|
Ahojte,
zaujala ma tu jedna staršia téma, do ktorej som chcela prispieť svojim názorom avšak už je uzavretá. Ide o tému ,, zamilovanosť do zadanej osoby,, Chcem k tomu povedať, že pred časom som sa s tým stretla. Začal ma baliť jeden muž, na čom by nebolo nič zlé, pokiaľ by ten muž nebol ženatý, ja vydatá a on sukničkár, vyhľadávajúci len jednorazové pobavenie. Hned na začiatku som mu pekne slušne vysvetlila, že nemám o niečo také záujem, škoda len že sa nenechal len tak odbiť. Pokračoval dalej, rozprávalo sa mi s ním dobre, tak som mu navrhla kamarátstvo, ale to bolo tak všetko, čo som dokázala pripustiť. Samozrejme, po čase mi došlo že žiaden chlap nemá záujem kamarátiť sa so ženou, pokiaľ s ňou nemá bočné úmysly. Akonáhle si dovoľoval viac, a moje slušné upozornenia už nepomáhali, musela som byť naňho už zlá, čo ma dosť mrzí a trápi, pretože ja k ľudom nechcem byť nepríjemná. Jeden známy mi k tomu povedal toľko, že som zlá k tomu, kto je zlý ku mne a to je v poriadku. No moje svedomie to aj tak hryzie, myslím si, že sa dá riešiť situácie aj citlivejšie a nie chladným odmietaním a slovným ubližovaním. No už sa stalo tak ako sa stalo a mrzí ma to. Celé to skončilo tak, že som tušila že dotyčný bude chcieť jeden deň využiť dané okolnosti, aby mi mohol dať pusu, o nič iné mu nešlo. Kedže som to tušila, v daný deň som sa mu schválne vyhla, čo pochopil a nahneval sa. Mrzelo ma, že som musela takto ublížiť, ale ja sa mu nedám len preto, aby dosiahol svoje, aby mal tú radosť, a pritom ma vníma len povrchne, nezaujímam ho ja ako človek ale len ako sexuálny objekt. Síce je teraz ku mne zlý a chladný (a tak to už zostane), čo je pochopiteľné, správa sa tak jeho odmietnuté ego, a zrejme má aj nový objekt, ale mne po tolkom čase trápenia odlahlo. Preto trápenia, lebo za tie mesiace zo mňa vysal toľko energie. Mrzí ma akurát, že som to nedokázala riešiť trošku rozumnejšie, menej bolestivo.
Téma bola rozoberaná skôr z pohladu toho, ktorý zvádza zadanú ženu, a je individuálne či je to morálne alebo nie. V mojom prípade to bolo od neho amorálne. No chcela som aj ukázať tento prípad z pohladu zvádzanej ženy, ked povie raz, dvakrát a dá najavo že o to nemá záujem, no dotyčný neprestáva,( možno z mylného dojmu, ked sa dotyčná s ním pekne slušne rozpráva), tak je to už obťažujúce a je jedno či je vydatá alebo ešte nezosobášená.
Páčil sa mi názor od Legionar, kde napísal, že taká žena, ktorá sa nechá prevziať, tak je veľká šanca, že sa nechá prevziať aj jemu, kde to konanie je pre tu tretiu stranu, teda opusteného v danom čase asi bolestivé, no v konečnom dôsledku, asi by ho s takou ženou po čase nečakalo v živote nič dobré, a tým že ona sa nechá prevziať inému, opustený má v živote šancu stretnúť ženu, ktorá si bude vážiť dotyčného a on tak bude mať šancu prežiť po jej boku šťastnejší život. Čiže to nesprávne amorálne správanie by teoreticky nakoniec mohlo mať ten správny a šťastný koniec.
Nikdy doteraz som sa s niečím takým nestretla, no ked som vždy nad tým mužom, ktorý ma zvádzal, rozmýšlala, že prečo to robí, ako to vôbec môže, vždy mi prišlo strašne ľúto jeho ženy.
A aj ked moje svedomie hryzie moje niekedy fakt hnusné správanie sa voči nemu, stojím si za svojim konaním a spravila by som to znovu, no bola by som radšej, keby som toho človeka nikdy nestretla a nemusela čeliť takejto situácii, ktorá zo mňa vysala množstvo energie.
|
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
