem egoizmu alebo do samoľúbej spokojnosti, vtedy, keď sa nechávame zviesť pozemskou mocou a vecami tohto sveta, zabúdajúc na Boha a na blížneho, vtedy, keď vkladáme naše nádeje do svetských márností, do peňazí, do úspechu. Vtedy nám Božie slovo hovorí: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Prečo tam hľadáš? To ti nemôže dať život! Áno, azda ti to dá radosť na nejakú tú minútu, na nejaký ten deň, na nejaký týždeň, mesiac... A potom?

«Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» - Táto veta musí vniknúť do nášho srdca a musíme si ju opakovať. Zopakujeme si ju trikrát spoločne? Dáme sa do toho? Všetci: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Nahlas! [Prítomní opakujú.]

Dnes, keď sa vrátime domov, povedzme ju zo srdca, v tichu, ale položme si túto otázku: Prečo vo svojom živote hľadám medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý? Keď tak urobíme, bude nám to na osoh. Nie je ľahké byť otvoreným voči Ježišovi. Nie je samozrejmosťou akceptovať život Vzkrieseného a jeho prítomnosť uprostred nás. Evanjelium nám dáva vidieť rozličné reakcie: reakciu apoštola Tomáša, reakciu Márie z Magdaly, reakciu Emauzských učeníkov. Pomôže nám, keď sa s nimi budeme konfrontovať. Tomáš kladie viere podmienku, žiada si dotknúť sa dôkazu, dotknúť sa rán. Mária Magdaléna plače, vidí ho, ale ho nespoznáva, uvedomí si, že je to Ježiš, až keď ju osloví po mene. Emauzskí učeníci, skleslí a s pocitom porážky, sa dostávajú k stretnutiu s Ježišom, keď sa nechávajú sprevádzať tým tajomným pocestným. Každý z nich inou cestou, hľadali medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, a bol to sám Pán, kto ich smer cesty napravil. A čo robím ja? Akú cestu sledujem, aby som sa stretol so živým Kristom? On nám bude vždy nablízku, aby napravil smer našej cesty, ak sme si ho zmýlili.

«Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» - Táto otázka nám dáva prekonať pokušenie obzerať sa späť, za tým, čo bolo včera, a pobáda nás vpred k smerom k budúcnosti. Ježiš nie je v hrobe, je vzkriesený! On je živý, je ten, ktorý neprestajne obnovuje svoje telo, ktorým je Cirkev a umožňuje mu kráčať, tiahnuc ho za sebou. «Včera» je Ježišovým hrobom a hrobom Cirkvi, hrobom pravdy a spravodlivosti. «Dnes» je večným vzkriesením, v ústrety ktorému nás pobáda Duch Svätý, darujúc nám plnú slobodu.

Dnes sa aj pred nás stavia táto otázka: Ty, prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý sa uzatváraš do seba samého po zlyhaní a ty, ktorý nemáš viac síl modliť sa? Prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý sa cítiš osamelý, opustený priateľmi a možno aj Bohom? Prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý si stratil nádej, a ty, ktorý sa cítiš uväznený vo svojich hriechoch? Prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý túžiš po kráse, duchovnej dokonalosti, spravodlivosti, po pokoji?

Potrebujeme opakovane počuť a pripomínať si navzájom napomenutie anjela! Toto napomenutie «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?», nám pomáha, aby sme vyšli z našich ohraničených smútkov a otvára nás pre horizonty radosti a nádeje. Pre tú nádej, ktorá odvaľuje kamene od hrobov a povzbudzuje ohlasovať Dobrú zvesť, schopnú zrodiť nový život pre iných. Zopakujme tento anjelov výrok, aby sme ho mali v srdci a v pamäti, a potom nech si ho každý z nás opakuje v tichu: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Zopakujme ho! «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Pohliadnite len, bratia a sestry, on je živý, je s nami! Nechoďme k toľkým hrobom, ktoré ti dnes niečo prisľúbia, krásu, a potom ti nič nedajú! On je živý! Nehľadajme medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý. Ďakujem.


<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.04.2014 11:59:35   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Homília Svätého Otca pri kanonizačnej slávnosti

Pri kanonizačnej slávnosti v nedeľu 27. apríla na Námestí sv. Petra Svätý Otec František vyhlásil pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II. za svätých. Po obrade svätorečenia nasledovala bohoslužba slova s liturgickými textami 2. veľkonočnej nedele (Sk 2,42-47; Ž 118,2-4.13-15.22-24; 1 Pt 1,3-9; Jn 20,19-31). Svätý Otec následne predniesol homíliu, ktorú uvádzame v plnom znení:

„V centre dnešnej nedele, ktorá uzatvára Veľkonočnú oktávu, a ktorú si sv. Ján Pavol II. želal nazvať nedeľou Božieho milosrdenstva, sú oslávené rany vzkrieseného Ježiša. On ich už raz ukázal, keď sa zjavil apoštolom v ten istý večer prvého dňa po sobote, v deň zmŕtvychvstania. Avšak v ten večer, ako sme počuli, tam nebol Tomáš, a keď mu ostatní hovorili, že videli Pána, odpovedal, že ak neuvidí a nedotkne sa tých rán, neuverí. O osem dní sa Ježiš opäť zjavil vo večeradle uprostred učeníkov a bol tam aj Tomáš. Obrátil sa k nemu a pozval ho, aby sa dotkol jeho rán. A vtedy si tento úprimný človek, tento muž, navyknutý overiť si všetko osobne, pokľakol pred Ježišom a povedal: «Pán môj a Boh môj!» (Jn 20,28).

Ježišove rany sú pohoršením pre vieru, ale sú aj previerkou viery. Preto z osláveného Kristovho tela rany nemiznú, ostávajú, pretože tie rany sú neprestajným znamením Božej lásky voči nám a sú nevyhnutné pre vieru v Boha. Nie preto, aby sme verili, že Boh jestvuje, ale pre vieru v to, že Boh je láska, milosrdenstvo a vernosť. Sv. Peter, vychádzajúc z Izaiáša, píše kresťanom: «Jeho ranami ste uzdravení» (1 Pt 2,24; porov. Iz 53,5).

Sv. Ján XXIII. a sv. Ján Pavol II. mali odvahu hľadieť na Ježišove rany, dotýkať sa jeho ranených rúk a prebodnutého boku. Nehanbili sa za Kristovo telo, nepohoršovali sa na ňom, na jeho kríži, nehanbili sa za telo brata (porov. Iz 58,7), pretože v každom trpiacom videli Ježiša. Boli to dvaja odvážni ľudia, plní odvahy (parrésie) Ducha Svätého a vydali svedectvo Cirkvi a svetu o Božej dobrote a jeho milosrdenstve.

Boli kňazmi, biskupmi a pápežmi dvadsiateho storočia. V ňom zažili tragédie, ale neboli nimi premožení. Silnejší bol v nich Boh, silnejšia bola viera v Ježiša Krista, Vykupiteľa človeka a Pána dejín, silnejšie v nich bolo Božie milosrdenstvo, ktoré sa zjavuje v týchto piatich ranách, silnejšia bola materská blízkosť Márie.

V týchto dvoch mužoch kontemplujúcich Kristove rany a svedkoch jeho milosrdenstva prebývala «živá nádej», spolu s «nevýslovnou radosťou, plnou slávy» (1 Pt 1,3.8). Tá nádej a tá radosť, ktoré vzkriesený Kristus dáva svojim učeníkom, a ktoré im nič a nikto nemôže vziať. Veľkonočná nádej a radosť, ktoré prešli vyhňou sebazrieknutia, sebavyprázdnenia, najkrajnejšej blízkosti k hriešnikom, až po nevoľnosť z horkosti toho kalicha. Túto nádej a túto radosť títo dvaja svätí pápeži dostali ako dar od vzkrieseného Pána a vo svojom čase ich v hojnosti darovali Božiemu ľudu, získajúc za to večnú odmenu.

Touto nádejou a touto radosťou dýchalo už prvé spoločenstvo veriacich v Jeruzaleme, o ktorom hovoria Skutky apoštolov (porov. Sk 2,42-47), ako sme to počuli v druhom čítaní. Je to komunita, v ktorej sa žije podstata evanjelia, to znamená, láska, milosrdenstvo, jednoduchosť a bratstvo.

Tento obraz Cirkvi mal pred sebou Druhý vatikánsky koncil. Ján XXIII. a Ján Pavol II. spolupracovali s Duchom Svätým, aby obnovili a obrodili Cirkev podľa jej pôvodnej fyziognómie, toho výrazu, ktorý jej vtlačili svätí počas priebehu storočí. Nezabúdajme, že práve svätí umožňujú Cirkvi napredovať a rásť. Zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu sv. Ján XXIII. preukázal citlivú vnímavosť voči Duchu Svätému, nechal sa viesť a stal sa pre Cirkev pastierom, vodcom, ktorý bol sám vedený, vedený Duchom. V tom spočívala jeho veľká služba Cirkvi. Preto sa mi páči považovať ho za pápeža poddajnosti voči Duchu Svätému.

V tejto službe Božiemu ľudu bol sv. Ján Pavol II. pápežom rodiny. On sám raz povedal, že by chcel, aby sa naňho spomínalo ako na pápeža rodiny. S radosťou to zdôrazňujem, keďže sa nachádzame na ceste synody o rodine a s rodinami, na ktorej nás on istotne z neba sprevádza a podporuje.

