Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT


 [ Príspevkov: 2 ] 
Autor Správa
Poslať 19.01.2013 23:52:02   Proste a dostanete.
 

od 12.06.2002 13:13:24
napísal 5702 príspevkov
Bydlisko: Pezinok
Mame sa modlit o nadprirodzene veci, ci uz uzdravenia, obratenia alebo prosto zazracne posobenie podla potreby dusi. Ak sme bozie deti Jeho nadprirodzene posobenie v nasom zivote ma byt poznat.
Maria Valtorta v diele Evanjelium ako mi bolo odhalene, v slovenskom vydani diel c. 5 strany 118 az 121 zapisala videnie ako sa Pan Jezis modlil.
Dajme sa poucit ako sa modlil Jezis ako clovek pred Bohom Otcom.
Ježiš sa vráti späť do širokej jaskyne a hľadá chránené
miesto, nahromadí suché lístie nafúkané dovnútra vetrom. Veľmi biedne lôžko, tenká vrstva suchých listov
položená medzi jeho telo a holú ľadovú zem...Padne naň a zostane natiahnutý bez pohybu, s rukami pod hlavou, s očami upretými na kamenistú klenbu, zahĺbený, povedala by som omámený, ako čovek, ktorý znášal námahu alebo bolesť presahujúcu jeho sily.
Potom mu pomaly začnú stekať z očí slzy, bez vzlykotu, a padajú po oboch stranách tváre , strácajú sa vo vlasoch smerom k ušiam a určite končia svoju púť v suchom lístí. Takto plače, dlho, potichu, ani sa nepohne...
Potom sa posadí a s hlavou medzi zohnutými kolenami, objatými vystretými rukami, s celou svojou dušou volá svoju vzdialenú matku: "Mamka! Mamka! Mamka moja! Moja večná sladkosť! Ó! Mamka! Ó! Mamka, ako by som ťa chcel mať pri sebe! Prečo ťa nemám stále, jediná útecha Boha?"
Iba prázdna jaskyňa odpovie na jeho slová a vzlyky šepotom nedokonalej ozveny, akoby aj ona plakala a vzlykala so svojimi hranami, kameňmi a niekoľkými stalaktitmi, ktoré visia v rohu, azda najväčšmi vystavenom pôsobeniu podzemných vôd.
Ježišov plač neutícha, hoci je pokojnejší, akoby ho utešilo už len vzývanie matky, a pomaly a mení na monológ.
"Odišli... A prečo? Pre koho? Prečo som im musel spôsobiť túto bolesť? A prečo i sebe, veď svet ma už napĺňa zármutkom po celý deň?! Judáš...!"
Ktovie, kam asi teraz zalietavajú Ježišove myšlienky, keď zodvihne hlavu z kolien a pozerá pred seba s očami široko roztvorenými a s napätým obličajom ako niekto, kto je zahĺbený do vízie budúcich duchovných udalostí alebo do hlbokej meditácie. Už neplače. Ale viditeľne trpí. Potom sa zdá, akoby odpovedal akémusi neviditeľnému partnerovi. A vtedy sa postaví.
"Som človek, Otče. Som Človek. Sila priateľstva, zranená a roztrhaná vo mne, sa zvíja a žalostne narieka...
Ja viem , že musím všetko pretrpieť. Viem to. Viem to ako Boh a ako Boh to chcem pre dobro sveta. Viem to aj ako človek, lebo môj božský duch to oznamuje mojej ľudskej prirodzenosti. A chcem to aj ako človek, pre dobro sveta. Ale aká je to bolesť, ó, Otče môj! Táto hodina je omnoho bolestnejšia než tá, ktorú som prežil s tvojím a mojím duchom na púšti... A terajšie pokušenie nemilovať a nezniesť pri sebe slizkú a trýzniacu bytosť, ktorá a volá Judáš, je omnoho silnejšie. On je príčinou veľkej bolesti, ktorá ma opíja a sýti a ktorá mučí duše, ktorým som udelil pokoj.
Otče, cítim to. Si tým prísnejší k svojmu Synovi, čím viac sa blížim ku koncu môjho odpykávania vín za ľudský rod. Stále viac sa vzďaluje odo mňa tvoja nežnosť a tvoja tvár sa javí stále prísnejšou môjmu duchu, ktorý je čoraz viac tlačený do hĺbky, tam kde ľudstvo, zasiahnuté tvojím trestom, vzdychá po celé tisícročia. Utrpenie mi bolo príjemné, príjemná mi bola i cesta na začiatku môjho života, príjemné bolo, aj keď som sa stal zo syna tesára Učiteľom sveta, vytrhnúc sa od matky, aby som dal teba, Otca, padnutému človeku. V porovnaní s terajškom mi tiež bol ešte príjemný boj s Nepriateľom pri pokúšaní na púšti. Postavil som sa proti nemu zo všetkých síl, smelo ako hrdina... Ó, Otče môj! Teraz sú moje sily zaťažené neláskou príliš mnohých ľudí a poznaním príliš mnohých vecí!
Vedel som, že Satan odíde, keď sa skončí pokúšanie. A odišiel a anjeli prišli utešiť tvojho Syna, že ako človek bol predmetom pokúšania diabla. Ale teraz neprestane, keď prejde táto hodina, v ktorej Priateľ trpí pre priateľov, ktorých poslal ďaleko. A trpí pre krivoprísažného priateĺa, ktorý im škodí zblízka i na diaľku. Neprestane. Neprídu tvoji anjeli, aby ma v tej hodine utešili ani po nej. Ale príde svet. So všetkou svojou nenávisťou, výsmechom, nepochopením. Ale príde a bude čoraz bližšie a čoraz mučivejší a slizkejší krivoprísažník, zradca, zapredanec Satana.
Otče...!"

