kresťansko
katolícke
fórum

Počas
týchto rokov som požiadal mnohých ľudí, aby sa za ňu modlili, a ona o tom nevedela. Aj tieto
modlitby jej pomohli. Títo ľudia, ktorí sa modlia, sú požehnaním z neba. Požehnaním pre moje
exorcizmy. Počas týchto rokov som mal vedľa seba veľa ľudí, ktorí ma podporovali modlitbami.
Medzi nimi bola aj jedna výnimočná osoba. Osoba s jedinečnou charizmou. Bez nej by moja
práca bola omnoho, omnoho ťažšia.
Raz za mnou prišla mladá farmaceutka. Je posadnutá a nedokáže sa oslobodiť. Ale hovorí mi, že
odkedy spoznala „profesora", jej život sa veľmi zlepšil.
„Koho?"
„Profesora, páter Amorth. Všetci ho takto volajú. Žije v jednej dedine v strednom Taliansku. Bol
to on, kto mi pomohol a povedal o červenej šatke."
„Prepáčte, ale nedokážem sledovať vaše myšlienky. Čo je to za príbeh s tou šatkou?"
Jedna priateľka, ktorá vedela o mojom posadnutí, mi raz dala telefónne číslo tohto človeka,
profesora - liečiteľa, ktorý je schopný ľuďom pomôcť Zatelefonovala som mu, porozprávala o mojom
posadnutí a poprosila o pomoc. Bez toho, aby ma niekedy videl a rozprával sa so mnou, mi ako prvé
povedal, aby som išla do mojej izby. Povedal:, V izbe máš trojdverovú ú skriňu. Vzadu pod ľavými
dverami je červená šatka, zaviazaná na uzol. Zober ju a spal Tá šatka je prekliata. Ak to urobíš, tvoj
život sa zlepší.' Neveriacky som vošla do izby. Vyprázdnila som skriňu a vzadu za ľavými dverami
som skutočne našla tú šatku. Nedokážem vysvetliť, ako sa tam ocitla. Ale bola tam. Zobrala som ju,
49
spálila a hneď som sa cítila lepšie."
Kým som počúval tento príbeh, ani mi neprišlo na um, že zakrátko sa aj pre mňa tento profesor
stane nevyhnutným. Nemyslel som si, že to bude práve on, kto mi dá skutočne pomocnú ruku,
predovšetkým, keď budem mať pred sebou prípady posadnutia, ktoré nebudem vedieť vyriešiť.
Profesor je liečiteľom a žije v strednom Taliansku. Má tento výnimočný dar, vďaka ktorému dokáže
rozlíšiť, aj prostredníctvom telefonátu, či je osoba, ktorá s ním hovorí, posadnutá alebo nie. A
nielen to. Vie povedať, odkiaľ vychádza posadnutie. Či je spôsobené urieknutím prostredníctvom
mága alebo satanistu, alebo niekým iným. Nedá sa spočítať, koľkokrát som mu telefonoval, ale
nikdy sme sa osobne nestretli.
O tom, že mu môžem dôverovať, som sa presvedčil, keď Gianluca, päťdesiatročný pán s hlbokým a
vážnym posadnutím, prišiel za mnou. Prijal som ho u seba v izbe a hneď som sa ho opýtal: „Ako
dlho máš tieto stavy?"
„Už od detstva."
„A čo si počas týchto rokov robil preto, aby si proti tomu bojoval?"
„Páter Amorth, neurobil som nič."
Gianluca má päťdesiat rokov. Nikdy nebol v kostole. Neverí a vyhlasuje sa za ateistu.
Keď mal šesť rokov, začal pociťovať malé poruchy. V noci nedokázal spať. Počul hlasy, ktoré mu v
tme hovorili: „Gianluca, Gianluca, nemôžeš spať. Sme tu my, musíš dávať pozor. Nemôžeš spať,
Gianluca. Teraz ťa prídeme zobrať a odvedieme ťa preč. Gianluca..."
Jeho rodičia týmto fenoménom nepripisujú veľký význam.
„Vyrastie. Sú to poruchy veku," hovoria.
A aj Gianluca sa tým veľmi nezaoberá. Prejdú mesiace a tieto poruchy sa nezmenšujú, naopak
narastajú. Celé noci nespí a cez deň je veľmi nepokojný. Vždy zúri proti všetkému a všetkým.
Rodičia si myslia, že sú to povahové problémy, a preto začína chodiť ku psychológovi. Situácia sa
však nezlepšuje. Naopak, je to stále horšie. Čím viac rastie, tým viac narastajú „povahové"
problémy. V škole sa zle učí. Na strednej prepadne. Spolužiaci ho ignorujú. Vôbec sa s ním
nebavia. Ak môžu, vždy si z neho uťahujú. Gianluca trpí, ale rodičia mu nie sú veľkou pomocou. A
tak jeho učitelia nehovoria nič iné, len: „Aj v lepších rodinách sa pritrafí zhnité jablko."
