Cloe-Clement píše:
Aky je vas nazor na spolocne byvanie s ciastocne znmou osobou opacneho pohlavia v jednom prenajatom byte.
najprv som sa zľakol, že to ako s nejakou vážnou známosťou, lebo tam už aj bežné stretnutie niekde, kde by ste boli príliš sami, môže viesť k postupnému posúvaniu nejasnej hranice až na prehnanú úroveň... nieto ešte bývať v jednom byte...
Ale ak ste len kamaráti a máte každý vlastnú izbu, tak s tým by nemal byť problém: lebo aj tak tam reálne bývaš v tej svojej izbe, t.j. drvivo drvivú väčšinu dňa si či už vo svojej izbe, alebo úplne mimo bytu, a tak sa ani veľmi nemáte šancu reálne stretnúť, iba ak tak niekde na chodbe či v kuchynke na chvíľku, čo je obdobné, akoby ste sa stretli vonku.
Je to pomerne bežné takto, ja keď som si hľadal nejaké podnájmy v BA, tak som takto býval s rôznymi cudzími ľuďmi zmiešane v jednom byte, ale každý mal vlastnú izbu a tak si mohol každý žiť pomerne dostatočne individuálne.
A pokiaľ tí spolubývajúci nie sú nejakí psychopati či pod., ktorí by boli konfliktní alebo hluční či pod., tak je to vpohode.
A zas na druhej strane chvíľku vydržať aj s čudáckymi spolubývajúcimi môže byť zaujímavá skúsenosť do života trochu vidieť aké typy ľudí existujú ako žijú, čo sa z nich dokáže vykľuť, ak si to človek porovná s prvým dojmom, ktorý z nich mal, etc. etc., môže to pomôcť získať lepší odhad na ľudí do budúcna a ponaučenie, že akým typom ľudí sa vyhýbať, atď... takže nesťažujem sa veľmi ani na také skúsenosti... čo ťa nezabije, to ťa posilní...