Nech obaja títo noví svätí pastieri Božieho ľudu orodujú za Cirkev, aby počas týchto dvoch rokov synodálnej cesty bola vnímavá voči Duchu Svätému v pastoračnej službe rodine. Nech nás obaja učia nepohoršovať sa nad Kristovými ranami, prenikať do tajomstva Božieho milosrdenstva, ktoré vždy dúfa, vždy odpúšťa, vždy miluje.“


<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 02.05.2014 21:57:05   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Katechézy o daroch Ducha Svätého: Dar rozumu

Vatikán 30. apríla - generálna audiencia

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po tom, ako sme sa zaoberali darom múdrosti ako prvým zo siedmich darov Ducha Svätého, chcel by som dnes zamerať pozornosť na druhý dar, ktorým je dar rozumu. Nejde o ľudský rozum, o intelektuálnu schopnosť, ktorou môžeme byť viac či menej nadaní. Je to skôr milosť, ktorú môže vliať iba Duch Svätý, a ktorá vyvoláva v kresťanovi schopnosť ísť ponad vonkajší aspekt skutočnosti a skúmať hĺbku Božích myšlienok a jeho plánu spásy.

Apoštol Pavol, obrátiac sa na komunitu v Korinte, výstižne opisuje účinky tohto daru, teda to, čo tento dar rozumu v nás spôsobuje. Pavol hovorí takto: «Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny» (1 Kor 2,9-10). To samozrejme neznamená, že kresťan môže pochopiť akúkoľvek vec a nadobudnúť plné poznanie Božích zámerov. To všetko očakávame, že sa zjaví v celej svojej jasnosti, keď sa ocitneme pred Božou tvárou a staneme sa naozaj zjednotení s ním. Ako však naznačuje samotný výraz intelectus v latinčine, dar rozumu nám umožňuje „intus legere“, čo znamená „čítať vo vnútri“. Tento dar nám pomáha chápať veci tak, ako ich zamýšľal Boh, ako ich chápe on, s Božím rozumom. Niekto totiž môže pochopiť nejakú situáciu ľudským rozumom, s rozvahou, a je to v poriadku. Avšak porozumieť nejakej situácii do hĺbky, tak ako jej rozumie Boh, je účinkom tohto daru. A Ježiš nám chcel poslať Ducha Svätého, aby sme mali tento dar, aby sme my všetci mohli pochopiť veci tak, ako im rozumie Boh, Božou inteligenciou. Je to nádherný dar, ktorý Pán daroval nám všetkým. Tento dar nás vovádza do dôvernosti s Bohom a umožňuje nám mať účasť na pláne lásky, ktorý má s nami Boh.

Je teda zjavné, že dar rozumu je úzko spätý s vierou. Keď Duch Svätý prebýva v našom srdci a osvecuje našu myseľ, dáva nám denne vzrastať v chápaní toho, čo Pán povedal a vykonal. Sám Ježiš povedal svojim učeníkom: Zošlem vám Ducha Svätého a on vám dá porozumieť všetkému, čo som vás naučil. Porozumieť Ježišovej náuke, porozumieť jeho slovu, pochopiť evanjelium, pochopiť Božie slovo. Niekto by mohol čítať evanjelium a niečomu porozumieť, ak však čítame evanjelium s týmto darom Ducha Svätého, môžeme porozumieť Božím slovám do hĺbky. A to je veľký dar, obrovský dar, o ktorý máme prosiť a vyprosovať si ho spoločne: Daj nám, Pane, dar rozumu.

V Lukášovom evanjeliu sa nachádza príbeh, ktorý veľmi dobre vyjadruje hĺbku a silu tohto daru. Dvaja učeníci, po tom, ako sa prizerali Ježišovej smrti na kríži a jeho pochovaniu, sklamaní a zdrvení odchádzajú z Jeruzalema a vracajú sa do svojej dediny Emauzy. Kým sú ešte na ceste, vzkriesený Ježiš sa k nim pripája a začína sa s nimi rozprávať, ale ich oči, zastreté smútkom a beznádejou, nie sú schopné ho spoznať. Ježiš kráča s nimi, oni však sú natoľko smutní, natoľko zúfalí, že ho nespoznávajú. Keď im však Pán vysvetľuje Písma, aby pochopili, že musel trpieť, zomrieť a vstať z mŕtvych, otvorili sa im oči mysle a v srdciach sa zažala nádej (porov. Lk 24,13-27). A takto s nami koná Duch Svätý: otvára nám myseľ, otvára nás, aby sme lepšie chápali, lepšie chápali Božie veci, ľudské záležitosti, situácie a všetky veci. Dar rozumu je dôležitý pre náš kresťanský život. Prosme si ho od Pána, aby nám ho dal, aby dal tento dar nám všetkým, aby sme chápali tak ako chápe on veci, ktoré sa dejú a aby sme porozumeli predovšetkým Božiemu slovu v evanjeliu. Ďakujem.

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 07.05.2014 22:20:11   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Katechézy o daroch Ducha Svätého: Dar rady

7. mája 2014

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Počuli sme v čítaní úryvku z knihy Žalmov tieto slová: «Pán mi radí, Pán sa mi vo vnútri prihovára». A toto je ďalší dar Ducha Svätého, dar rady. Vieme, aké je dôležité, predovšetkým v tých najcitlivejších momentoch, môcť počítať s usmerneniami múdrych ľudí, a tých, ktorí nás majú radi. Prostredníctvom daru rady je to teda sám Boh so svojím Duchom, ktorý osvecuje naše srdce, aby sme si uvedomili správny spôsob ako hovoriť a ako sa správať a cestu, akou sa máme uberať. Ako v nás tento dar pôsobí?

1. Vo chvíli, keď ho prijmeme a privítame vo svojom srdci, Duch Svätý nás ihneď začína robiť vnímavými na jeho hlas a schopnými nasmerovať naše myšlienky, naše cítenie a naše úmysly podľa Božieho srdca. Zároveň nás vždy väčšmi privádza k tomu, aby sme svoj vnútorný pohľad zamerali na Ježiša ako náš vzor ako sa správať a ako vytvárať vzťahy s Bohom Otcom a s bratmi. Dar rady je teda darom, ktorým Duch Svätý uschopňuje naše svedomie urobiť konkrétnu voľbu v spoločenstve s Bohom, podľa Ježišovej logiky a jeho evanjelia. Týmto spôsobom nám Duch umožňuje vnútorne rásť, dáva nám pozitívne rásť, umožňuje náš rozvoj v spoločenstve a pomáha nám, aby sme neupadli do područia egoizmu a svojho pohľadu na veci. Takto nám Duch pomáha vzrastať a aj žiť v spoločenstve.

2. Základnou podmienkou pre uchovanie tohto daru je modlitba. Vždy sa teda vraciame k tomu istému, však? Modlitba. Modlitba je naozaj veľmi dôležitá. Modliť sa. Modliť sa tie modlitby, ktoré všetci poznáme od detstva, no modliť sa aj vlastnými slovami, prosiť Pána: «Pane, pomáhaj mi. Poraď mi, čo mám teraz urobiť?» Modlitbou vytvárame priestor pre Ducha, aby prišiel a pomohol nám v danej chvíli, aby nám poradil, čo máme my všetci konať. Modlitba! Nikdy nezabudnime na modlitbu, nikdy! Nikto si ani nevšimne, keď sa modlíme v autobuse, po ceste. Modlime sa v tichu, srdcom, využívajme tieto chvíle na modlitbu. Modlime sa, aby nám Duch Svätý dal tento dar rady. V dôvernosti s Bohom a v načúvaní jeho slovu postupne odložíme nabok našu osobnú logiku, najčastejšie diktovanú našou uzavretosťou, predsudkami, našimi ambíciami, a namiesto toho sa naučíme pýtať sa Pána: «Čo si želáš ty?», prosiť si o radu od Pána. A toto robíme prostredníctvom modlitby. Týmto spôsobom v nás dozrieva hlboký súlad, akoby rovnaká prirodzenosť v Duchu, a zakúšame, aké pravdivé sú Ježišove slová zachytené v Matúšovom evanjeliu: «Nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť; ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás» (Mt 10,19-20). Duch je teda ten, kto nám radí, my mu však musíme dať priestor, aby nám mohol poradiť. A dať priestor znamená modliť sa, aby prišiel a vždy nám pomáhal.

3. Tak ako všetky dary Ducha Svätého, aj dar rady predstavuje poklad pre celé kresťanské spoločenstvo. Pán sa nám neprihovára iba v hĺbke srdca - zaiste, prihovára sa k nám tam, ale nie iba tam – ale aj cez hlas a svedectvo bratov. Je naozaj veľkým darom stretnúť mužov a ženy viery, ktorí nám, a to najmä v najkomplikovanejších a najdôležitejších obdobiach nášho života, pomôžu zažať svetlo v našom srdci a rozpoznať Pánovu vôľu! Pamätám si ako raz, keď som bol v spovednici, pred ktorou stál dlhý rad, bolo to vo svätyni v Lujan, v diecéze biskupa, ktorý je tu prítomný. V rade stál chlapec, celý moderný, s tetovaním a všetkými tými vecami. Prišiel, aby mi povedal, čo sa mu prihodilo. Išlo o veľký a ťažký problém. «A ty, čo by si urobil?» A on mi odpovedal: «Ja som toto všetko rozpovedal svojej mame a ona mi povedala: Choď za Pannou Máriou a ona ti povie, čo máš robiť». Táto žena mala dar rady. Nevedela, ako vyriešiť synov problém, naznačila však správnu cestu: choď k Panne Márii a ona ti povie. Toto je dar rady. Nehovorme: toto a tamto..., nechajme, nech hovorí Duch. A táto pokorná a jednoduchá žena dala synovi tú najlepšiu radu, nádhernú radu, pretože chlapec mi povedal: «Hľadel som na Pannu Máriu a cítil som, že mám urobiť to a to». Nemusel som k tomu nič dodávať. Všetko urobili mama, Panna Mária a ten chlapec. Toto je dar rady. Vy, mamy, ktoré máte tento dar, vyprosujte si tento dar pre svoje deti, dar vedieť poradiť deťom. Je to dar Boží.

