misojogi píše:
Citácia:
Boh považuje za platné manželstvo aj manželstvo uzavreté podvodom.
viď Jakub vs. Lában a jeho podvod
robis metodolicku chybu, beries SZ rovnocenne ako NZ
minimalne by si mal
zdovodnit preco to plati aj pre NZlebo rovnako mozes argumentovat ze je spravne aj nahradne materstvo (preteky Lea a Rachel ktora bude mat viac deti a tak zapojili do cinnosti aj svoje otrokyne ako nahradne maternice) alebo ze je spravne mnohozenstvo
Ale tu nejde o metodologickú chybu. SZ a NZ nie je rozdelený. Tento tvoj postoj vychádza z nepochopenia kontinuity Božieho slova/plánu, prípadne z nesprávneho označenia SZ a NZ. Totiž v SZ nie ne nič staré. Ježiš nezrušil ani len jediné jota - punktík zo starého zákona. Tiež Boh je ten istý včera, dnes, zajtra aj naveky. To čo Boh vyhodnocuje ako hriešne vtedy vyhodnocuje ako hriešne aj dnes. Ježiš naplnil zákon, ktorý bol daný Mojžišovi - a to označuje pojem Nový Zákon.
Zákon, ktorý bol daný Mojžišovi hovoril to, že ak ho budeš plniť budeš žiť, ak ho porušíš bude trest, zomrieš. Ježiš naplnil tento zákon v bode nášho neplnenia zákona a trest ktorý vyžadoval zákon bol plne vykonaný na Ježišovom tele namiesto nás. To je základ dobrej správy a toho, čo urobil pre nás Ježiš - resp. pre každého, kto pristúpi k tejto novej Božej zmluve s Ježišom Kristom o jeho zastúpení na našom súde - to je to, že Ježiš vyzná naše meno z knihy života v deň súdu - povie áno, za tohoto človeka už bola vykonaná spravodlivosť na mne.
Takže v tomto bode bol Mojžišov zákon nahradený novým - Ježišovým. Preto niektoré body z tohto zákona strácajú význam - ako svätenie soboty a kňazstvo - zvieracie obety za hriech, lebo Ježiš sa stal naším velkňazom naveky a obeta už bola obetovaná jeho vlastné telo za náš hriech.
Zo zákona ostáva pre nás tá časť plnenia zákona - to je to o čom hovorí Rim 8,4 aby sa požiadavka zákona splnila v nás, čo nežijeme podľa tela, ale podľa Ducha
Čiže jedna strana požiadavky zákona o vine a treste bola naplnená Ježišom Kristom a tá druhá má byť naplnená spolu s nami v Ježišovi Kristovi skrze Ducha Svätého ktorého nám dal.
To zatiaľ teda k vysvetleniu k pojmom SZ a NZ.
Čo sa týka platnosti manželstva Jakuba a Lei (Lábanov podvod), tak to bolo pred Bohom platné - dokonca z tohto manželstva bol Júda z ktorého v pokolení je sám Spasiteľ - Ježiš. Preto pred Bohom je toto manželstvo stále platné a nerozlučné.
SZ a NZ nijako nemení tento Boží postoj čo sa týka platnosti tohto manželstva. Inak by Jakub mal právo odstúpiť od tohto zväzku práve pre Lábanov podvod. A deti z tohto manželstva by Boh riešil veľmi podobným vzorcom ako to riešil u Abraháma v prípade Izmaela. Ale v tomto prípade naopak z tohto zväzku prichádza Mesiáš. Boh teda uznáva toto manželstvo ako platné.
To čo Boh uznáva ako platné je platné naveky - resp. ak to bolo nesprávne pochopené čo povedal, tak to dá riadne najavo a opraví chápanie - ako to urobil Ježiš v otázkach mravnej, čistoty srdca, hnevu a rozvodu.
