Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Labyrinty bežného života


 [ Príspevkov: 3 ] 
Autor Správa
Poslať 31.01.2016 1:10:08   Komunitný spôsob života
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 22:41:06
napísal 11016 príspevkov
Komunitný spôsob života - alebo "Návrat k tradičnej (pre-historickej) rodine a spoločnosti"?

Nedávno som videl jednu diskusiu Hospodárskym novín - v súvislosti s témou rodiny - kde vzájomní oponenti prišli k jednému spoločnému záveru, že najväčší škodca tradičnej rodiny je sociálny štát a že najviac by sa tradičnej rodine pomohlo, keby sa sociálny štát zrušil:
    z Diskusie HN o tradičnej rodine. Diskutujúci:
      K = konzervatívny redaktor Matej Gašparovič
      L = liberálny komentátor Peter Tkačenko
    Moderuje Ivan Štulajter.
    Citácia:
    L: Túžba po zachovaní rodu je v nás zakódovaná je proste tak extrémne silná, že deti sa rodia v tých najotrasnejších, najvzácnejších časoch, rodili sa v koncentrákoch, atď...

    K: A od zavedenia sociálneho štátu je táto túžba podstatne slabšia niekoľko násobne.

    L: Výborne a to som rád, že to vravíš, to je totiž môj obľúbený argument, že áno, tradičnú rodinu zachránime najlepšie vtedy, keď zrušíme sociálny štát.

    K: To som (práve) hovoril.

    L: To áno, na tomto sa zhodneme, ale to treba ľuďom povedať v tom prípade, že toto je cesta k tradičnej rodine: zrušenie sociálneho štátu, to znamená rodinných prídavkov, materskej dovolenky, to znamená materiálne naviazanie ženy na manžela, to znamená aby sa nerozpadávali rodiny, a potom v druhom slede zrušenie dôchodkového zabezpečenia, to znamená aby rodičia boli materiálne-existenčne na staré kolená závislí od svojich detí. Toto je konečne čestná argumentácia.

    Moderátor: Hrozby tradičnej rodiny naozaj sú veľmi široké.

    (Smiech). --- https://youtu.be/s83PyWRiYyg?t=34m31s
    Aj keď trochu realistickejšie to podáva Paľko: http://www.konzervativnyvyber.sk/v2/vladimir-palko-dnes-stat-rodinam-berie-s-vedomim-ze-nevrati-a-to-sa-musi-zmenit/9328/
Samozrejme je to nezmysel, neurobiť nič len zrušiť sociálny štát, lebo čo potom s tými, ktorí sú naozaj v núdzi? Na druhej strane dnešný systém sociálneho štátu v snahe pomôcť najnúdznejším (napr. slobodným matkám a nezamestnaným) robí taký stav zvýhodnený/privilegovaný zo strany štátu a skutočne sú potom už ľudia menej motivovaní sa takému stavu vyhýbať, ba niektorí ho z dôvodu finančného zvýhodnenia dokonca preferujú, minimálne navonok (na papieri), ale potom to už neberú až tak vážne ani reálne, keď to nie je ani na oficiálne: ale aj ten dôchodkový systém, ktorý už ľudí nenúti mať viac detí, ako kedysi - hoci on by matematicky aj dnes ľudí mal nútiť - keďže je demografická kríza - ale si to neuvedomujú, alebo čo, nemajú to tak silno na očiach tú potrebu snažiť sa mať deti: ani politici samotní: takmer nikto nemá viac ako 2 deti, hoci je to matematická nutnosť už aj len na samotné prežitie ľudstva, aby bol priemer detí na jeden manželský pár väčší ako 2 - iba tak tí zneužívači systému, paradoxne, sú finančne motivovaní mať veľa detí: čo je presný opak evolúcie, kde by tí najschopnejší mali mať najviac detí: no teraz majú štatisticky najmenej, čo spôsobuje už aj evolučnú degradáciu ľudstva.

A pokiaľ by išlo len o problém zvýhodnenia niektorých stavov oproti ostatným, tak to by sa dalo síce odstrániť aj pomocou NZP, ktorý by všetkým dával rovnaký základný príjem a teda tým nezvýhodňoval zotrvávanie mimo rodiny. - Ale ani púha rodina muž+žena+deti, aspoň tak ako to dnes chodí (kde je veľa problémových manželstiev a rodičov), nie je ideál a NZP napokon vôbec nerieši (skôr podporuje) ten druhý problém: a hlavne je celé NZP dosť kontroverzné, keď štát je tým prerozdeľovačom financií. Bolo by ideálnejšie sa vrátiť k tomu úplne pre-historickému modelu spoločnosti, keď ľudia žili v komunitách. - Nič lepšie nebolo doteraz vymyslené pokiaľ viem.

Pri živote v komunite už totiž ľudia nepotrebujú až tak štát s jeho pochybným vyberaním daní a ešte pochybnejším prerozdeľovaním - to by už viac nebolo potrebné, lebo v rámci komunity by sa ľudia vzájomne podporovali aj sami - to je totiž v ľuďoch zakódované, ľudia si radi navzájom pomáhajú, keď sú v núdzi. Raz je v núdzi jeden, inokedy druhý. Ale nie dávať peniaze do štátu, kde človek nevie, či nebudú zneužité: to už ľudia naopak neradi robia, obzvlášť keď vidia, že tie peniaze naozaj sú zneužívané, že vznikajú komunity ľudí, ktorí ani nechcú pracovať, ale chcú len zneužívať systém, žiť na úkor tých ostatných komunít, ktoré sú potom nahnevané a vyťažené z toho, že musia robiť na tú inú komunitu, ktorá sa im len smeje a zámerne zneužíva systém, atď... skrátka nonsens. Keby ale ľudia žili v uzavretých komunitách tak, že každý podporuje svoju komunitu, tak by takýto problém nevznikol.

Ďalší príklad asociálnosti dnešnej spoločnosti je vzájomná izolovanosť jednotlivcov či rodín, ktorá spôsobuje, že na jednej strane sú tu dôchodcovia, ktorí žijú sami, a cítia sa neužitoční a osamelí (alebo aj mnohí mladší ľudia, singles, ktorí sa cítia osamelí), a potom si osamelosť kompenzujú radšej kúpou domáceho zvieraťa, aby sa aspoň o niečo mohli starať - a naproti tomu máme pritom všade kopu mladých rodín, ktoré sú preťažené z rodičovských povinností a demotivuje ich to potom od ďalších detí, atď... - a pritom keby ľudia žili v komunite, kde by si navzájom pomáhali, tak tí osamelí dôchodcovia a pod. by boli tak radi - a bolo by to aj pre nich liečivé - keby mohli pomáhať s deťmi. A zasa aj tí mladí rodičia by si trochu oddýchli, aby nemuseli neustále strážiť deti. Bola by to obojstranná symbióza.

Komunitný systém života je tiež efektívnejší vzhľadom na také veci ako je nakupovanie, príprava jedla a pod., keďže je efektívnejšie variť naraz pre väčší počet ľudí než pre každého zvlášť. Taktiež sa nevyhodí toľko jedla ako keď si jednotlivec kúpi čosi, ale potom na to nemá chuť a nespotrebuje to a ono sa to pokazí - podľa štúdie University of Arizona z roku 2004 sa v USA se vyhodí až 40-50% potravin:
Taktiež by si taká väčšia komunita už mohla dovoliť mať tam aj nejakých odborníkov prítomných, napr. zdravotnú sestru či lekára, psychológa, atď...

A taktiež by taká komunita mohla byť aj strážená proti vpádu teroristov či pod., takže by tam bolo aj bezpečne - narozdiel od dnešných miest, kde sa ľudia už pomaly aj boja vyjsť na ulicu, či tam nebude nejaký neznámy psychopat či terorista, ktorý ich napadne či pod...

... už ani nehovoriac o nezdravom prostredí súčasných miest, aký je na ulici smrad od áut a cigariet a pod., a tiež hluk áut, a pod... - skrátka hlučne, smradľavo, nezdravo a nebezpečne...

Zatiaľ čo bezpečná komunita by mohla vzniknúť z nejakých ľudí, ktorí by sa navzájom vybrali na základe nejakého vzájomného výberu a pravidiel, na ktorých by sa dohodli a sa ich držali, napr. že to budú len slušní ľudia, ktorí nepijú, nefajčia, nedrogujú, nie sú hluční, ani vulgárni či agresívni, ale sú naopak mierumilovní, empatickí, altruistickí, atď...

A takto by mohli žiť v pokojnom, tichom, čistom a bezpečnom prostredí, v pokoji, vzájomnej láske a porozumení :D.

Určité komunity podobného typu, aký tu opisujem, už aj boli realizované a pomerne úspešne, napr. v Izraeli majú Židia takéto komunity už celé storočie, tzv. kibbuce: https://en.wikipedia.org/wiki/Kibbutz ale aj iní ľudia rôznych typov si robia také komunity, všeobecnejšie teda napr. tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Intentional_community

Najväčšiu šancu by som dnes dával IT komunitám, keďže IŤáci dokážu pracovať cez net a nemajú tak veľké nároky na lokalitu, ale mohli by sa usadiť ozaj kde-koľvek - a teda aj v takom kľudnom prostredí prírody - a odtiaľ pracovať a tam vychovávať aj deti.