Je to výkrik múk, strachu , vzývania a Ježiš je rozrušený a pripomína mi hodinu v Getsemani.
"Otče! Ja to viem. Ja to vidím... Kým tu trpím a budem trpieť a obetujem ti svoje utrpenie za jeho obrátenie a za tých, ktorí mi boli vytrhnutí z náručia a ktorí odchádzajú s prebodnutým srdcom v ústrety svojmu údelu, on sa zapredáva, aby sa stal väčším ako ja. Syn Človeka!
Syn človeka som ja, všakže? Áno. Ale nie som sám. Ľudstvo, plodná Eva, porodila svojich synov a ak ja som Ábel, Nevinný, nechýba ani Kain v ľudskom pokolení. A ak som Prvorodený, pretože som taký, akí mali byť synovia človeka, bez poškvrny v tvojich očiach, on, splodený v hriechu, je prvý taký, akí sa ľudia stali potom, keď zahryzli do otráveného ovocia. A teraz človek, ktorý sa mohol stať anjelom - a je nenasýtený tým, že má v sebe odporné a rúhačské pohnútky lži, nelásky, smädu po krvi, chamtivosti po peniazoch, pýchy a žiadostivosti - , sa zapredáva Satanovi, aby bol človekom, ktorý je diablom. A Lucifer chcel byť podobný Bohu preto bol vyhodený z raja, zmenil sa na diabla a býva v pekle.
Ale Otče! Ó, Otče môj! Ja ho milujem... Milujem ho ešte. Je to čovek. Je to jeden z tých, pre ktorých som ťa opustil. Pre moje poníženie zachráň ho... dopraj mi, aby som ho vykúpil, Pane Najvyšší ! Toto pokánie obetujem viac pre neho než pre ostatných! Ó, poznám neprimeranosť toho, čo žiadam, Ja, ktorý poznám všetko, čo je! Ale, Otče môj, neviď vo mne na chvíľu svoje Slovo.
Uvažuj iba o mojom človečenstve Spravodlivého a dovoľ, aby som na chvíľu mohol byť iba
'Človekom' v tvojej milosti,
Čovekom, ktorý nepozná budúcnosť, ktorý nepozná neodvratnú skutočnosť
a môže sa
modliť s absolútnou nádejou, aby si vynútil zázrak.
Zázrak!
Zázrak Ježišovi z Nazareta, Ježišovi z Márie z Nazareta, našej večne Milovanej!
Zázrak,
ktorý poruší to, čo bolo ustanovené, a zruší to!

Spásu pre Judáša!

Žil po mojom boku, vstrebával moje slová, delil sa so mnou o jedlo, spal na mojej hrudi. Nech nie je on, nech nie je on mojím satanom...!

Nežiadam ťa o to, aby som nebol zradený. To sa musí stať a stane sa, aby skrze moju bolesť zradeného boli zrušené všetky klamstvá, aby skrze moju bolesť zapredaného boli odčinené všetky lakomstvá, aby skze moje muky preklínaného boli odčinené všetky rúhania a kliatby a aby skrze moje utrpenie, že vo mňa neuverili, bola daná viera tým, ktorí sú a budú bez viery, aby skrze moje mučenie boli zmyté všetky hriechy tela... Len ťa prosím: nie on, nie Judáš, môj priateľ, môj apoštol!
Chcel by som, aby nikto nezradil... Nikto. Ani najvzdialenejší obyvateľ žijúci medzi severskými ľadovcami či v páľave púšte. Chcel by som, aby si ty bol jediný, kto obetuje... ako si bol inokedy, keď si svojím plameňom zapálil oheň na celopal. Ale keďže musím zomrieť rukou človeka - väčším katom než skutočný kat bude priateľ, hnilobný zradca, ktorý bude mať v sebe zápach Satana a už ho do seba vdychuje, aby sa mu podobal, pokiaľ ide o moc; tak zmýšľa v svojej pýche a v svojej zmyselnej túžbe -, keďže musím zomrieť rukou človeka, Otče dopraj, aby nebol zradcom ten, ktorého som volal priateľom a0 ktorého som ako takého miloval.
Rozmnož, Otče môj, moje mučenie, ale daj mi Judášovu dušu. Kladiem túto modlitbu na oltár mojej Osoby obete. Otče, prijmi ju!

