kresťansko
katolícke
fórum

Jednou z oblastí, kde zákazníkom je pán, je bezpochyby turizmus. Na mikroúrovni podniku, poskytujúceho služby sa dá povedať, že toto pravidlo stále dáva jasný zmysel. Keď sa ale pozrieme „o poschodie“ vyššie, na úroveň miest a regiónov, dostáva trhliny. Prispôsobovanie sa dopytu zákazníkov vedie k postupnej degradácii lokalít. Rastie dopyt po lyžovaní? Vyrúbme ďalšie lesy a postavme lanovky. Chcete sa viac zabávať? Otvorme nové diskotéky. Hľadáte nové atrakcie? Postavme akékoľvek, kdekoľvek. Niekomu z miestnych sa to nepáči? Prihlásime sa na trvalý pobyt v lokalite a presadíme svoje.

Výsledkom takéhoto tlaku na prispôsobovanie dopytu v niektorých historických lokalitách s významných kultúrnym dedičstvom je rast napätia medzi miestnymi a turistami. Príklady z Benátok, Barcelony, Dubrovníka či Prahy, ktoré strácajú svoju autenticitu a ich ulice sa menia na prúdy turistov bez pochopenia podstaty prezentovaného kultúrneho dedičstva sú varovné. Nastupuje nárast gýču, úteky miestnych, prudký rast hodnoty nehnuteľností a rezignácia. Turizmus, ktorý mal byť obživou a nádejou miestnych nakoniec živí úplne iných a tí, ktorí v meste majú svoje korene a tvoria jeho DNA z neho utekajú. Výsledkom sú historické centrá plné ľudí, ale bez duše. Umenie, potlačené komerciou. Hodnoty prekryté prízemnou zábavou.

Žiada sa preto zmena hesla z úvodu. Čo keby zákazník nebol pánom, ale hosťom? Hosťom, ktorému patrí naša úcta a starostlivosť, ale ktorý si aj uvedomuje, že je v danej lokalite len na návšteve a prioritne musí rešpektovať tých, ktorí v nej bývajú trvalo a ktorí ho tam pozvali.