Drahí priatelia, Žalm 16 nás pozýva modliť sa týmito slovami: «Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; v noci ma k tomu moje srdce vyzýva. Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa» (Ž 16,7-8). Kiež môže Duch Svätý vždy vlievať do nášho srdca túto istotu a napĺňať nás tak svojou útechou a pokojom! Vyprosujte si vždy dar rady. Ďakujem.

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.05.2014 9:06:53   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Duch Svätý vedie Cirkev k nepredstaviteľným rozhodnutiam

Ktože sme my, aby sme zavreli dvere Duchu Svätému? Túto otázku v pondelok 12. mája, opakovane položil pápež František vo svojej homílii pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Vychádzal z prvého čítania zo Skutkov apoštolov (Sk 11, 1-18), ktoré hovorí o obrátení prvých pohanov na kresťanstvo. Svätý Otec zdôraznil, že Duch Svätý je ten, kto vedie Cirkev poza ohraničenia, vždy ďalej.

Duch vanie kam chce, ale jedným z najčastejších pokušení u tých, čo majú vieru, je pokušenie zahatať mu cestu a dirigovať ho, aby išiel určitým smerom a nie iným. Toto pokušenie nebolo neznáme ani v ranom období Cirkvi, ako to ukazuje skúsenosť sv. Petra. Komunita pohanov prijme hlásanie evanjelia a Peter je očitým svedkom, ako na nich zostúpil Duch Svätý. Najprv sa zdráha mať kontakt s tým, čo vždy považoval za „nečisté“, a neskôr podstupuje tvrdú kritiku od jeruzalemských kresťanov, ktorí sú pohoršení tým, že ten, kto je na ich čele, jedol s neobrezanými a dokonca ich aj pokrstil. Svätý Otec túto vnútornú krízu prvých kresťanov priblížil s nádychom irónie:

„Bolo to niečo nepredstaviteľné. Keby tak napríklad zajtra prišla expedícia Marťanov a niektorí z nich by prišli za nami... Marťania, nie? Zelení s dlhým nosom a veľkými ušami, ako ich zvyknú kresliť deti... A jeden z nich by povedal: ‚Chcel by som prijať krst!‛ - Čo by sa stalo?“

Svätý Otec ďalej pripomenul, že Peter pochopil svoj omyl vtedy, keď mu videnie osvetlilo základnú pravdu: to, čo Boh očistil, nikto nemôže volať „nesvätým“. A keď o tom rozpráva davu, ktorý ho kritizuje, napokon všetkých upokojí týmto tvrdením: „Ak im teda Boh dal rovnaký dar ako aj nám, aby uverili v Pána Ježiša, ktože som ja, aby som kládol prekážky Bohu?“

„Keď nám Pán ukáže cestu, kto sme my, aby sme povedali: ‚Nie, Pane, to nie je rozumné! Nie, urobíme to takto‛... A Peter v tejto prvej diecéze – prvou diecézou bola Antiochia – urobí takého rozhodnutie: ‚Ktože som ja, aby som kládol prekážky?‛ Sú to slová dobré pre biskupov, kňazov a tiež kresťanov. Ktože sme my, aby sme zatvárali dvere? V antickej Cirkvi existovala služba ostiárov, ba i dnes jestvuje. A čo robil ostiár? Otváral dvere, prijímal ľudí, nechal ich vstúpiť. Ale nikdy tu nebola služba zatvárača dverí, nikdy!“

Ako pokračoval pápež František, aj dnes Boh ponecháva vedenie Cirkvi v rukách Ducha Svätého. Pripomenul, že Duch Svätý nás podľa Ježišových slov naučí všetkému a dá, aby sme si pamätali to, čo nás naučil Ježiš:

„Duch Svätý je živou prítomnosťou Boha v Cirkvi. Je tým, kto uschopňuje Cirkev, aby išla, je ten, kto jej pomáha putovať. Vždy viac, poza ohraničenia, vždy ďalej. Duch Svätý so svojimi darmi Cirkev vedie. Nemožno porozumieť Ježišovej Cirkvi bez tohto Parakléta (Utešiteľa), ktorého nám z tohto dôvodu Pán posiela. Robí tieto nepredstaviteľné rozhodnutia, skutočne nepredstaviteľné! Použijem slová svätého Jána XXIII.: Práve Duch Svätý je ten, kto aktualizuje [tal. „aggiorna“ - pozn. prekl.] Cirkev: naozaj, doslovne ju aktualizuje a uschopňuje ju ísť vpred. A my kresťania musíme prosiť Pána o milosť poddajnosti Duchu Svätému. Poddajnosť tomuto Duchu, ktorý hovorí k nášmu srdcu, ktorý k nám hovorí cez životné udalosti, hovorí k nám prostredníctvom cirkevného života, prostredníctvom kresťanských komunít, vždy k nám hovorí.“

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.05.2014 23:40:44   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Katechézy o daroch Ducha svätého: Dar sily

14. mája 2014

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Uvažovali sme nad prvými troma darmi Ducha Svätého: darom múdrosti, darom rozumu a darom rady. Dnes sa zamyslime nad tým, čo koná Pán. On vždy prichádza, aby nás posilnil v našej slabosti a robí to osobitným darom, darom sily.

1. Je jedno Ježišovo podobenstvo, ktoré nám pomáha porozumieť dôležitosti tohto daru. Rozsievač vyšiel rozsievať, avšak nie každé zrno, ktoré hodí na zem, prinesie úrodu. To, ktoré skončí na ceste, vyzobú vtáci. To, ktoré padne na kamenistý terén alebo doprostred tŕnia, vyklíči, ale čoskoro ho vysuší slnko alebo ho udusí tŕnie. Iba to, ktoré padne do dobrej zeme, môže rásť a priniesť úrodu (porov. Mk 4,3-9; Mt 13,3-9; Lk 8,4-8). Ako sám Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom, tento rozsievač predstavuje Otca, ktorý rozsieva hojne semeno svojho slova. To semeno však často naráža na vyprahnutosť nášho srdca a aj keď je prijaté, hrozí, že zostane neplodné. Avšak darom sily Duch Svätý uvoľňuje pôdu nášho srdca, oslobodzuje ho od meravosti, neistôt a všetkých obáv, ktoré ho môžu brzdiť, a takto potom môžeme Božie slovo uplatniť v praxi opravdivým a radostným spôsobom. Tento dar sily je ozajstnou pomocou, dáva nám silu a zároveň nás oslobodzuje od mnohých prekážok.

2. Stáva sa, že nastanú aj ťažké chvíle a krajné situácie, v ktorých sa dar sily prejavuje výnimočným a vzorovým spôsobom. Je to v prípade tých, ktorí musia čeliť mimoriadne ťažkým a bolestným skúsenostiam, ktoré zasahujú ich život a životy ich drahých. Cirkev žiari svedectvom toľkých bratov a sestier, ktorí neváhali vydať vlastný život, aby zostali verní Pánovi a jeho evanjeliu. Ani dnes nechýbajú kresťania, ktorí v mnohých častiach sveta naďalej slávia a dosvedčujú svoju vieru s hlbokým presvedčením a vnútorným pokojom a vzdorujú ťažkostiam aj vtedy, keď vedia, že si to môže vyžadovať vysokú cenu. Aj my všetci poznáme ľudí, ktorí prekonali ťažké situácie a mnohé bolesti. Myslime na tých mužov a ženy, ktorí nesú takúto ťarchu života, zápasia o to, aby uživili rodinu, aby vychovali deti, a robia to preto, lebo majú ducha sily, ktorý im pomáha. A koľko mužov a žien, ktorých meno nepoznáme, je ozdobou nášho ľudu, ozdobou Cirkvi, pretože sú silní vo svojom kráčaní životom, v udržiavaní svojej rodiny, vo svojej práci, vo svojej viere. Títo naši bratia a naše sestry sú svätí, každodenní svätí, svätí ukrytí uprostred nás. Majú práve tento dar sily pre plnenie si svojich osobných povinností: otcovských, materských, bratských, sesterských i občianskych. Sú mnohí, veľmi mnohí! Ďakujme Pánovi za týchto kresťanov, vyznačujúcich sa skrytou svätosťou, a je to Duch Svätý v ich vnútri, ktorý ich vedie vpred! Bude pre nás osožné myslieť na týchto ľudí. Ak to môžu robiť oni, ak to oni dokážu, prečo nie ja? A prosme si od Pána, aby nám dal dar sily.

3. Nebolo by správne myslieť si, že dar sily potrebujeme iba pri niektorých príležitostiach alebo vo zvláštnych situáciách. Tento dar má byť základným tónom nášho kresťanského bytia uprostred všednosti nášho každodenného života. Ako som už uviedol, každý deň nášho života musíme byť silní, potrebujeme túto silu, aby sme napredovali v našom živote, udržiavali našu rodinu a našu vieru. Apoštol Pavol vyslovil jednu vetu, ktorú je pre nás dobre si vypočuť: «Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje» (Flp 4,13). Vo všednom živote, keď prídu ťažkosti, spomeňme si na to: «Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje». Pán dodáva silu vždy, nikdy nechýba. Pán nás nikdy neskúša väčšmi, ako dokážeme uniesť. On je vždy s nami. «Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje».

Drahí priatelia, niekedy môžeme byť pokúšaní nechať sa premôcť lenivosťou, alebo ešte horšie, skľúčenosťou pred námahami a životnými skúškami. V týchto prípadoch neklesajme na duchu, vzývajme Ducha Svätého, aby darom sily pozdvihol naše srdce a vniesol novú silu a nadšenie do nášho života a do nášho nasledovania Ježiša. Ďakujem.“

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.05.2014 18:53:21   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Pápež povzbudil chorých slovami: Láska všetko mení

Aula Pavla VI. sa v sobotu 17. mája opäť zaplnila pútnikmi, ktorých Svätý Otec František prišiel osobne pozdraviť. Išlo o 5-tisíc členov asociácie „Tichí pracovníci kríža“, dobrovoľníkov z centier, ktoré pomáhajú trpiacim. Prítomných bolo aj 350 zdravotne znevýhodnených osôb na vozíčkoch. Pápež František v príhovore pripomenul sté výročie narodenia zakladateľa asociácie „Tichí pracovníci kríža“, blahoslaveného Luigiho Novareseho, kňaza, ktorý miloval kríž a Krista, a ktorý bol horlivým apoštolom chorých a trpiacich. Ako povedal, citlivým na ľudskú bolesť ho urobila osobná skúsenosť utrpenia. Preto založil „Centrum dobrovoľníkov utrpenia“, ktoré dodnes pokračuje v jeho diele. Svätý Otec v tejto súvislosti citoval Ježišove slová «Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení» (Mt 5,4). Ako povedal, v tomto prorockom slove má Ježiš na mysli skúsenosť ľudí s ťažkými okolnosťami života tu na zemi, ktoré nechýbajú nikomu:

„Niekto plače, pretože nemá zdravie, iný preto, že je sám alebo nepochopený... Dôvodov pre bolesť je veľa. Ježiš zakúsil v tomto svete utrpenie a poníženie. Zozbieral ľudské bolesti, niesol ich na svojom tele, pocítil ich až do špiku kosti jednu po druhej. Poznal každý druh súženia, morálne i fyzické. Zakúsil hlad a únavu, horkosť neuznania, bol zradený a opustený, bičovaný a ukrižovaný.“

Ale keď Ježiš povedal «blahoslavení plačúci», nemal v úmysle vyhlásiť za šťastie nepriaznivé a ťažké podmienky života, pokračoval Svätý Otec Utrpenie nie je hodnotou samo osebe, ale je skutočnosťou, ktorú nás Ježiš učí žiť so správnym postojom.

„Naozaj existujú správne a nesprávne spôsoby prežívania bolesti a utrpenia. Jedným z nesprávnych postojov je prežívať bolesť pasívne, ísť zo zotrvačnosti a rezignovať. Ani rebelujúca reakcia a odmietanie nie je správnym postojom. Ježiš nás učí prežívať bolesť prijímaním reality života s dôverou a nádejou, vnášajúc lásku k Bohu a k blížnemu aj do utrpenia. Láska premieňa všetko.“

Práve tomuto učil blahoslavený Luigi Novarese, poznamenal Svätý Otec. Sprevádzajúc pacientov a ľudí so zdravotným postihnutím, viedol ich k tomu, aby urobili svoje utrpenie hodnotou a zapojili ho do apoštolátu, prijímajúc ho s vierou a láskou k druhým. Vždy hovorieval, že „chorí sa musia cítiť byť autormi ich vlastného apoštolátu“. Pápež ďalej povzbudil prítomných slovami:

„Chorý človek, osoba so zdravotným postihnutím, sa môže stať podporou a svetlom pre iných chorých, a tým premeniť prostredie, v ktorom žije. S touto charizmou ste darom Cirkvi. Vaše utrpenie je tak ako rany Ježiša na jednej strane pohoršením, prekážkou k viere, na druhej strane sú previerkou viery, znamením, že Boh je láska, je verný, milosrdný, je utešiteľom. Zjednotení so vzkrieseným Kristom ste «aktívnym a zodpovedným subjektom diela evanjelizácie a spásy». (Christifideles laici, 54). Povzbudzujem vás, aby ste boli blízko trpiacim vašich farností, ako svedkovia vzkriesenia. Takto obohatíte Cirkev a budete spolupracovať na poslaní pastierov, modlitbou a ponúkaním svojho utrpenia za nich. Veľmi vám za to ďakujem!

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.05.2014 18:56:45   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Konflikty sa v Cirkvi riešia dialógom a modlitbou

V nedeľu 18. mája napoludnie bolo Námestie sv. Petra doslova nabité. Podľa oficiálneho odhadu okolo 50-tisíc veriacich sa prišlo pomodliť spolu so Svätým Otcom a vypočuť si jeho príhovor. Pápež František sa objavil v okne Apoštolského paláca so svojím typickým úsmevom. Prihovoril sa týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes nám čítanie zo Skutkov apoštolov ukazuje, že aj v prvotnej Cirkvi sa objavili prvé napätia a prvé nezhody. V živote sa konflikty vyskytujú. Problém je v tom, ako sa k nim postavíme. Do tej chvíle bola jednota kresťanskej komunity uľahčovaná príslušnosťou k jedinému národu a kultúre, tej židovskej. No keď sa kresťanstvo, ktoré je podľa Ježišovej vôle určené všetkým národom, otvára gréckemu kultúrnemu prostrediu, stráca túto homogénnosť a povstávajú prvé ťažkosti. V tej chvíli sa začína medzi ľudí vtierať nespokojnosť, ponosovanie, kolujú reči o protekciách a nerovnom zaobchádzaní. Všetko toto sa stáva v našich farnostiach... Pomoc spoločenstva znevýhodneným osobám – vdovám, sirotám a chudobným ako takým – sa zdá byť prednostnejšie poskytovaná kresťanom zo židovstva, než ostatným.

A tak zoči-voči tomuto konfliktu apoštoli berú situáciu do svojich rúk: zvolajú stretnutie, ktoré je rozšírené aj na učeníkov, a spoločne o otázke diskutujú, a to všetci. Problémy sa v skutočnosti neriešia predstieraním, že nejestvujú! A táto úprimná konfrontácia medzi pastiermi a ostatnými veriacimi je pekná. Dospievajú teda k rozdeleniu úloh. Apoštoli dávajú návrh, ktorý všetci prijímajú: oni sa budú venovať modlitbe a službe slova, kým siedmi muži, diakoni, sa postarajú o službu pri stoloch pre chudobných. Títo siedmi neboli vyvolení ako odborníci v organizačných veciach, ale ako mužovia čestní a dobrej povesti, plní Ducha Svätého a múdrosti. A sú ustanovení do svojej služby vkladaním rúk apoštolov.

A takto sa od nespokojnosti, sťažovania sa, od rečí o protekciách a nerovnom zaobchádzaní dospieva k riešeniu. Vzájomnou konfrontáciou, diskusiou a modlitbou – takto sa riešia konflikty v Cirkvi. V konfrontácii, diskusii a modlitbe. S istotou, že klebety, závidenie a žiarlivosť nemôžu nikdy priviesť ku svornosti, k súladu alebo k pokoju. Aj v tomto prípade ten, kto korunoval toto porozumenie, bol Duch Svätý. A toto nám dáva pochopiť, že keď sa zveríme Duchu Svätému, aby nás viedol, on nás privádza k harmónii, jednote a rešpektovaniu rozličných darov a talentov. - Dobre ste to pochopili: žiadne klebety, žiadne závidenie, žiadna žiarlivosť! Je to jasné? [potlesk]

Nech nám Panna Mária pomôže byť poslušnými voči Duchu Svätému, aby sme vedeli vážiť si jeden druhého a vždy hlbšie sa zbližovať vo viere a v láske, so srdcom otvoreným pre potreby bratov.“

Nasledovala spoločná modlitba Raduj sa, nebies kráľovná, po ktorej Svätý Otec udelil požehnanie. Dnes pápež vyzval aj k osobitnej modlitbe za obete povodní, ktoré zasiahli Balkán, pričom zničili rozsiahle oblasti najmä v Srbsku a Bosne. Počet obetí podľa informácií spravodajských agentúr už prekročil dve desiatky. Pápež František vyjadril svoju blízkosť všetkým postihnutým touto živelnou pohromou, ktorí prežívajú úzkosť a strádanie. Na tento úmysel sa s celým námestím pomodlil Zdravas´, Mária.

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2014 21:55:15   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Katechézy o daroch Ducha Svätého: Dar poznania

21. mája 2014

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som chcel osvetliť ďalší dar Ducha Svätého, dar poznania. Keď sa hovorí o poznaní, naše myšlienky sa ihneď zamerajú na schopnosť človeka vždy lepšie spoznávať skutočnosť, ktorá ho obklopuje, a objavovať zákonitosti, ktoré riadia prírodu a vesmír. To poznanie, ktoré prichádza od Ducha Svätého sa však neobmedzuje na poznanie ľudské. Je osobitným darom, ktorý nás prostredníctvom stvorených vecí, privádza k vnímaniu Božej veľkosti a lásky a jeho hlbokého vzťahu s každým stvorením.