Nebo je zavreté a nemé! Toto je teda hrôza, ktorá bude so mnou až do smrti? Nebo je zavreté a nemé! Toto je teda mlčanie a väzenie, v ktorom dodýcha môj duch? Nebo je zavreté a nemé! Toto teda bude to najväčšie mučenie Mučeníka?

Otče, nech sa stane tvoja vôľa, nie moja. Ale pre moje utrpenie - ó, aspoň toto! - pre moje utrpenie dopraj pokoj a svetlo ďalšiemu Judášovmu mučeníkovi, Jánovi z Endoru, Otče môj! On je skutočne lepší než mnohí. Prešiel cestu, ktorú dokážu prejsť máloktorí. Pre neho sa už dokonalo všetko z Vykúpenia. Daj mu preto svoj úplný pokoj aby som ho mal vo svojej sláve, keď sa aj pre mňa všetko dokoná na tvoju česť a poslušnosť, Otče môj!"


Ježiš pomaly skĺzne na kolená a teraz plače s tvárou na zemi a modlí sa, zatiaľ čo svetlo krátkeho zimného dňa v tmavej diere rýchlo zaniká a zdá sa, že hukot bystriny silnie s postupujúcim stmievaním...

Co vsetko ste si vsimli pri tejto modlitbe?
Hore
 Profil  
 
Poslať 09.05.2013 10:48:56   Re: Proste a dostanete.
 

od 12.06.2002 13:13:24
napísal 5702 príspevkov
Bydlisko: Pezinok
V predoslom je prvorada laska. Bolest lasky, jej utrpenie zo zrady a bolesti inych.
To vsetko mozeme mat ale je tu aj nieco na co treba upozornit zvlast. Boh vie co sa ma stat, ale pozrite ako Jezis prosi aby uchranil Judasa.

Citácia:
Uvažuj iba o mojom človečenstve Spravodlivého a dovoľ, aby som na chvíľu mohol byť iba
'Človekom' v tvojej milosti,
Čovekom, ktorý nepozná budúcnosť, ktorý nepozná neodvratnú skutočnosť
a môže sa
modliť s absolútnou nádejou, aby si vynútil zázrak.
Zázrak!
Zázrak Ježišovi z Nazareta, Ježišovi z Márie z Nazareta, našej večne Milovanej!
Zázrak,
ktorý poruší to, čo bolo ustanovené, a zruší to!

Spásu pre Judáša!

Žil po mojom boku, vstrebával moje slová, delil sa so mnou o jedlo, spal na mojej hrudi. Nech nie je on, nech nie je on mojím satanom...!

Preco sa Pan Jezis modli za spasu Judasa ked On neomylne vie, ze Judas nakoniec celkom isto zradi a stane sa to?

My neprosime hoci nevieme, ci sa to naozaj MUSI stat. Jezis nas uci, ze to je nasa vyhoda, prave pre nevedomost mozeme sa modlit s absolutnou doverou. Presne toto ocakava.

Mame teda klucovy namet. Preco nemame absolutnu doveru?
Mame byt v prvom rade clovekom v Bozej milosti - co to vravi o roznych hriechoch a hriesikoch?
a modlit sa s absolutnou doverou za zazrak, za zmenu a zrusenie toho co sa inak ma stat ale je to zle.
Mozeme ocakavat zmenu toho co bolo ustanovene a zrusit to.

Ako si to pytal Pan Jezis? Tak to mame robit aj my lebo On to robi ako Clovek iba clovek...
A vsimnite si to nasadenie, city vedu k slzam a silno vola do neba.
Nepotrel ludske ale to uziva co clovek ma.

Nehra nedotknutelny pokoj Vseveducej bytosti, lebo je naplno clovekom len v nicom nehresi a je citlivy aj ked je Vseveduci.

Ako lahko by mohol stat a fadne, ako to tak casto vidime dnes, opakovat nejake odporucane slova ale On to nerobi.
Preziva svoju lasku a ma dialog s Otcom celou svojou myslou, celou svojou dusou a zo vsetkych svojich sil.
Zachranuje celou bytostou Cloveka.

Ako lahko by mohol povedat takto to je, prijmime to bratia. Je to Bozia vola.
Bozia vola vsak je Zachranovat.
Otec poslal Syna Zachranovat a Syn to robi ako hrdina, presne toto je Bozia vola, dokonale to ukazuje Pan Jezis - nas Boh.
Zazrak je prostriedok, nie ciel ale ani nie iba vynimocna udalost akehosi teologickeho uspokojenia.
To je dolezita sucast nasich moznosti prinasat Spasu, ktoru nam On ziskal.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 2 ] 

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: