legionar píše:
Didiho vysvetlenie nie je v kontexte neskorsich udalosti velmi pravdepodobne.
Papez pouzil v svojej prvotnej reci "slovny zvrat" - nie "ospravedlnenie". Je to ako ked chcete citovat rec ineho cloveka, z ktoreho slovnikom sa moc nestotoznujete, ale chcete vyjadrit jeho myslienku pomerne autenticky.

To ospravedlnenie predniesol az NASLEDNE jeden z jeho biskupov, ked videli, co to medzi ludmi sposobilo.
Toto (skutocne) ospravedlnenie som mal ja na mysli.
No veď toto, že už pri tom prvom použil ten "slovný zvrat" (ak to tak chceš nazvať), ktorým dal najavo, že nech to prirovnanie berú s určitou rezervou... No ľudia to tak nebrali, ale skôr naopak... A tak sa potom vyjadril, že mu je ľúto, že to vyvolalo také reakcie, lebo to nebol jeho zámer. Ale neviem či sa to dá nazvať "ospravedlnenie", lebo to mi príde trochu znejasňujúci pojem, ktorý tam ani nevidím, že by odznel: bol to prejav ľútosti nad tým, aké reakcie to vyvolalo. Takto by sa to malo nazývať. To je to správne slovo. Lebo tie inkriminované reakcie vychádzali myslím že skôr z nedorozumenia toho, ako to myslel. Lebo on to myslel dobre. Ale tak je mu ľúto, že to vyvolalo to, čo to vyvolalo. Zatiaľ čo pojem "ospravedlenie" sa zvykne používať aj na to, keď niekto spraví čosi vedome zle a potom sa ospravedlňuje, že prepáčte a prosí o odpustenie za to, že to robil vedome zle... No teraz robil niečo, čo v dobrom myslel, ale to vyvolalo reakcie, aké nechcel, a tak toto ho mrzí, že čo to vyvolalo.
Ale pokiaľ išlo o tú myšlienku, tak ako vravíš:
legionar píše:
Ale na slovach az tak moc nezalezi. Podstatna je myslienka.
A ta u papeza bola a stale je, ze "krestanstvo rodicov spociva v niecom inom ako IBA v pocte deti". (volne interpretovane)
PRESNE! Takto to myslel a za to sa nemá čo ospravedlňovať a ani sa neospravedlňuje. "Ospravedňoval sa", či presnejšie je mu ľúto, len to, že ten inkriminovaný pojem, ktorý použil, na ktorý už vtedy upozornil, že je trochu taký, že sa mu nepáči, len to na vyjadrenie tej myšlienky má čosi v sebe, ale to nakoneic vyvolalo také reakcie, aké teda nechcel, tak to ho mrzí/mu je ľúto... Ale ako sám vravíš, podstatné nie sú slová, ale myšlienka. A tá bola vporiadku a tá ho nemá čo mrzieť...