Aj pre deti (ba pre ne ešte viac) je predsa lepšie vyrastať v takom pokojnom a čistom prostredí, kde nie je hluk a smog, aký je v mestách, ale kľud a príroda: a mohli by tam chovať aj mierumilovné zvieratká ako poníky, králiky a pod., s ktorými by sa deti mohli aj zahrať (animoterapia), a ktoré sú mierumilovné (neútočia na iné zvieratá ani na ľudí: aby neohrozovali tie deti, ani im nedávali príklad agresivity). - Aj keď najlepšie by bolo, keby sa tie deti mohli hrať navzájom, starať sa o mladšie deti, alebo aj sa hrať s rovesníkmi - to je totiž tiež výhoda komunity, že tam deti od mala vyrastajú aj medzi rovesníkmi, s ktorými si najlepšie môžu rozumieť - na rozdiel od klasickej rodiny, kde sú deti buď sami - a potom majú problém sa integrovať do kolektívu, pochopiť, že už nie sú všetky hračky len jeho - alebo síce majú súrodenca, ale už v inej vekovej kategórii a navzájom sa vnímajú skôr ako súperi o hračky a pod... - hlavne keď mnohí rodičia dávajú deťom rôzne hračky ("aby mal každý svoju", "aby si ich poznali, koho je koho" - no oni si ich potom navzájom závidia, že druhý má iné: a zasa len zbytočný detský plač a hádky sú z toho). - Komunita by si mohla dovoliť mať tam deti v špeciálnych priestoroch prispôsobených pre malé deti: t.j. mäkká podlaha (najlepšie penová), aby sa deti nebuchli, keď padnú, ani neprechladli od zeme, keď na nej sedia. A celkovo absencia čohokoľvek, čo by mohli rozbiť (vázy a pod.) zhltnúť (malé predmety) alebo si tým ublížiť (pomerne ostré hrany stolov, nože a pod.). Najlepšie by boli napr. veľké penové hračky, napr. lopty, ktorých by bolo dosť (aby si ich nemohlo jedno dieťa prisvojiť) a nemohli si s nimi ublížiť ani sebe, ani druhým, ale učili by sa s nimi spolu hrať.

Takto by aj deti mali kolektív, aj rodičia to mali uľahčené a nemuseli by byť rodičia ani odborníci, keďže by tam bol kolektív s prítomnými aj odobrníkmi ideálne, ktorý by im pomáhal. Tým by sa vyriešil aj problém "zlých" rodičov, ktorí sa dnes o deti dobre nestarajú, alebo im nedávajú dobrý pozitívny príklad, napr. keď je niekto agresívny alkoholik, taký by sa vlastne v takej komunite ani neexistovali, ak by taká komunita bola postavená len na slušných a mierumilovných ľudoch (a nebol by tam žiaden alkohol a pod.), takže ľudia z takých komunít by aj mali väčšiu šancu tvoriť pokojné manželstvá - pričom aj hľadanie a výber partnera by sa mohol robiť profesionálnejšie, viď. tému: viewtopic.php?t=6042 - ale akokoľvek, tie deti by vyrastali v kolektíve, kde by bolo aj viac dospelákov, kde by určite (alebo aspoň s väčšou pravdepodobnosťou) mali aj dosť pozitívnych príkladov narozdiel od bežných súčasných rodín, kde tí rodičia nemusia byť zrovna najvzornejším príkladom... - ale hlavne by bolo dobré začať komunitou, ktorú by vytvorili ľudia, ktorí by už mali nejaké vhodné povahové predpoklady: mierumilovnosť, altruizmus a pod.

A neboli by potrebné ani detské domovy, adopcie, atď., keďže tie deti by tam vyrastali v kolektíve a dospelí by ich mali radi ako svoje, aj keby svojich biologických rodičov stratili či pod., mali by tam stále ľudí, ktorí by ich mali radi ako svojich. A analogicky rodičia, ktorí nemohli mať svoje biologické deti, by neboli v takom postavení ako dnes, kedy tu síce existuje adopčný mechanizmus, ale to sú také príliš komplikované a aj trápne situácie aj pre nich - takto by také veci nemuseli riešiť ani tie deti, ani tí rodičia. Lebo by jednoducho už žili spolu v jednej komunite, kde by sa tí rodičia mohli starať o tie deti, hlavne o tie opustené, ako o svoje - hlavne ak by nemali svoje biologické deti. Neboli by tam potrebné nejaké trápne procedúry, byrokracie, korupcie a všetky tie nečisté praktiky a motivácie súvisiace s adopciami atď. - lebo by už aj tak ako komunita žili spôsobom blízkym tomu, akoby boli jednou veľkou rodinou.