Čiže toto je bod, kde ešte prichádza zlom SZ a NZ Mojžišovho zákona. Ježiš v niektorých paragrafoch Mojžišovho zákona poopravil ich význam a potom následne ešte v paragrafoch právomoci - to sa zasa týka častí výkonu súdu a trestu, ktorú dovtedy Izrael mal - oko za oko, zub za zub, pomsta, ... Ježišovým naplnením zákona stráca táto právomoc od Boha Izraelu ďalej význam a Boh teda odoberá túto právomoc a dáva novú - odteraz v NZ je našou právomocou služba zmierenia - zmierenia s Bohom.
Ježiš nikde neopravil chápanie manželského zväzku pre prípady, ktoré sa stali Jakubovi a Lei. Naopak však, čo sa manželstva týka veľmi jasne povedal, že rozvodný list, ktorý dal Mojžiš, nie je podľa Božieho práva a taký rozvodný list je neplatný. A ak niekto bude ďalej pokračovať podľa tohto nesprávne pochopeného práva bude sa z toho zodpovedať ako z cudzoložstva.
Úplne rovnako Ježiš nič nemení na chápaní manželského zväzku s viac ženami. V čase jeho pôsobenia tu na zemi a dokonca aj prvé roky cirkvi po ňom sa v tomto ano Ježiš ani Duch Svätý (ako to bolo napr. v prípade obriezky) vôbec nevyjadril a židovský kresťania mali bežne viac manželiek ako to bolo zvykom aj predtým.
Z Božieho pohľadu je takéto manželstvo platné.
Mať viacero manželiek nie je pre Boha hriech. Hriechom sa to však stáva na základe zákona lásky - v tom zmysle, že v niektorých kultúrach to nie je bežné a preto prichádza k pohoršeniu - to je ten istý princíp ako keď Pavol písal o jedení mäsa a o pohoršení brata, ktorý to považuje za hriech.
V Rímskej kultúre nebolo dovolené mať viacero manželiek. A preto aj z dôvodu možného pohoršenia kresťanov z Rímskej kultúry Pavol hovorí aby biskup a diakon bol mužom len jednej ženy. Inak v kultúrach, kde je polygamia bežná, mať viacero manželiek nie je vôbec hriechom proti Bohu. Ježiš ako ženích je tiež len jeden a nás je viac. Teoreticky vzato, aj Ježiš je teda polygamista, lebo jednotlivo na základe zmluvy sa s nami stáva jedným telom. A tak my všetci sme nevestou, zatiaľ čo on je jediný ženích. A hoci sa Ježiš s nami stáva jedným telom akýmsi zväzkom skrze krst, tak toto manželstvo ešte podľa bodov nižšie nie je úplne naplnené slávnosťou - akceptovaním nebeskej spoločnosti. Preto aj Pavol hovorí, že robíme údy Krista údami neviestky ak po takomto uzavretí zmluvy hrešíme. A preto aj tento zväzok môže Ježiš ešte rozdeliť. Preto Pavol prirovnáva vzťah Ježiš a cirkev manželstvu. Už raz keď bude uzavreté slávnosťou v nebi už bude navždy nerozlučné. Naveky budeme jeho.
Manželstvo je zmluva medzi mužom a ženou, kde sa žena stáva mužovou a táto zmluva trvá do ich smrti. Po smrti zaniká jej platnosť a žena sa môže opäť zazmluvniť s iným mužom.
Čo sa týka otrokýň a akejsi náhradnej maternice dnešnými slovami povedané, k tomu neviem zaujať také stanovisko.
Môžem len vychádzať z toho, že otroci boli vo vlastníctve domáceho pána. Bol tam teda istý zmluvný vzťah, neviem, ktorý Boh akceptoval na podobnej úrovni ako manželstvo.
Skôr si však myslím, že tá otrokyňa sa stala pred Bohom ďalšou zákonitou manželkou telesným spojením - preniknutím do tela ženy a preliatím krvi - porušenie panenskej blany. De fakto bola telesným spojením a preliatím krvi medzi mužom a ženou uzatvorená zmluva. Stali sa jedným telom.
Sexuálnym spojením muža a ženy dochádza z Božieho pohľadu k naplneniu tohto vťahu a muž a žena sa pred Bohom stávajú jedným telom.