Gianluca nedokáže mať normálne vzťahy s nikým. Nemá priateľov, nemá priateľky, nemá
známosti. Veľmi skoro zanechá štúdium. Snaží sa nájsť si prácu, ale nedarí sa mu. Dlhé roky je
nezamestnaný. Niekedy sa mu pritrafí malá práca, je však slabo platená. Nikdy sa mu nepodarí
trvalo zamestnať. Vnútorné hlasy ho neustále sprevádzajú. Prenasledujú ho a trápia. Teraz ich počuje
nielen v noci, ale aj cez deň, a to vždy.
Neustále ho vyrušujú. Je ich nespočetne veľa a sú vytrvalé. Sú ťažkou a nekonečnou morou. Lekári už
nevedia, čo robiť. Lieky ho neupokojujú. Psychoterapia neúčinkuje.
„Možno je jednoducho iba blázon," myslia si všetci.
Náboženstvo, kresťanstvo sú témy, ktoré mu nič nehovoria. Raz si na internete prečítal príbeh osoby, ktorá
rovnako ako on počas dlhých rokov počula hlasy. Po neľudskom utrpení sa s pomocou exorcistu týchto hlasov
zbavila. Tým exorcistom som bol ja.
Gianluca si vyhľadal moje telefónne číslo. Zatelefonoval mi a dohodol si so mnou stretnutie.
„Teda päťdesiat rokov si nikdy nevstúpil do kostola. "
„Nikdy."
„Si pokrstený?"
„Nie."
„Vieš, čo je to Eucharistia?"
„Nie."
„Vieš, čo znamená trvalé žiť bez Božej milosti?"
„Nie."
„Gianluca, prečo si prišiel za mnou? Som exorcista..."
„To viem."
„Kto je teda exorcista?"
50
„Človek, ktorý dokáže vyhnať diabla, aspoň myslím. "
„Máš pravdu. Ale je to človek, ktorý ho dokáže
vyhnať nie vo svojom mene, ale v mene Ježiša Krista. Ty si myslíš, že máš vo svojom vnútri diabla?"
„Pravdepodobne je tých diablov viac. Hlasov, ktoré počujem, je veľa a sú rôzne."
„Vieš, že ak máš v sebe skutočne zlých duchov a ak ťa posadli už v detskom veku, zápas za tvoje
oslobodenie bude veľmi tvrdý a možno sa ani nebude dať vyhrať? Vieš, že budeš musieť prijať to, že ťa
oslobodí iba Kristus? Ak to nechceš, on to nemôže urobiť."
Ticho.
„Pozri, Gianluca. Aby som ti mohol pomôcť, musím zistiť, či si skutočne posadnutý, a ak si, tak kedy a
prečo sa toto posadnutie začalo. Zistenie príčiny by bolo dobrým začiatkom. Keď sa vrátiš domov, skús
zatelefonovať na toto číslo. Odpovie ti jeden liečiteľ. Myslím, že je veľmi dobrý a pripravený. Ale aj keby ti
nepomohol, jeden telefonát neuškodí. Zatelefonuj mu a popros ho o pomoc. Opýtaj sa ho, či si podľa neho
skutočne posadnutý a ako je možné, že do teba vstúpil diabol. Zajtra príď za mnou a povieš mi, čo ti
povedal."
Gianluca sa vráti domov. Vojde. Sadne si na stoličku. A vytočí telefónne číslo profesora.
„Dobrý večer, prepáčte, že vyrušujem, ale páter Amorth mi dal vaše číslo."
„Nech sa páči, hovorte."
Ja by som chcel vedieť..."
„Chceli by ste vedieť, či ste posadnutý."
„Áno."
„Ako sa voláte?"
„Gianluca."
„Koľko máte rokov?"
„Päťdesiat."
„Gianluca, vy ste jediným synom, však?"
„Áno."
„Keď ste mali šesť rokov, začal u vás fenomén hlasov, ktoré ste počuli počas noci. A tieto hlasy vás
nenechali spávať."
„Áno."
„Vy to neviete, ale v tom čase jeden známy vašej rodiny (liečiteľ povie Gianlucovi meno a priezvisko)
uriekol vašu matku. Táto osoba požiadala jedného mága, ktorý dobre zaplatený, požiadal o pomoc
satana. Urieknutiu sa podarilo zakoreniť sa. Do vašej matky vstúpilo niekoľko zlých duchov, ale tiež aj do
vás. Aj ona trpí kvôli tomuto mocnému urieknutiu."
„Neviem, čo mám na to povedať. Viem, že tá osoba mala viacero dôvodov, aby nás nenávidela... ale
nemyslel som..."
„Zlo je nepredvídateľné. A zasahuje najdivnejší-mi spôsobmi. Čím viac rástlo, tým viac vás znechucovalo.