A zároveň by to podporovalo aj rast vlastnej autonómie tých detí rastúcim vekom, lebo pubertiaci by už neboli tak obmedzení na rodičov ako dnes, čo im dnes už v takom veku začína vadiť, čo je aj normálne, keďže už začínajú byť dospelí a tak už by sa brali ako dospelí a veci by sa im vysvetľovali po logickej stránke, že prečo je čo lepšie, aby sami na to prišli, že je to lepšie a nebrali to ako púhe autoritatívne príkazy - čo ak sú rozumné deti v slušnom prostredí, tak nebýva problém... bo dnes je pri pubertiakoch problém hlavne v tom, keď vidia u starších primitívnych spolužiakov rebelantské správanie a tak to kopírujú z generácie na generáciu - to je tiež problém súčasného systému, ktorý nevznikol ako komunita slušných a rozumných ľudí, ale sú v nej aj všelijakí psychopati, primitívovia, rebeli, atď., a oni si nielen vymýšľajú hlúposti (šikanovania a pod.), ale aj si z generácie na generáciu prenášajú a kumulujú všetky nešvári, ktoré vymysleli tí predošlí a tak je tu už naakumulovaných toľko nešvárov, ktoré by za jednu generáciu nevymyslel ani najväčší psychopat - a nieto ešte slušný človek... šikany, vyplazovanie jazyka, všakovaké formy nadávok, urážaní, výsmechov, uštipačností, sarkazmu, irónie, atď., ktoré sa po stáročia postupne nazbierali od najväčších psychopatov a prenášajú sa ďalej aj na ostatných... - je to ako mor, ktorý treba stopnúť. - A to je ďalšia výhoda takýchto komunít, že sa do nej tak ľahko nešíria choroby z vonka: ani fyzické. Bo dnes sa šíria epidémie: jeden sa nakazí novým typom chrípky a hneď nakazí celú svoju rodiny a každý z nej zasa svojich spolužiakov a spolupracovníkov a potom tí zasa každý svojich atď., a zakrátko je to na všetkých školách, v celej republike. - Teda bolo by to bezpečnejšie miesto aj pred fyzickými výrusmi a nielen pred zlými príkladmi psychopatických správaní, ktoré kolujú po dnešných školách, alebo nebodaj teroristických psychopatov, ktorí dnes môžu ľahko a bez zábran prísť ráno do školy a vystrielať celú triedu, ako sa to občas stáva... napr. v ČR jedna psychicky chorá osoba šla do škôlky s nožom a zaútočila - ale tam našťastie nedošlo k tragédii, lebo vychovávateľka tam tie deti uchránila a pani poslali do blázninca, no o dva roky ju pustili a ona to zopakovala v inej škole zasa, a už prišlo aj k tragédii... - nie je tu dnes proste ani len elementárna bezpečnosť pred takýmto, keďže sa všade pohybujú cudzí ľudia bez psychologickej previerky, a tak je to len otázka času kedy kde ktorý sfetovaný psychopat na niekoho zaútočí... - nie som paranoidný, ale je to realita: ani len ten najelementárnejší pokus o nejakú bezpečnosť v našej krajine nie je... - čo pri takej komunitnej forme života by sa už dalo hovoriť aj o pomerne vysokej miere bezpečnosti, ale hlavne aj o kvante iných výhod.

To keď si človek uvedomí, že by sa dalo žiť aj takto, a porovná si to potom s tým, ako sa žije dnes, tak potom si položí otázku, ktorú z tých dvoch možností by preferoval, tak ja teda rozhodne viem, ktorú formu by som si vybral.

