simona Petrík: Stále bojujeme proti stereotypom o krkavčích matkách Dobrá matka, zlá matka. Posledných pár týždňov stúpol záujem o túto tému, pretože Lucia Nicholsonová otehotnela a zároveň chce riadne zastávať funkciu podpredsedníčky NR SR. Teším sa, že téma žien, ktoré sa rozhodli pracovať popri materskej, sa konečne stala diskutovanejšou, ale zároveň ma neteší, že ženy samy dokážu toto rozhodnutie odsúdiť. Narážam na komentár pani Melicherovej z denníka Postoj, ktorá kritizovala fakt, že síce hovoríme o ženách, ale na potreby dieťaťa zabúdame. Zároveň nám podsunula a morálne zafarbila svoj subjektívny názor, že pre záujem dieťaťa je lepšie, keď s ním matka zostane doma čo najdlhšie. Súhlasím, že musíme sledovať záujmy a dobro dieťaťa, a rovnako dôležité je mať na zreteli potreby matky. Zdôrazňujem slovo rovnako.
Harvardova univerzita urobila obrovskú štúdiu na tému Vzťah medzi prácou popri materskej a rodovými nerovnosťami v práci a doma, pre ktorú zozbierala dáta z rokov 2002 a 2012 od účastníkov prieskumu z 24 krajín. Výsledky ukázali, aký pozitívny dopad majú matky (a otcovia!) s kariérou na svoje dcéry a ich budúce uplatnenie. Dcéry pracujúcich matiek mali v priemere o 4 percentá vyššie platy ako tie, ktorých matky zostali doma. Dnešné dospelé ženy – účastníčky prieskumu – uviedli, že benefitovali z príkladu, ktorý im dávali ich matky. Či už im to umožnilo väčšiu participáciu na vedúcich pozíciách, alebo to malo pozitívne dopady na ich sebavedomie.
Nikto – ani spoločnosť, ani štát – by nemal svojim občanom diktovať, ako majú žiť. Žijeme v 21. storočí, a žena má právo zvoliť si cestu práce popri materskej/rodičovskej, pokiaľ má na to vytvorené vhodné podmienky a práca ju nestresuje, ale naopak – sebarealizuje sa, čo ju robí šťastnou. Vtedy toto šťastie a spokojnosť prenáša aj na dieťa.
No nie každá žena má partnera, ktorý je ochotný pomáhať jej, či prácu, ktorá by ju napĺňala. Preto je jej rozhodnutie zostať doma na „fulltime“ trojročnej rodičovskej takisto právoplatné. Ale prosím, neznevažujme ani jednu z týchto možností a nechajme ženy, nech sa slobodne rozhodnú. Toto by mala počuť každá žena, ktorá sa rozhoduje, či ísť pracovať popri materskej a má obavy z toho, že ju spoločnosť označí za „krkavčiu mať“.
Ja sama som matka päťmesačnej dcérky a takmer celú predvolebnú kampaň som absolvovala ako tehotná. Mandát poslankyne som začala zastávať, keď mala moja dcéra tri mesiace. Áno, mám manžela, ktorý mi pomáha, keď musím sedieť celý deň na schôdzi parlamentu. No raz či dvakrát týždenne ju beriem so sebou do kancelárie. Aj preto, že musím, ale aj preto, že chcem a viem, že jej tým nijako neškodím. Naopak, Zora je spokojné usmiate dieťa, ktoré má rado ľudí a najviac svojich rodičov. Netrávim s ňou 100 percent času, ale ten čas, ktorý s ňou trávim, využívam na 100 percent. Aj ja chcem vidieť každý jej malý či veľký pokrok, preto nevyužívam služby opatrovateliek. Nedopustím, aby o mne niekto hovoril ako o zlej matke a podporoval tak stereotypy, ktoré v našej spoločnosti už nemajú miesto. Aj preto mám v pláne navštíviť stredné školy a diskutovať so študentkami o tejto téme, ako aj o téme rovnosti príležitostí. Považujem za kľúčové, aby sa tieto otázky stali prirodzenou súčasťou vzdelávania mladých ľudí.