Navštívili ste veľa lekárov, ale tí vám nikdy nepomohli. Na strednej škole ste prepadli. Vaši spolužiaci od vás
bočili. Snažili ste sa nájsť si prácu, ale bez výsledku. Myslím stabilnú prácu. A tak prešli roky. Hlasy váš
však nikdy neprestali prenasledovať. Boli stále silnejšie a dotieravejšie. A teraz sa ich chcete zbaviť s
pomocou pátra Amortha."
„Počujte, ale ako viete všetky tieto veci? Hovorili ste s pátrom Amorthom? Alebo s niekým z mojej rodiny?"
„Nehovoril som s pátrom Amorthom, ani s nikým z vašej rodiny. Ale povedzte pátrovi Amorthovi, že
musí vo vašom prípade použiť exorcizrnus s konkrétnym úmyslom, aby pretrhol toto dlhoročné, ale
stále veľmi silné urieknutie. Mohlo sa stať, že ten mág už zomrel, a tak vám už nemôže škodiť. Ak ale
stále žije, nejakým spôsobom môže pochopiť, že proti nemu útočí niektorý exorcista. Dôverujte pátrovi
Amorthovi. Prajem vám pekný deň a pozdravujte pátra Amortha."
Nasledujúci deň Gianluca prišiel za mnou. Porozprával mi o telefonáte a ja som ostal bez slov. Pochopil som,
že profesor mi môže veľmi pomôcť nielen pri Gianlucovi, ale aj pri iných posadnutých. P re
oslobodenie od
zlého je totiž dôležité poznať pôvod posadnutia. A tak som exorcizoval Gianlucu s presným úmyslom na
odstránenie urieknutia.
Bohužiaľ, štyridsať rokov posadnutia sa nedá vymazať jedným exorcizmom. Štyridsať rokov je dlhý čas, veľmi
51
dlhý. Satan v takom dlhom období dokázal zapustiť veľmi hlboké korene. V tomto prípade však nešlo iba o
jedného diabla, ale o mnohých zlých duchov. Tento prípad bol jedným z najťažších, aké som zažil. Ihneď som
pochopil, že mág ešte žije. Vďaka ďalším telefonátom s profesorom som sa dozvedel, že cíti moje exorcizmy. A
tak každý týždeň opakuje urieknutie proti Gianlucovi. Čím častejšie sa však urieknutie opakuje, tým viac stráca
na sile. Ja ťahám na jednu stranu a mág na druhú. Ale ja som silnejší, pretože Kristus je silnejší ako satan.
Kristus je Boh. Satan je iba anjel, ktorý sa rozhodol navždy sa postaviť proti Bohu.
S Gianlucom som sa stretával roky. Bol to veľmi tvrdý zápas. Ale nakoniec Kristus zvíťazil. A mág
bol porazený. Avšak bez profesorovej pomoci by bolo všetko úplne inak. Preto som ho odporúčal
aj ostatným exorcistom. A mnohí z toho mali úžitok.

Ďalším prípadom pre lekárov sú liečitelia. Profesor, ako aj mnohí ďalší liečitelia, majú
nadprirodzené dary a je správne, že ich využívajú. Ako však rozoznať, či je človek, ktorý pred
nami stojí, skutočným liečiteľom?
Najdôležitejšou charakteristikou tých liečiteľov, ktorým môžeme dôverovať, je pokora, chudoba a
skrytosť. Musia byť chudobní, pokorní a ukrytí pred verejnosťou, aby boli skutočne účinnou
pomocou. V Taliansku je ich veľa. Niekto ich nazval „uzdravovateľmi vidieka". Sú to osoby s
mimoriadnymi darmi, veľmi pokorní. Často bývajú mimo veľkých miest, na zabudnutých
miestach. Aj profesor patrí do tejto kategórie.
Spomínam si na liečiteľa, ktorý vedel vyliečiť dnu. Tento dar má celá jeho rodina. Traduje sa, že
pred dvetisíc rokmi jeho predkovia hostili vo svojom dome určitý čas svätého Petra, prvého pápeža.
Keď svätý Peter odišiel, zanechal členom tejto rodiny a všetkým jej potomkom ako dar túto
výnimočnú charizmu.
Raz ochorel na dnu pápež Pius IX. Z Vatikánu zavolali jedného z tejto rodiny. Ten prišiel k Piovi
IX. a uzdravil ho. Tento človek bol taký pokorný a jednoduchý, že aj pápežovi povedal iba to, čo
hovorí každému: „Teraz som vás uzdravil. Ale nikdy sa nezabudnite modliť za Svätého Otca,
Petrovho nástupcu, ktorý veľmi potrebuje modlitby."
Je to veta, ktorú si v rodine odovzdávajú stáročia. A on ju zopakoval pápežovi.
„Určite na to nikdy nezabudnem," odpovedal pápež s úsmevom.