Keď sú naše oči osvietené Duchom, otvárajú sa pre kontempláciu Boha v nádhere prírody a veľkoleposti vesmíru a vedú nás k objaveniu toho, ako nám každá vec hovorí o ňom, ako každá vec rozpráva o jeho láske. Toto všetko v nás vzbudzuje veľký úžas a hlboký cit vďačnosti! Je to úžas, ktorý zakúšame aj vtedy, keď obdivujeme nejaké umelecké dielo alebo akúkoľvek nádhernú vec, ktorá je ovocím ľudského umu a tvorivosti. Pred týmto všetkým nás Duch nabáda chváliť Pána z hĺbky nášho srdca a uznávať vo všetkom, čo máme a čím sme nesmierny Boží dar a znamenie jeho nekonečnej lásky voči nám.

V prvej kapitole knihy Genezis, na samom začiatku celej Biblie, sa zdôrazňuje, že Boh je so svojím stvorením spokojný, opakovane zdôrazňujúc krásu a dobrotu každej veci. Na konci každého dňa sa píše: «Boh videl, že je to dobré» (Gn 1,12.18.21.25). Teda, ak Boh vidí, že stvorenie je dobrá a krásna skutočnosť, aj my máme zaujať tento postoj, aby sme videli, že stvorenstvo je dobré a krásne. Toto je dar poznania, vzhľadom na túto nádheru. Chváľme Boha, ďakujme mu, že nám dal toľko krásy. Toto je cesta. A keď Boh dokončil stvorenie človeka, vtedy sa nehovorí: «Videl, že je to dobré», ale hovorí sa, že to bolo veľmi dobré.

Približuje si nás k sebe! V Božích očiach sme tou najkrajšou, najväčšou a najlepšou skutočnosťou zo stvorených vecí. - „Ale, otče, a čo anjeli? - Nie, anjeli sú nižšie ako my, my sme viac ako anjeli! Počuli sme to v knihe Žalmov, ako nás má Pán rád. Buďme mu za to vďační. Dar poznania nás stavia do hlbokého súladu so Stvoriteľom a umožňuje nám mať účasť na jasnosti jeho pohľadu a jeho úsudku. V tejto perspektíve dokážeme v mužovi a žene vidieť vrchol stvorenia ako zavŕšenie plánu lásky, ktorý je vtlačený do každého z nás a umožňuje nám považovať sa za bratov a sestry.

Toto všetko je dôvodom spokojnosti a pokoja a robí z kresťana radostného svedka Boha, podľa vzoru sv. Františka z Assisi a mnohých svätých, ktorí vedeli chváliť a ospevovať jeho lásku cez kontempláciu stvorenia. Dar poznania nám zároveň pomáha, aby sme neupadli do niektorých prehnaných či pomýlených postojov. Prvý takýto postoj sa tvorí z rizika, že sa budeme považovať za vládcov stvorenia. Avšak stvorenstvo nie je vlastníctvo, s ktorým môžeme nakladať podľa našich chúťok, nie je dokonca ani majetkom iba niektorých, niekoľkých, ale je darom, nádherným darom, ktorý nám dal Boh, aby sme sa oň starali, používali ho na úžitok všetkých, vždy s veľkou úctou a vďačnosťou.

Druhý pomýlený postoj predstavuje pokušenie zastaviť sa pri stvorených veciach, akoby ony mohli ponúknuť odpoveď na všetky naše očakávania. Duch Svätý s darom poznania je ten, ktorý nám pomáha, aby sme do toho neupadli. Chcel by som sa však vrátiť k tej prvej pomýlenej ceste. Stvorenie treba udržiavať, nie sa ho zmocniť. Stvorenie musíme chrániť. Je darom, ktorý nám dal Pán, je pre nás. Je Božím darom pre nás. My sme strážcovia stvorenstva. Keď však stvorenie zneužívame, ničíme znamenie Božej lásky. Ničiť stvorenie znamená povedať Bohu: «Nepáči sa mi, nie je to dobré». «A čo sa ti páči?» «Páčim sa ja sám sebe». A toto je hriech. Vidíte?

Ochrana stvorenia je doslova ochranou Božieho daru, a zároveň to znamená povedať Bohu: «Ďakujem ti, som pánom stvorenstva. A aby som ním bol ďalej, nikdy tvoj dar nezničím». Takýto má byť náš postoj voči stvorenstvu. Chrániť ho, pretože keď ho my ničíme, stvorenie zničí nás. Nezabúdajme na to! Bol som raz na vidieku a počul som výrok jedného jednoduchého človeka, ktorý mal veľmi rád kvety a chránil ich, a povedal mi: «Musíme chrániť tieto nádherné veci, ktoré nám Boh dal. Stvorenie je pre nás, aby sme ho dobre využívali. Nie zneužívali, ale chránili. Pretože viete, otče, – povedal mi –, Boh vždy odpustí». «Áno, to je pravda, Boh vždy odpúšťa». «My, ľudia, muži a ženy, odpustíme niekedy». «Nuž, áno, niekedy neodpúšťame...» «Ale stvorenie, otče, nikdy neodpustí a ak ho ty nechrániš, ono ťa zahubí».

Toto nás má pobádať k tomu, aby sme sa zamysleli a prosili Ducha Svätého o tento dar, dar poznania, aby sme dobre porozumeli, že stvorenstvo je najkrajším Božím darom, ako on sám povedal: Toto je dobré, toto je dobré, toto je dobré... A je to dar tomu najlepšiemu, čo som stvoril, a tým je človek. Ďakujem.“


<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.05.2014 20:47:37   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Pri generálnej audiencii sa pápež František poďakoval za púť do Svätej zeme

Vatikán 28. mája

Ako je zvykom po návrate Svätého Otca z apoštolských ciest, hlavnou témou dnešnej generálnej audiencie bola jeho práve skončená púť do Svätej zeme. Pápež František sa poďakoval tým, ktorí sa na jeho apoštolskej ceste podieľali a v rámci katechézy pozval veriacich k modlitbe za ďalšie pokračovanie na ceste kresťanov k jednote a za pokrok v budovaní pokoja na Blízkom východe.

«Neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.» Po zaznení týchto Ježišových slov z Veľkňazskej modlitby vo viacerých jazykoch sa Svätý Otec prihovoril prítomným:


„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Počas minulých dní, ako viete, som si vykonal púť do Svätej zeme. Bol to veľký dar pre Cirkev a ďakujem zaň Bohu. On ma viedol v tej požehnanej zemi, v požehnanej zemi, ktorá bola svedkom historickej Ježišovej prítomnosti, a kde sa udiali kľúčové udalosti pre židovstvo, kresťanstvo a islam. Znovu chcem vyjadriť svoje uznanie Jeho Blaženosti, patriarchovi Fouadovi Twalovi, biskupom rôznych rítov, kňazom, a františkánom z Kustódie Svätej zeme. Títo františkáni sú znamenití! Ich práca je vynikajúca, to všetko, čo robia! Moje vďačné myšlienky smerujú aj k jordánskym, izraelským a palestínskym autoritám, ktoré ma prijali s veľkou úctivosťou, a povedal by som tiež s priateľskosťou, ako aj ku všetkým tým, ktorí spolupracovali na uskutočnení tejto návštevy.

1. Prvoradým cieľom tejto púte bolo pripomenutie si päťdesiateho výročia historického stretnutia pápeža Pavla VI. a patriarchu Atenagora. Bolo to po prvý raz, keď Petrov nástupca zavítal do Svätej zeme. Pavol VI. týmto spôsobom počas Druhého vatikánskeho koncilu položil začiatok mimotalianskych apoštolských ciest pápežov súčasnej epochy. Toto prorocké gesto rímskeho biskupa a konštantínopolského patriarchu položilo míľnik na bolestnej, ale sľubnej ceste jednoty všetkých kresťanov, na ktorej sa odvtedy urobili význačné kroky. Z toho dôvodu moje stretnutie s Jeho Svätosťou patriarchom Bartolomejom, milovaným bratom v Kristovi, predstavovalo vrcholný moment návštevy. Spoločne sme sa modlili pri Ježišovom hrobe a boli tam s nami jeruzalemský grécko-pravoslávny patriarcha Teofilos III. a arménsky apoštolský patriarcha Nourhan, ako aj arcibiskupi a biskupi z rôznych cirkví a spoločenstiev, občianski predstavitelia a početní veriaci.

Na tom mieste, kde zaznela zvesť o zmŕtvychvstaní, sme si uvedomili všetku horkosť a bolesť z rozdelení, ktoré ešte jestvujú medzi Kristovými učeníkmi, a toto naozaj veľmi bolí a dolieha na srdce. Ešte sme rozdelení. Na tom mieste, práve tam, kde zaznela zvesť o zmŕtvychvstaní, tam, kde nám Ježiš dáva život, sme ešte trocha rozdelení, avšak najmä pri tom slávení preniknutom bratskou vzájomnosťou, úctou a láskou, sme mocne vnímali hlas zmŕtvychvstalého Dobrého pastiera, ktorý chce vytvoriť zo všetkých svojich oviec jediné stádo. Cítili sme túžbu uzdraviť doposiaľ otvorené rany a húževnato napredovať na ceste k plnému spoločenstvu. Ešte raz, podobne ako predošlí pápeži, žiadam o odpustenie za to, čím sme dopomohli k tomuto rozdeleniu a prosím Ducha Svätého, aby nám pomohol zaceliť rany, ktoré sme spôsobili ostatným bratom. Všetci sme bratia v Kristovi, a s patriarchom Bartolomejom sme priatelia, bratia, a zdieľame spoločné želanie kráčať spolu, robiť všetko to, čo už teraz môžeme: modliť sa spolu, pracovať spolu pre Božie stádo, usilovať sa o pokoj, ochraňovať stvorenie, a mnohé iné veci, ktoré máme spoločné. Musíme napredovať ako bratia.