1Kor 6,16 Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo?
Teda domnievam sa, že hoci oni si mysleli, že otrokine sú ich vlastníctvo a môžu teda byť náhradnou maternicou - aj to nie je isté, či to takto chápali. Tak druhý pohľad na to ako to chápali a predpokladám ako to chápal aj Boh bolo, že otrokyňa sa stala telesným spojením a preliatím panenskej krvi pred Bohom zákonitou manželkou muža a preto aj deti boli zákonitými dedičmi.
Preto aj Izmael je dedičom Abrahámovho požehnania. Ale, bol vyhnaný nie preto, že by nebol synom, lebo je z otrokyne, ale preto, lebo Abrahám nedôveroval Bohu.
A preto je tak veľmi dôležité pre mladých, aby nemali pohlavný styk na skúšku, lebo týmto stykom dávajú v podstate svoje áno k uzatvoreniu manželstva.
Minimálne sa stanú jedným telom. Podľa všetkého k definitívnemu manželstvu pred Bohom takémuto telesnému spojeniu ešte niečo chýba, pretože takéto spojenie je možné oddeliť - i keď aj to je veľmi otázne. Lebo ak už mal niekto pohlavný styk a ak na to prišli rodinný príslušníci tak snahou celého spoločenstva bolo, že títo dvaja sa musia stať pred celou spoločnosťou manželmi.
Dovolil by som si tu povedať teda moju osobnú domnienku, že manželmi sa muž a žena stanú pri prvom pohlavnom styku, kde dôjde k preliatiu panenskej krvi. To je rovné uzatvoreniu manželstva medzi mužom a ženou pred Bohom a muž a žena sa stanú jedným telom. Ale to je len veľmi taká pracovná verzia pohľadu na to. Predpokladám, že Boh k tomu tak nejako akceptuje ľudskú akceptáciu a plné potvrdenie manželského zväzku potvrdením jedným svedkom. A že tak nejako to sexuálne spojenie snáď ide pokáním rozdeliť, aby v prípade tej dotyčnej ženy, ktorá preliatím svojej krvi uzavrela tento vzťah snáď nešlo o cudzoložstvo a zmluvu, ktorá by končila až smrťou muža. A v tejto otázke si nikto nemôže byť istý celkom úplne.
Každopádne ak pri uzavretí manželstva je svedok, ktorý potvrdzuje platnosť manželstva svojím svedectvom a muž a žena dajú k tomu súhlas, hoci by boli aj oklamaní ako Jakub s Leou, ide o platné manželstvo o ktorom Ježiš hovorí, že ak sa vystaví priepustný list a žena sa vydá za iného, alebo ten ktorý si prepustenú berie, tak ide o cudzoložstvo.
A keďže pokánie je definované tak, že ak robím pokánie, tak končím s hriechom, potom pokáním z takéhoto cudzoložstva je ukončenie takéhoto vzťahu a to je presne aj ten dôvod prečo Ježiš povedal, že kvôli nemu a pre evanjelium opustí muž svoju ženu a deti.
Takýchto cudzoložných manželstiev je žial dnes neúrekom.
Dnes kresťania bojujú strašne proti homosexualite, alebo vraždám nenarodených o ktorom Ježiš až tak veľmi nehovoril. Ale čo Ježiš najviac zvýraznil bolo cudzoložstvo po rozdelení manželov. O toto by mali kresťania dnes najviac bojovať. Aby manželstvo muža a ženy bolo nerozlučné. A keď už musí prísť z nejakých príčin k rozdeleniu - napr. spomínané násilie, tak s tým vedomím, že stále je táto zmluva pred Bohom platná, človek sa môže rozdeliť, ale už nesmie mať iného sexuálneho partnera, lebo inak ide o cudzoložstvo.
Ale ako za čias Mojžiša, tak aj dnes, ľudia si pre tvrdosť srdca hľadajú dôvody na to, kedy môžu a kedy nemôžu rozdeliť manželstvo.
A Ježiš to povedal veľmi jasne. Jedine v prípade smilstva. A kedy môže nastať smilstvo v manželstve, ak mimomanželský sexuálny vzťah sa nayýva cudzoložstvo a smilstvo je len pri mužovi a žene, ktorí sú slobodní?
Židia na uzavretie manželstva mali časový sled udalostí. Manželstvo sa začínalo uzatvárať zásnubami a definitívne sa uzavrelo cca po roku slávnosťou a pohlavným stykom. A čas madzi začiatkom a koncom tohto procesu je čas, kedy aj ide aj nejde o manželstvo. Preto sexuálne spojenie s iným človekom je v tomto prípade smilstvom v manželstve. A toto je prípad, kedy Jozef správne uvažoval prepustiť svoju manželku Máriu, lebo si myslel, že smilnila v procese uzatvárania manželstva. A toto je ten moment o ktorom hovorí Ježiš, že je možné podľa Božieho pohľadu prepustiť svoju manželku.
A keď sa na toto, na túto definíciu teraz pozerám, tak pre Boha budú dôležité isté momenty v procese uzatvorenia manželstva, aby bolo pred ním platné.
Ak totiž možno rozdeliť manželstvo počas procesu uzatvárania ak začalo zásnubami a končí slávnosťou a pohlavným stykom.
Potom aj manželstvo, ktoré začína svoje uzatvorenie pohlavným stykom (ako som písal vyššie o mladých), kde sa stanú jedným telom, ešte stále je možné rozdeliť, lebo nedošlo k naplneniu v tom druhom bode - zásnuby a slávnosť - teda nedošlo k oficiálnemu uznaniu/oznámeniu v spoločnosti.
Akonáhle sú naplnené oboje pohlavný styk a spoločenské akceptovanie svedkom, slávnosťou, inak, tak došlo k definitívnemu uzatvoreniu manželskej zmluvy.
Z toho mi vychádza, že manželstvo je platné ak tieto dve veci sú naplnené.
1. akceptácia spoločnosťou - ako právny úkon - napr. jeden svedok
2. pohlavné spojenie oboch manželov
Čiže ak si muž a žena povedia svoje áno pred hoci len jedným svedkom niekde na lúke a potom spečatia tento vzťah pohlavným spojením dôjde k definitívnemu uzatvoreniu platného manželstva, ktoré nijakým iným spôsobom už pred Bohom nejde rozdeliť.
Každý iný vzťah, ktorý nenaplnil oba predpoklady je možné rozdeliť a ide iba o smilstvo.
Akékoľvek rozdelenie takéhoto platného manželstva je neplatné a ak žena pokračuje v sexuálnom vzťahu s iným mužom, potom ide o cudzoložstvo.
Muž je v tomto prípade tak nejak možno z toho vonku, lebo takýto špeciálny polygamný vzťah nieje nikomu pohoršením a je spoločnosťou dnes akceptovaný.
Pre muža jednoducho ide o druhú ženu.
Ale asi ani nie je z toho vonku, lebo jeho hriechom je vystavovanie svojej zákonitej manželky cudzoložstvu, ako povedal Ježiš.
Mužovou úlohou je tento hriešny stav ukončiť - t.j. aby sa právoplatná žena k nemu vrátila a on sa o ňu staral.
Avšak taký muž by nemal byť biskupom ani diakonom. Teda akýkoľvek pastor v protestantskej cirkvi, ktorý je rozvedený by vôbec nemal byť v tejto funkcii.
V tomto si tak trochu katolícka cirkev povinným celibátom kňazov zachránila krk.
A v tomto svetle potom aj otrokyne boli sexuálnym spojením na takej polceste začatia uzatvárania manželského vzťahu. Nemám ďalšie informácie či pred spoločnosťou sa tieto vzťahy uznávali ďalej ako manželstvo a teda či došlo k nejakej forme akceptácii aj spoločnosťou, čo pred Bohom napĺňa formálne požiadavky na definitívne uzatvorenie manželstva.
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