A čo ostatní? Komu by sa páčilo žiť v kľudnom čistom a bezpečnom prostredí prírody v kolektívne slušných ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú a žijú vo vzájomnej láske a porozumení a naďalej - ako by povedal klasik: https://youtu.be/L09Fj9qzKjM?t=10m52s :D
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
Poslať 31.01.2016 5:25:53   Re: Komunitný spôsob života
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 10972 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
slovenske dediny do istej miery funguju alebo aspon fungovali ako komunity

plus mrkni knihu Scot Peck V jinem rytmu ktora s Tvojimi myslienkami prudko suvisi, najdes na nete
Hore
 Profil  
 
Poslať 31.01.2016 7:21:20   Re: Komunitný spôsob života
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 22:41:06
napísal 11016 príspevkov
misojogi píše:
slovenske dediny do istej miery funguju alebo aspon fungovali ako komunity
áno, na dedinách si ľudia ešte trochu pomáhajú - sám som z dediny, takže viem aj z vlastnej skúsenosti a z rozprávania iných: či už medzi susedmi, alebo aj celkovo v rámci obci keď má niekto ťažkosti, tak mu pomôžu. Aj tu bývajú nejaké výpomoci napr. nakúpia starším ľuďom a tak. Alebo moja babka či prababka ešte za mlada zvykla navariť aj pre inú rodinu, ktorá mala veľa detí. A tak si ľudia pomáhali. - Ale tak to ešte nebolo až také ako trebárs v tých židovských kibbucoch, kde mala komunita aj spoločnú jedáleň atď.

A tiež slovenské dediny sú síce bezpečnejšie než mestá, napr. to, ako sa nedávno bratislavské ženy už aj báli chodiť po ulici, lebo tam vyčínal fekaloman - to na dedinách nehrozí, keďže tam sa ľudia poznajú a tak by bol taký záškodník hneď identifikovaný, a ak by to bol cudzinec, tak tiež.

Na strane druhej, tiež tam nemá každý nejakú psychologickú previerku, sú tam alkoholici a pod., alebo by tam teoreticky mohol niekto cudzí len tak prísť a vykradnúť niekoho a pod...

Alebo trebárs mi spomínal otec ako pred pár týždňami išiel ráno odhrnúť sneh a diviak sa pred ním zrazu objavil a utekal proti nemu, ten diviak samozrejme. No hrôza - ešte šťastie, že mal tú lopatu v ruke, keďže šiel odhrnúť sneh: inak neviem ako by sa ubránil útoku diviaka, bo diviak je veľmi nebezpečný: toho sa aj levy boja, lebo diviak to je sviňa, to sa nezdá, ale tými klami dokáže rozpárať aj leva, čo som videl na BBC... - alebo aj na poľovačkách diviak dokáže bez problémov usmrtiť poľovníckeho psa... A ešte šťastie tu bolo aj to, že otec ako poľovník mal na blízku aj pušku, vďaka ktorej už ten diviak viac nezaútočí na nikoho - a to bola tak obrovská zhoda toľkých okolností, keďže hocikedy inokedy, keby sa to stalo, tak už by po ruke nemal tú lopatu, alebo keby ten diviak zaútočil na hocikoho iného v dedine, napr. na nejaké dieťa... tak neviem neviem... to bol taký malý zázrak, že sa to stalo za takejto výnimočnej zhody toľkých okolností - v neprospech toho diviaka. - A to len taký príklad z pár týždňov dozadu ako málo chýbalo...

Preto som tam spomínal aj potrebu nejakého explicitného zabezpečenia takej obytnej zóny proti nebezpečným zvieratám i cudzím ľuďom, aby tam nebol automatický voľný prístup z vonka, aby tam nechodili nejakí zlodeji či ešte nebezpečnejší...

Aj keď takéto zabezpečenie je štatisticky nie až tak urgentné, keďže prípady takých nebezpečí sú momentálne zriedkavé: a častejšie sú prípady tých morálnych nebezpečí... a vhodnosť vzájomného pomáhania si medzi ľuďmi atď.

misojogi píše:
plus mrkni knihu Scot Peck V jinem rytmu ktora s Tvojimi myslienkami prudko suvisi, najdes na nete
ok, mrknem, pozrel som si zatiaľ úvod, a vyzerá to lákavo, citát:
    Citácia:
    Nic není důležitejší. ... Bojím se o svou kůži. Ještě více se bojím o kůži svých dětí. A bojím se o vaši kůži. ... Musíme vstoupit do vzájemné komunity. Vzájemně se potřebujeme. ... Tato kniha v každém případě začne skromně. První část se zlela soustředí na mou osobní zkušenost s komunitou. Tam jsem totiž zjistil, jak je extrémně důležité pro můj vlastní život a pro životy tisíců blížních, když jsme se společne snažili komunikovat bez povrchnosti, překroucování nebo nenávisti. druhá část této knihy bude více "teoretická". ... Poslední část už není jen teoretická, zabývam se v ní vztahem utváření komunit a míru ...
tak som zvedavý. Akokoľvek toto vidím ako ideálnu formu sociálneho života ľudí - a nie to, ako ľudia žijú v dnešnom sekulárnom svete...
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 3 ] 

Obsah fóra » Labyrinty bežného života

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: