kresťansko
katolícke
fórum

ja mozem definovat stastie iba ako stav spokojnosti so svojim zivotom, nic ine ma nenapada pri pojme stastie (lebo stastie nie je synonymom radosti ci potesenia)

tazko popisat stav u cloveka, ktory objektivne kontinualne pocituje stastie, no opak sa da popisat - mam v rodine cloveka so schizo-afektivnou poruchou a ked je v depresivnej faze, tak je kontinualne nestastny a dal by vsetko na svete za to aby sa zbavil tej "tazoby", no ked depresia pominie, je evidentne stastny ze sa mu ulavilo

ale kontinualne stastny clovek? mozno nejaki mentalne postihnuti ludia napr s downom, pre ktorych je svet gombicka v ich povrchnom a detskom vnimani; nepoznam cloveka ktory by mohol o sebe povedat, ze je kompletne spokojny so svojim zivotom a nasledne stale stastny; clovek sa musi prebijat zivotom a neustale naraza na prekazky, cez ktore sa s vacsim ci mensim uspechom dostava a na zaklade toho je viac ci menej spokojny

ked som na hubach a najdem velke mnozstvo krasnych masliakov ku ktorym je ake velmi tazke sa preplazit popod trnky (niekto by to nazval masochizmus) a ked sa k nim prepracujem a pozbieram ich, tak som urcite spokojny (aj so sebou aj s vysledkom zberu), ale ze by som bol stastny? to tazko, jednoducho ten pojem/pocit nerozoznavam

v úvode vravíš, že šťastie nie je radosť, ale len spokojnosť. V závere však uvádzaš príklad, o ktorom vravíš, že ši spokojný, ale nie šťastný. Takže je podľa teba šťastím len spokojnosť, alebo nie?

Ja myslím, že pocit šťastia záleží aj od chémie - ako to pri pocitoch býva. Rôzne hormóny ako serotonín, endorfíny a pod. Viď. napr.:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Endorf%C3%ADn píše:
Endorfín sa nazýva aj hormón šťastia, pretože sa uvoľňuje do mozgu a spôsobuje dobrú náladu a pocity šťastia. ... Endorfíny sú ópioidné peptidy, ktoré obsahujú 31 aminokyselín, produkuje ich ľudský mozog. Majú účinky podobné morfínu a príbuzným látkam

Naopak depresie, schizofrénie a pod. sú charakteristické zníženou hladinou tamtakých neurotransmiterov. - Ale samozrejme, že to nie je LEN o hormónoch, keďže už aj ich hladina môže závisieť od mysľových stavov, ako to uspokojenie sa s niečim, atď.

Avšak "čo je šťastie?" - keď ide o otázku definície, jazyk predsa nie je žiadna mágia, či veda, že by sme mali objavovať nejakú neznámu definíciu, čo to SLOVO naozaj znamená: SLOVO je predsa len zhluk písmen a aký zmysel mu my priradíme, taký v našom jazyku bude mať. To teda nie je žiadna veda.

Ak by sme si to slovo definovali ako "spokojnosť", tak to bude spokojnosť, a tí, čo budú myslieť na niečo "vyššie" než len spokojnosť, tak potom použijú nejaké iné slovo než šťastie. - No nevidím dôvod, prečo robiť takú duplicitu pojmu "spokojnosť", keď predsa slovo "spokojnosť" už existuje, takže na spokojnosť používajme slovo "spokojnosť". Zatiaľ čo slovom "šťastie" pomenujme radšej niečo iné, napr. ten pozitívny pocitový stav.

Zatiaľ čo spokojnosť mi pripadá skôr len ako absencia niečoho znepokojujúceho, keď človeka znepokojovala nejaká túžba po niečom, tak keď to už získal, tak tá túžba bola u(s)pokojená a teda je už (s)pokojný. - On sa síce môže z toho aj tešiť: ako to zväčša býva, ale tá radosť časom vyprchá, hoci spokojný by mal byť rovnako, keďže to, čo chcel, stále má (pokiaľ sa mu nepominulo aj to, pravda, alebo nezačal chcieť zasa niečo iné, čo tiež často býva), ale už aj keď to stále má, už mu to akosi časom zväčša zovšednie a tak už neskáče od radosti meter päťdesiat, ako keď to vtedy konečne dostal.

Dobrý príklad je aj to, keď človek niečo má a zrazu sa mu to stratí. Úporne to hľadá celý nešťastný a keď to nájde, tak je celý šťastný, že to našiel. Ale pritom by nemal byť čo spokojnejší než bol pred tým, keďže má len to isté, čo pred tým než to stratil. Avšak ten moment úľavy, prechodu od nepokoja ku pokoju ho potešil.

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)

ja momentalne neviem definovat stastie, a kvazi definicie ktore som nasiel, su priliz subjektivne a abstraktne; stastie by mohlo byt podmnozinou spokojnosti - pravdepodobne kazdy stastny (podla jeho definicie) clovek je zaroven aj spokojny, ale naopak to neplati; ja osobne sa nepamatam, ze by som prezival niekedy nieco ako stastie, a ak ano, tak potom som to za stastie nepovazoval

nuz aky vyznam k slovu "stastie" teda priradujes ty? popatraj nieco o vyraze eudaimonia (inak ak nieco vieme zadefinovat, este to nutne neznamena, ze ide o opis skutocnosti)

mimochodom pri pokuse dostat sa k podstate ci definicii stastia cez biochemiu mozgu (rozne opiaty) sa nutne dopracujes k materialistickemu/redukcionistickemu pokusu o vysvetlenie, a je mozne ze skor by si tak definoval euforiu

P.M. Bernadete: "Neurobím ťa šťastnú na zemi, ale v nebi."

Takže z hľadiska anticipácie šťastia sa dá povedať, že som šťastná.

tak veď jako samozrejme, že realita nie je vec definície, ale to je už vec výrokov, v ktorých tak definovaný pojem použijeme. Definovať si to však môžeme akokoľvek, a stačiť potom už len bude, ak svoje výroky potom formulujeme korektne vzhľadom na také definície. A to by až taký problém už nebol: problém je len, keď chceme mať výroky, a pritom nemáme jasnú definíciu: to by až bolo to absurdné.

áno, to je starý známy staro-grécky pojem, ale pripadá mi viac vo význame latinskej fortuny: ako skôr priaznivé vonkajšie okolnosti, t.j. to naše sloveso "mať šťastie", narozdiel od "byť šťastný".

Ale už napr. spomínaná "eufória" ako nejaký afekt - podobne ako radosť a pod. - mi už viac korešponduje s tým, keď chceme hovoriť o šťastí ako o POCITE / emócii.

Ale môžeme to spraviť aj tak, že si proste pojem "šťastie" vyhradíme len na tú fortunu, zatiaľ čo na spokojnosť budeme používať slovo "spokojnosť", na radosť slovo "radosť", atď.

Ale potom by na slovo "šťastie" platil presne ten legiho citát, že neexistuje šťastie, ani nešťastie, ale dá sa len porovnávať, napr. že v tomto som mal viac šťastia než tamten, v inom zasa on mal viac šťastia než ja, atď.

Spokojnosť by potom bola len otázkou toho, kto má aké veľké požiadavky, či mu stačí aj málo, alebo je typ človeka, ktorý by bol nespokojný s ničím. AJ KEĎ aj pri spokojnosti to nemusí byť len nejaké čierno-biele: keď niekto povie, že napr. ak by mal taký a onaký plat, tak by už bol spokojný, ALE keď by ho mal ešte o kúsok väčší, tak by som bol "ešte spokojnejší".

A pocity, tie tiež síce môžu byť silnejšie i slabšie, ale tam je aspoň ako-tak jednoznačné, či ide o tie "dobré pocity" : šťastia, radosti, atď., alebo tie "zlé pocity": smútok, nešťastie, atď.

No opäť tu je problém aj v tom, že človek môže mať aj "zmiešané pocity". Takže čo sa ma tu aj Spero pýta:

Spero píše:
ale znova a zas. Ked si citas tu otazku, citis sa stastny? je jedno ako si to vysvetlujes. Si stastny? To je cele. Mozes byt uplne mimo misu, uplne pomyleny, zly, dobry, resuscitovany, obdivovany, nafetovany, deprimovany, vyteseny, vyzmykany, nabudeny....to je jedno! Si stastny? Vies na to odpovedat?

jednoducho mám zmiešané pocity... lebo keď sa tak snažím o celkovejší pohľad, tak niektoré veci na svete ma tešia, ale iné zasa zarmucujú. A tak potom sú to také zmiešané pocity. A neviem proste ako to nazvať, či tak, že som šťastný, alebo ako, keď mám aj také aj onaké pocity, tak nazvať to "šťastným" by mi pripadalo aj tak zavádzajúce, proste ten pojem nemám ani len sám pre seba tak jednoznačne definovaný, že či platí alebo neplatí v takýchto zmiešaných prípadoch. Takže neviem sa k tomu vyjadriť tým slovom, ale používam jasnejšie pojmy, ktorými presnejšie vyjadrujem ten stav. Takže to by si mal byť radšej, keď ti to takto jednoznačnejšie pomenujem než chcieť počuť nejaké slovíčko, a áno/nie, o ktorom by aj tak nebolo jasné, čo to konkrétnejšie znamená, či aj taký prípad, alebo len onaký, atď. - preto ti to hovorím radšej takto, ako to hovorím.

Teda že z niektorých vecí - keď vidím všelijaké tie zlá, nešťastia a problémy, ktoré sú na svete - mám až depresívne pocity, ale paralelne s tým, sa zasa aj teším až až, z toľkých pekných vecí, ktoré sú na svete. A tak je to potom také zmiešané.

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

http://www.youtube.com/watch?v=1si3MObALao

Tu je zaujimave pojednanie o stasti s prihliadnutim na jeho fyziologicke podklady.

po prečítaní debaty si myslím, že momentálne som šťastná (tak som aj zahlasovala), ale spokojná nie som vždy sa dá ísť ďalej a hlbšie, urobiť viac, a to aj chcem, preto úplne spokojná nebudem hádam nikdy prekážkou v šťastí mi takáto nespokojnosť rozhodne nie je, naopak, šťastie je to, čo ma poháňa dopredu. bola som už i nešťastná a nespokojná a vtedy som bola priam paralyzovaná, neschopná brať tú svoju nespokojnosť ako príležitosť na rast.

_________________
"Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy." (2Tim, 1, 7) ... "Ale vaša reč nech je "áno - áno", "nie - nie"." (Mt, 5, 37)

inak, na odľahčenie, šťastný, spokojný, nešťastný, nie šťastný, tie všetky slová používa môj dvojročný synovec (plus ešte slušný, poslušný a smutný). že je nešťastný či smutný (a má slzičku), hovorí, keď reve kvôli tomu, že sa mu niečo nepáči (ako napr. že sme mu niečo zakázali). že nie je šťastný oznamuje, keď sa mu niečo nepáči, ale ešte to nestačí na to, aby sa rozplakal. a že je šťastný a slušný hovorí, keď si chce niečo vyžehliť (ako napríklad keď sa ma z roztopaše pokúšal uhryznúť a sestra mu pohrozila, že ho za to nabudúce nevezmem na prechádzku)

_________________
"Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy." (2Tim, 1, 7) ... "Ale vaša reč nech je "áno - áno", "nie - nie"." (Mt, 5, 37)

este nieco o stasti:

http://tech.sme.sk/c/7305182/stastie-nasli-v-genoch-danov-co-na-to-genetici.html