teta píše:
Niekedy mi hovoria, že som génius, ale to bude skôr tým, že si zakladám, že mi to trochu myslí, ako že ním naozaj som.
odhliadnuc od toho, že niekto ľudí označuje za géniov aj v pejoratívnom zmysle, alebo ironicky
(napr. Cimrmanovci sa chválili, že ich objav bol prirovnávný k objavu svetadiela, konkrétne tuším Ameriky) - aj keď to niekto myslí pozitívne, tak je otázka, čo tým myslí: niekto tak oznčuje kde-koho, iný nikoho, takže čo to znamená? Stále je to len individuálne, neurčité: ako pojem "múdry človek". Nemá to presnú formálnu definíciu. A keď by sme si to aj definovali, tak zasa je len otázka, kde dáme tú latku (ak vôbec ju niekde dáme), a potom tu môžeme byť aj všetci géniovia, alebo aj nikto.
No nemá veľmi zmysel kdekoľvek tú latku dať - napr. keď sa zvykne za genialitu označovať úroveň IQ od 140. Tak aký je reálny rozdiel medzi tým, kto je tesne pod tou latkou a medzi tým, čo je tesne nad ňou? Zjavne len zanedbateľný, a teda označiť jedného za génia a druhého za negénia by bolo nezmyselné - nehovoriac o tom, že konkrétne IQ testy môžu byť aj o sadnutí otázok a o púhom cviku pre daný typ testov: takže kde-kto by to dal, keby sa trochu natrénoval, takže to ozaj veľa nevypovedá... ale keby sa aj dalo nejako zmysluplne nejakým číslom čosi vyjadriť, tak proste by aj tak išlo o škálu typu od 0 do nekonečna, ale nie nejaké čierno-biele delenie "buď-alebo"... - niečo ako to, čo spomínaš, že múdry je len Boh, zatiaľ čo my sa k tomu môžeme už len nejako čiastočne približovať: niekto bližšie, niekto menej blízko, resp. v jednej veci viac jeden, v inej veci druhý, atď.
No v princípe každý máme aj nejaký rozum aj nejaký "nerozum", takže na základe čoho označiť jedných za múdrych, a iných za nemúdrych?
Ak by sa aj niekto chcel označiť za múdreho, vychádzajúc z toho, že je kopa ľudí od neho menej múdrych: tak to by bolo dosť biedne sa takto označiť len preto, že sú od neho aj horší. - Veď podobne keby sa potom stretol s tými, čo sú lepší od neho, tak tí by ho potom len vysmiali, keďže im by už pripadal ako hlúpy, keď by videli jeho nerozum, ktorý by bol väčší než ich.
Proste žiadne čierno-biele delenie ľudí na múdrych a nemúdrych/hlúpych nemá zmysel objektívne. A je to skôr prejav samoľúbosti, ak by sa tak niekto označoval. A pred tým aj Biblia dôrazne a právom varuje:
"Nezdaj sa múdrym sebe samému." (Prís 3:7)
"(Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému, (nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje než on." (Prís 26:12)
a dokonca aj keby sa chcel niekto vyhovárať, že to o ňom povedali iní, tak to je len výhovorka, lebo ak by sa za takého nepokladal aj sám, tak by s tým nesúhlasil, ale pokladal by to len za nezmysel povedaný inými: taký ako kopa iných nezmyslov, ktoré iní môžu hovoriť.
Takže záver zhrnutý a podčiarknutý:
Ľudia nie sú ani múdri, ani nemúdri. Ale každý máme aj trochu rozumu, ale aj hodne nerozumu. A otázkou je skôr len to, nakoľko je u koho snaha, ochota, otvorenosť a trpezlivosť vzájomne hľadať, kde je to správne, pravdivé, atď...