Simona Petrík je nezávislá poslankyňa NR SR, vystúpila zo strany Sieť. Venuje sa rodinnej politike a podpore žien. anna Verešová: Je potrebné vyzdvihnúť rodičovstvo Téme zlaďovania rodinných a pracovných povinností žien sa venujem dlhodobo. Môj postoj je jednoznačný – nechajme ženy slobodne sa rozhodnúť, či zostanú doma pri dieťati do troch rokov (prípadne aj dlhšie), alebo odídu do zamestnania. A rovnako podporme, morálne aj finančne, ktorékoľvek ich rozhodnutie. Oboje by mala naša spoločnosť akceptovať bez pripomienok.
Odborníci hovoria o období do troch rokov veku dieťaťa ako o najdôležitejšom období pre človeka. Práve preto mnohí podporujú osobnú starostlivosť matky (ale aj otca) do troch rokov. A mnohé matky sa takto naozaj rozhodnú. Niektoré z nich sa mi však sťažovali, že týmto rozhodnutím strácajú kredit v spoločnosti. Cítia sa menejcenné, pretože spoločnosť akoby viac vyzdvihovala ženu, ktorá zvláda aj prácu aj rodinu. Opačne to teraz môže cítiť pani Nicholsonová, keď niektorí tvrdia, že dobrá matka je iba tá, ktorá je doma tri roky s dieťaťom.
Ak sa žena rozhodne nastúpiť do práce skôr, ako jej dieťa dosiahlo tri roky, určite jej záleží na tom, aby dieťa malo najlepšiu starostlivosť a aby nemalo z tejto zmeny traumu. Nepochybujem o tom. Pred inštitucionálnou starostlivosťou preto radšej zveria dieťa príbuzným či známym. Táto možnosť sa zdá najlepším riešením, pretože deti túto osobu často už poznajú. Ale táto voľba rodičov je štátom finančne podporovaná inak. Od 1. januára 2016 dostávajú zvýšený finančný príspevok vo výške 280 eur na starostlivosť o dieťa do troch rokov iba tí zamestnaní rodičia, ktorí majú svoje dieťa v starostlivosti škôlky, jaslí alebo u osoby so živnosťou. Ale ak starostlivosť zabezpečí materská škola alebo jasle zriadené obcou, príspevok je najviac vo výške 80 eur. A ak sa o dieťa stará blízka osoba bez živnostenského oprávnenia, teda starý rodič alebo iný príbuzný, suma príspevku zostáva vo výške 41,10 eura. Pretože príspevok vraj nie je odmenou, ale predstavuje odhad nákladov spojených so starostlivosťou. Ale veď každý, kto sa o dieťa celodenne stará, má určite náklady na vodu, elektrinu, hygienické potreby i cestovné, či nie?
A toto je to, čo mi prekáža. Nerovnaký prístup. Prekáža mi zvýhodňovanie jednej skupiny pred druhou. (To sa v našej spoločnosti často stáva, napríklad podpora študentov na cestovnom, ale iba tým, ktorí cestujú vlakom. Študenti „autobusári“ do tejto skupiny nepatria.) Príspevok má smerovať za konkrétnym človekom – dieťaťom, študentom či seniorom. Veď práve tak je to spravodlivé.
Na základe tohto nerovnakého prístupu v agende zlaďovania zamestnania a rodiny teda odmietam uveriť, že ide o ozajstný záujem o problémy žien či rodičov. Zdá sa, že v prvom rade ide o zvyšovanie zamestnanosti. Je to síce legitímny cieľ, ale bolo by potrebné pozrieť sa aj na ďalšie faktory, ako je sloboda a autonómia rodín a najlepší záujem dieťaťa. Dajme rodičom množstvo nástrojov pomoci pri starostlivosti o deti a uplatňujme rovnaký prístup pri ktoromkoľvek ich rozhodnutí. Morálne i finančne oceňujme rodiny, vyzdvihujme starostlivosť o deti, ktorá je namáhavá. Podporujme rodiny. Čelíme veľmi nepriaznivému demografickému vývoju, preto je potrebné vyzdvihnúť práve rodičovstvo.
Anna Verešová je poslankyňa za OĽaNO, členka Fóra života a Aliancie za rodinu. Vedie občianske združenie Áno pre život. http://www.tyzden.sk/spolocnost/31904/kariera-ci-dieta-alebo-aj-dieta-aj-kariera/
_________________ "Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy." (2Tim, 1, 7) ... "Ale vaša reč nech je "áno - áno", "nie - nie"." (Mt, 5, 37)
|