2. Ďalším cieľom tejto púte bolo povzbudiť v tejto oblasti cestu k mieru, ktorý je zároveň Božím darom i ovocím ľudského úsilia. Urobil som tak v Jordánsku, v Palestíne a v Izraeli. A robil som to zakaždým ako pútnik, v mene Boha a človeka, s veľkým súcitom v srdci voči deťom tej zeme, ktoré už pridlho žijú vo vojne a majú právo na to, aby konečne zakúsili dni pokoja! Preto som pobádal veriacich kresťanov, aby sa nechali «pomazať» so srdcom otvoreným a poddajným voči Duchu Svätému, aby tak boli vždy viac schopní prejavov pokory, bratstva a zmierenia. Pokora, bratstvo, zmierenie. Duch Svätý umožňuje zaujať tieto postoje v každodennom živote voči ľuďom rozličných kultúr a náboženstiev, aby sa tak stali dômyselnými tvorcami pokoja. Pokoj sa tvorí s dômyslom. Nemáme továrne na pokoj, to nie. Vytvára sa každodenne, s dômyslom a aj s otvoreným srdcom, aby tento Boží dar zostúpil. Preto som povzbudzoval kresťanských veriacich, aby sa nechali «pomazať».

V Jordánsku som poďakoval autoritám a ľudu za ich nasadenie pri prijímaní početných utečencov pochádzajúcich z vojnových území, za ich humanitárne úsilie, ktoré si zasluhuje a vyžaduje trvalú podporu od medzinárodného spoločenstva. Zapôsobila na mňa veľkodušnosť jordánskeho ľudu pri prijímaní utečencov, mnohých, ktorí sa uchyľujú pred vojnou na toto územie. Nech Pán požehnáva tento pohostinný ľud, nech ho hojne požehná. A našou úlohou je modliť sa, aby Pán žehnal tejto pohostinnosti, a žiadať všetky medzinárodné inštitúcie, aby pomáhali tomuto ľudu v diele pohostinnosti, ktoré vykonáva.

Počas púte som i na iných miestach povzbudzoval príslušné autority, aby vyvinuli úsilie pre zmiernenie napätí v blízkovýchodnej oblasti, najmä v sužovanej Sýrii, ako aj pokračovali v hľadaní spravodlivého riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu. Z tohto dôvodu som pozval izraelského a palestínskeho prezidenta, ktorí sú obaja mužmi pokoja, tvorcami pokoja, aby prišli do Vatikánu modliť sa spolu so mnou za pokoj. A prosím, žiadam vás o to, aby ste nás nenechali samých. Modlite sa, veľa sa modlite, aby nám Pán daroval pokoj, aby zasial pokoj v tej požehnanej zemi! Počítam s vašimi modlitbami. Silno sa modlite v tomto čase, veľmi proste, aby zavládol pokoj.

3. Táto púť vo Svätej zemi bola rovnako príležitosťou upevniť vo viere kresťanské komunity, ktoré veľmi trpia, a vyjadriť poďakovanie celej Cirkvi za prítomnosť kresťanov v tejto oblasti a na celom Blízkom východe. Títo naši bratia sú odvážnymi svedkami nádeje a lásky, sú v tej zemi «soľou a svetlom». Svojím životom viery, modlitbou a významnou výchovnou a charitatívnou činnosťou sa zasadzujú v prospech zmierenia a odpustenia, prispievajúc tak k všeobecnému dobru spoločnosti.

Touto púťou, ktorá bola vskutku Pánovou milosťou, som chcel priniesť slovo nádeje, a zároveň som ním bol aj sám obdarovaný! Dostalo sa mi ho od bratov a sestier, ktorí «dúfajú proti každej nádeji» (porov. Rim 4,18), napriek toľkým utrpeniam v podobe úteku z vlasti z dôvodu konfliktu, či v rozličných častiach sveta vo forme diskriminácie a znevažovania kvôli ich viere v Krista. Stojme naďalej pri nich! Modlime sa za nich a za mier vo Svätej zemi a na celom Blízkom východe. Modlitba celej Cirkvi nech súčasne podopiera i cestu k plnej jednote kresťanov, aby svet uveril v Božiu lásku, ktorá v Ježišovi Kristovi prišla prebývať uprostred nás. Teraz vás všetkých pozývam, aby sme sa spoločne pomodlili k Panne Márii, Kráľovnej pokoja, Kráľovnej jednoty medzi kresťanmi, k «Mame» všetkých kresťanov. Nech nám daruje pokoj, celému svetu, a nech nás sprevádza na tejto ceste jednoty.“

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 04.06.2014 22:24:49   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Katechézy o daroch Ducha Svätého: Dar nábožnosti

Vatikán 4. júna 2014

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sa chceme zastaviť pri jednom z darov Ducha Svätého, ktorý býva často nesprávne porozumený či povrchne pochopený, avšak dotýka sa jadra našej kresťanskej totožnosti a nášho kresťanského života. Ide o dar nábožnosti.

Je treba ihneď objasniť, že tento dar [v taliančine označovaný ako „pietà“] sa neidentifikuje so schopnosťou mať s niekým súcit, spolucítiť s blížnym, ale naznačuje našu príslušnosť k Bohu a naše hlboké puto, ktoré nás s ním spája, to puto, ktoré dáva zmysel celému nášmu životu a udržiava nás v pevnom spoločenstve s ním, a to aj vo chvíľach ťažkých a bolestných.

Toto puto s Pánom sa nemá chápať ako nejaká povinnosť alebo ako čosi uložené zvonka. Je to puto, ktoré vychádza zvnútra. Ide o vzťah prežívaný srdcom. Je to naše priateľstvo s Bohom, ktoré nám daroval Ježiš, dar, ktorý mení náš život a napĺňa nás nadšením a radosťou. Preto v nás dar nábožnosti vzbudzuje predovšetkým vďačnosť a vzdávanie chvály. A toto je dôvodom a najautentickejším zmyslom nášho kultu a našej adorácie. Keď nám Duch Svätý dáva vnímať Pánovu prítomnosť a všetku jeho lásku voči nám, rozohrieva nám srdce a takmer prirodzene nás pohýna k modlitbe a oslave. Nábožnosť je teda synonymom opravdivého nábožne založeného ducha, synovskej dôvernosti s Bohom, tej schopnosti modliť sa k nemu s láskou a jednoduchosťou, ktorá je vlastná ľuďom s pokorným srdcom.

Ak nám dar nábožnosti umožňuje rásť vo vzťahu a spoločenstve s Bohom a vedie nás k tomu, aby sme žili ako jeho deti, tak isto nám pomáha zahŕňať touto láskou aj iných a považovať ich za bratov. A bezpochyby tak vo vzťahoch voči tým, ktorí sú okolo nás, tým, ktorých denne stretávame, budeme vedení pohnútkami nábožnosti, a nie svätuškárstva. Prečo vravím, že nie svätuškárstva? Pretože niektorí si myslia, že byť nábožnými znamená privrieť oči a tváriť sa ako svätý obrázok, je tak? Alebo tiež predstierať, že sú sťa nejaký svätý. Toto však nie je dar nábožnosti. Po piemontsky tomu hovorievame „fare la mugna quacia“ [robiť zo seba neviniatko, anjelika]. Nie, toto nie je dar nábožnosti...

S tým darom budeme naozaj schopní radovať sa s radujúcimi, plakať s plačúcimi, byť blízkymi tomu, kto je osamelý či skľúčený, usmerniť toho, kto je v omyle, potešiť zarmúteného, prijať a postarať sa o toho, kto trpí núdzu. Je tu veľmi, veľmi úzky vzťah medzi darom nábožnosti a miernosťou. Dar nábožnosti, ktorý nám dáva Duch Svätý, nás robí miernymi, tichými a trpezlivými ľuďmi, ktorí žijú v pokoji s Bohom, v tichej službe iným.

Drahí priatelia, v Liste Rimanom apoštol Pavol potvrdzuje: «Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče!”» (Rim 8,14-15). Poprosme Pána, aby dar jeho Ducha premohol náš strach a naše neistoty, aj nášho nepokojného a netrpezlivého ducha, a aby z nás urobil radostných svedkov Boha a jeho lásky, ktorí sa klaňajú Pánovi v pravde a aj v službe blížnym, s miernosťou a aj s úsmevom, ktorý nám Duch Svätý vždy dáva v radosti. Nech nám všetkým Duch Svätý udelí tento dar nábožnosti. Ďakujem.“

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 08.06.2014 16:40:53   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
„Ak je Cirkev živá, vždy musí prekvapovať!“

Vatikán 8. júna 2014

V poludňajšom príhovore pred mariánskou modlitbou na Námestí sv. Petra v Nedeľu Zoslania Ducha Svätého Svätý Otec František zdôraznil, že k zdravým prejavom Cirkvi patrí jej schopnosť prekvapovať a vytvárať rozruch.

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého nám pripamätáva vyliatie Ducha Svätého na apoštolov zhromaždených vo Večeradle. Podobne ako Veľká noc, je to udalosť, ktorá sa udiala v deň už predtým jestvujúceho židovského sviatku, a ktorá priniesla prekvapujúce naplnenie. Kniha Skutkov apoštolov opisuje znaky a ovocie toho nezvyčajného vyliatia: silný vietor a plamienky ohňa, strach sa vytráca a prenecháva miesto odvahe, jazyky sa rozväzujú a všetci rozumejú posolstvu. Tam, kam prichádza Boží Duch, sa všetko obrodzuje a premieňa. Udalosť Turíc je znakom zrodenia Cirkvi a jej vystúpenia na verejnosť. Mocne na nás pôsobia dve črty: je to Cirkev, ktorá prekvapuje a robí rozruch.

Kľúčovým prvkom Turíc je prekvapenie. Náš Boh je Bohom prekvapení, to vieme. Od učeníkov už nikto nič neočakával, po Ježišovej smrti boli bezvýznamnou skupinkou, porazenými sirotami ich Majstra. Avšak stane sa neočakávaná udalosť, ktorá vzbudí údiv. Ľudia zostávajú zmätení, pretože každý počuje učeníkov hovoriť o veľkých Božích skutkoch v ich vlastnom jazyku (porov. Sk 2,6-7.11). Cirkev, ktorá sa zrodila na Turíce, je komunitou vzbudzujúcou úžas, pretože silou pochádzajúcou od Boha oznamuje novú zvesť – vzkriesenie Ježiša Krista –novým jazykom, univerzálnym jazykom lásky. Nová správa: Kristus je živý, vstal z mŕtvych. Nový jazyk: jazyk lásky. Učeníci sú vystrojení mocou zhora a hovoria s odvahou. Niekoľko minút pred tým boli všetci zbabelcami, ale teraz hovoria s odvahou, otvorene, so slobodou Ducha Svätého.

Cirkev je povolaná, aby bola vždy taká: schopná prekvapiť ohlasujúc všetkým, že Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou, že Božia náruč je vždy otvorená, že jeho trpezlivosť vždy čaká, aby nás uzdravovala a odpúšťala nám. Práve pre toto poslanie dal vzkriesený Ježiš Cirkvi svojho Ducha.

Všimnime si: Ak je Cirkev živá, vždy musí prekvapovať. Živej Cirkvi je vlastné prekvapovať. Cirkev, ktorá nemá schopnosť prekvapiť, je slabá, chorá, umierajúca a musí byť čo najskôr hospitalizovaná na jednotke intenzívnej starostlivosti!

Niektorí v Jeruzaleme by boli bývali radšej, keby Ježišovi učeníci, zablokovaní strachom, zostali zamknutí v dome, aby tak nedošlo k rozruchu. Aj dnes to mnohí chcú od kresťanov. Avšak vzkriesený Pán ich pobáda, aby šli do sveta: «Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás» (Jn 20,21). Turíčna Cirkev je Cirkev, ktorá sa nezmieri s tým, aby bola neškodná, príliš ‚destilovaná‘. Nie, s týmto sa nezmieri! Nechce byť dekoratívnym prvkom. Je to Cirkev, ktorá neváha ísť von, v ústrety ľuďom, hlásať posolstvo, ktoré jej bolo zverené, a to aj v prípade, že to posolstvo vyrušuje alebo znepokojuje svedomie, aj vtedy, keď toto posolstvo azda prináša problémy, ba niekedy vedie aj k mučeníctvu. Cirkev sa rodí ako jedna a univerzálna, s jasnou totožnosťou, ale otvorená, Cirkev, ktorá objíma celý svet, ale nezmocňuje sa ho. Necháva mu slobodu, no objíma ho: tak ako kolonáda tohto námestia, dve ramená otvorené pre prijatie, ktoré sa však nezatvárajú v zovretí. My kresťania sme slobodní a Cirkev nás chce slobodných!

Obráťme sa na Pannu Máriu, ktorá bola v to turíčne ráno vo Večeradle, tak bola matka pri deťoch. V nej urobila moc Ducha Svätého naozaj «veľké veci» (Lk 1,49). Ona sama to povedala. Ona, Matka Vykupiteľa a Matka Cirkvi, nech vymôže na svoje orodovanie nové vyliatie Božieho Ducha na Cirkev a na svet.“


Po spoločnej modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná pápež František vyjadril vďaku veriacim za ich duchovnú podporu modlitbového podujatia na vyprosenie pokoja pre Svätú zem, naplánovaného na večerné hodiny v priestore Vatikánskych záhrad.

„Ako viete, v tento večer sa vo Vatikáne prezidenti Izraela a Palestíny zjednotia spolu so mnou a s ekumenickým patriarchom Konštantínopolu, mojím bratom Bartolomejom, aby sme vyprosovali od Boha dar pokoja vo Svätej zemi, na Blízkom východe a na celom svete. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa osobne alebo v spoločenstve modlili a modlia za toto stretnutie, a duchovne sa pripoja k našej prosbe. Vďaka! Veľká vďaka!“

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 08.06.2014 23:52:24   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Duch Svätý nás učí, dáva nám pamäť a reč

Vatikán 8. júna 2014 - Turice

«Všetkých naplnil Duch Svätý» (Sk 2,4).

Keď sa Ježiš pri poslednej večeri prihováral apoštolom, povedal, že po svojom odchode z tohto sveta im pošle ako dar od Otca Ducha Svätého (porov. Jn 15,26). Tento prísľub sa mocne napĺňa v deň Turíc, keď Duch Svätý zostupuje na učeníkov zhromaždených vo Večeradle. Toto vyliatie, akokoľvek mimoriadne, nezostalo obmedzené iba na tento okamih, ale je to udalosť, ktorá sa obnovovala a naďalej sa obnovuje. Oslávený Kristus po pravici Otca pokračuje v plnení svojho sľubu, zosiela na Cirkev oživujúceho Ducha, ktorý nás vyučuje, oživuje nám pamäť a dáva nám prehovoriť.

Duch Svätý nás vyučuje: je duchovným učiteľom. Vedie nás správnou cestou cez životné situácie. Učí nás ceste, životu. V počiatkoch Cirkvi, sa kresťanstvo nazývalo «Cestou» (Sk 9,02) a Ježiš sám je Cesta. Duch Svätý nás učí nasledovať ho, kráčať v jeho stopách. Skôr než učiteľom náuky je Duch Svätý učiteľom života. A súčasťou života je určite aj vedomosť, poznanie, ale v širšom a harmonickom horizonte kresťanskej existencie.

Duch Svätý nám oživuje pamäť, pripomína nám všetko, čo povedal Ježiš. Je živou pamäťou Cirkvi. A tým, že nám pripomína, dáva nám porozumieť Pánovým slovám. Toto pripomínanie si v Duchu a skrze Ducha sa nezužuje na mnemotechnickú skutočnosť, je to zásadný aspekt Kristovej prítomnosti v nás a v jeho Cirkvi. Duch pravdy a lásky nám pripomína všetko, čo Kristus povedal, umožňuje nám vždy plnšie vstúpiť do zmyslu jeho slov. Všetci máme túto skúsenosť: v istej chvíli, v hocakej situácii, sa k určitej myšlienke pripojí iná, spojená s nejakou staťou Písma... Je to Duch Svätý, ktorý nás vedie touto cestou, cestou živej pamäti Cirkvi. A toto si vyžaduje od nás odpoveď. Čím je naša odpoveď veľkodušnejšia, tým viac sa Ježišove slová v nás stávajú životom, stávajú sa postojmi, rozhodnutiami, gestami, svedectvom. V podstate Duch nám pripomína prikázanie lásky a vyzýva nás, aby sme ho žili.

Kresťan bez pamäti nie je pravým kresťanom, je človekom na polceste, je človekom uväzneným v danej chvíli, ktorý sa nevie postarať o poklad svojho príbehu, nevie ho čítať a žiť ako príbeh spásy. No naopak s pomocou Ducha Svätého môžeme interpretovať vnútorné inšpirácie a udalosti života vo svetle Ježišových slov. A tak rastie v nás poznanie pamäti, múdrosť srdca, ktorá je darom Ducha. Nech Duch Svätý oživuje v nás všetkých kresťanskú pamäť! A v ten deň tam bola spolu s apoštolmi žena pamäti, ktorá od počiatku rozjímala nad všetkými tými vecami vo svojom srdci. Bola tam Mária, naša Matka. Ona nech nám pomáha na tejto ceste pamäti.

Duch Svätý nás vyučuje, pripomína nám, a po ďalšie, dáva nám hovoriť s Bohom a s ľuďmi. Umožňuje nám hovoriť s Bohom v modlitbe. Modlitba je dar, ktorý dostávame zdarma. Je dialógom s ním v Duchu Svätom, ktorý sa modlí v nás a umožňuje nám obrátiť sa na Boha ako na Otca, Otecka, Abba (porov. Rim 8,15; Gal 4,4). A to nie je len ‚spôsob reči‘, ale je to realita, že sme skutočne Božími deťmi. «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi» (Rim 8,14).

Dáva nám hovoriť v prejave viery. Nikto z nás nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán‛ – ako sme to dnes počuli – bez Ducha Svätého. A Duch Svätý nám dáva hovoriť s ľuďmi v bratskom dialógu. Pomáha nám hovoriť s inými ako s bratmi a sestrami, hovoriť v priateľkom duchu, láskavo, s jemnosťou, chápajúc úzkosti a nádeje, smútky a radosti druhých.

Ale je tu ešte viac: Duch Svätý nám dáva hovoriť k ľuďom aj v prorokovaní, tým, že nás robí ‚kanálmi‘ pokornými a poslušnými Božiemu slovu. Proroctvo sa robí úprimne, aby sa otvorene poukázalo na rozpory a nespravodlivosti, ale vždy s jemnosťou a konštruktívnym úmyslom. Preniknutí Duchom lásky môžeme byť znameniami a nástrojmi Boha, ktorý miluje, ktorý slúži, ktorý dáva život.

Súhrnne povedané: Duch Svätý nás učí ceste, pripomína nám a vysvetľuje Ježišove slová, umožňuje nám modliť sa a hovoriť Bohu Otec, dáva nám hovoriť s ľuďmi v bratskom dialógu a dáva nám prehovoriť v proroctve.

V deň Turíc, keď boli učeníci «naplnení Duchom Svätým», bol krst Cirkvi, ktorá sa zrodila ‚vychádzajúc‘, odchádzajúc hlásať všetkým ľuďom Dobrú zvesť. Matka Cirkev, ktorá odchádza, aby slúžila. Spomeňme si na inú matku, našu Matku, ktorá bez otáľania vyšla slúžiť. Matka Cirkev a Matka Mária: obe panny, obe matky, obe ženy. Ježiš rázne prikazoval apoštolom neopúšťať Jeruzalem, kým nedostanú zhora moc Ducha Svätého (porov. Sk 1,4.8). Bez neho nejestvuje žiadna misia, nejestvuje evanjelizácia. Preto s celou Cirkvou, s našou Matkou katolíckou Cirkvou vzývajme: Príď, Duchu Svätý!“

<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.06.2014 15:04:36   Re: Zamyslenia s pápežom Františkom
 
Obrázok užívateľa

od 15.09.2009 12:08:27
napísal 5187 príspevkov
Katechézy o daroch Ducha Svätého: Dar bázne pred Bohom.

Vatikán 11. júna 2014 - generálna audiencia

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dar bázne voči Bohu, o ktorom dnes hovoríme, uzatvára sériu siedmich darov Ducha Svätého. Neznamená mať strach pred Bohom, to nie. Vieme dobre, že Boh je Otec a že nás miluje a chce našu spásu, a vždy odpúšťa, vždy. Preto niet dôvodu na to, aby sme sa ho báli! Bázeň pred Bohom je naopak darom Ducha, ktorý nám pripomína, akí sme maličkí pred Bohom a jeho láskou, a že naše dobro spočíva v pokornom, úctivom a dôvernom odovzdaní sa do jeho rúk. Toto je bázeň pred Bohom: prenechanie sa dobrote nášho Otca, ktorý nás veľmi miluje.

Keď si Duch Svätý urobí v našom srdci príbytok, naplní nás útechou a pokojom a vedie nás k tomu, aby sme sa vnímali takí, akí sme, to jest maličkí, a to vďaka postoju, ktorý Ježiš veľmi odporúča v evanjeliu, pretože ten, kto zloží všetky svoje obavy a očakávania na Boha, cíti sa chránený a šťastný ako dieťa v otcovom náručí! Toto koná Duch Svätý v našich srdciach, umožňuje nám, aby sme sa cítili ako deti v náručí svojho otca. V tomto zmysle môžeme správne porozumieť, ako v nás bázeň pred Bohom naberá formu poddajnosti, vďačnosti a chvály, napĺňajúc naše srdce nádejou. Veľakrát naozaj nedokážeme prijať Boží plán a uvedomujeme si, že sami od seba si nevieme zaistiť šťastie a večný život. Avšak práve v skúsenosti našich ohraničení a našej chudoby nás Duch potešuje a umožňuje nám vnímať, že to najdôležitejšie je nechať sa viesť Ježišom do náručia jeho Otca.

Práve preto veľmi potrebujeme tento dar Ducha Svätého. Bázeň pred Bohom nám dáva vedomie, že všetko pochádza z Božej milosti a že naša skutočná sila spočíva jedine v nasledovaní Pána Ježiša a v otvorení sa Otcovi, aby nás zahrnul svojou dobrotou a milosrdenstvom. Otvoriť srdce, aby k nám prišla Božia dobrota a milosrdenstvo. Toto koná Duch Svätý s darom bázne voči Bohu, otvára srdcia. Otvorené srdce potrebujeme preto, aby k nám prišlo Otcovo odpustenie, milosrdenstvo, dobrota a nežnosť, pretože sme nekonečne milované deti.

Vtedy, keď sme preniknutí bázňou pred Bohom, sme vedení k tomu, aby sme nasledovali Pána s pokorou, poddajnosťou a poslušnosťou. To sa však nemá diať v akomsi rezignovanom, pasívnom či dokonca uplakanom postoji, ale s úžasom a radosťou dieťaťa, ktoré si uvedomuje lásku a starostlivosť Otca. Bázeň pred Bohom z nás nerobí kresťanov, ktorí sú bojazliví a nedokážu vzdorovať, ale vzbudzuje v nás odvahu a silu!

Je to dar, ktorý nás pretvára na kresťanov presvedčených, nadšených, ktorí sa nepodriaďujú Pánovi zo strachu, ale preto, že sú pohnutí a premožení jeho láskou! Byť premoženými Božou láskou! To je nádherná skutočnosť. Nechať sa získať touto láskou Otca, ktorý nás veľmi miluje, miluje nás celým svojím srdcom.

Buďme však pozorní, pretože Boží dar, dar bázne voči Bohu je zároveň aj istým alarmom pred tvrdošijným zotrvávaním v hriechu. Vtedy, keď nejaký človek žije zle, keď sa rúha proti Bohu, keď zneužíva druhých, keď ich tyranizuje, keď žije iba pre peniaze, pre márnivosť alebo pre moc či pýchu, vtedy nás svätá bázeň Božia upozorní: pozor! So všetkou tou mocou, so všetkými peniazmi, so všetkou tvojou pýchou, so všetkou tou márnivosťou nebudeš šťastný. Nik si nemôže vziať so sebou na druhú stranu ani peniaze, ani moc, ani márnivosť, ani pýchu. Nič! Môžeme si tam vziať jedine lásku, ktorú nám dáva Boh Otec, Božie pohladenia, ktoré sme akceptovali a prijali s láskou. A môžeme tam priniesť to, čo sme urobili pre druhých.

Pozor na to, aby sme nevkladali svojou nádej do peňazí, do nadutosti, do moci, do márnivosti, pretože všetky tieto veci nám nemôžu nič prisľúbiť! Myslím napríklad na ľudí, ktorí majú zodpovednosť za iných a nechajú sa skorumpovať. Myslíte si, že skorumpovaný človek bude šťastný na druhej strane? Nie, pretože ovocie jeho skazenosti mu zamorilo srdce a bude preň ťažké ísť k Pánovi. Myslím na tých, ktorí profitujú z obchodovania s ľuďmi a z otrockej práce. Myslíte, že títo majú v srdci Božiu lásku? Tí, čo obchodujú s ľuďmi, čo ich zneužívajú na otrockú prácu? Nie, nemajú v sebe bázeň voči Bohu a nie sú šťastní, veru nie. Myslím na tých, ktorí vyrábajú zbrane, aby vyvolávali vojny. Veď si len pomyslite, čo je to za remeslo! Som si istý, že ak sa teraz opýtam, ktorí z vás sú producentmi zbraní, odpoviete mi, že nik, nikto, pretože takí neprichádzajú počúvať Božie slovo! Vyrábajú smrť, sú kšeftármi so smrťou, kupčia so smrťou. Nech im bázeň pred Bohom umožní pochopiť, že jedného dňa sa všetko skončí a budú musieť Bohu zložiť účty.

Drahí priatelia, v 34. žalme sa takto modlíme: «Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich» (Ž 34,7-8). Prosme si od Pána milosť spojiť naše hlasy s hlasmi chudobných, aby sme prijali dar bázne voči Bohu a aby sme si spolu s nimi mohli uvedomiť, že sme zaodetí do milosrdenstva a lásky Boha, ktorý je náš Otec, náš otecko. Nech je tak.“


***

Výzva proti využívaniu práce detí

„Na zajtra 12. júna pripadá Svetový deň boja proti využívaniu práce detí. Desiatky miliónov detí – počujete dobre! - desiatky miliónov detí je nútených pracovať v ponižujúcich podmienkach, vystavených formám otroctva a využívaniu, ako aj zneužívaniu, týraniu a diskriminácii. Úprimne dúfam, že Medzinárodná komunita bude môcť rozšíriť sociálnu ochranu maloletých na prekonanie tejto rany využívania detí. Všetci, no najmä rodiny, znovuobnovme svoje úsilie, aby sa každému dieťaťu zabezpečila ochrana jeho dôstojnosti a možnosť zdravého rastu. Pokojné detstvo umožní deťom hľadieť na život a budúcnosť s dôverou. Všetkých vás pozývam k modlitbe k Panne Márii, ktorá mala dieťa Ježiša v náručí, modliť sa k nej za tieto deti, ktoré sú využívané prácou a vystavené zneužívaniu.“


<< späť na OBSAH
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 167 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 7, 8, 9, 10, 11, 12  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: