kresťansko
katolícke
fórum

v inej téme som zrovna písal čosi o prefixe "pre", že sa zvykne používať ako obdoba toho, čo iné jazyky majú ako "veľmi" či ako superlatív. Avšak v slovenčine sa to "pre" v NIEKTORÝCH slovách berie aj v zmysle toho "príliš", v zmysle PREhnanosti, niečo, čo je už zlé. Slovo "presladený" je tým prípadom niečoho negatívneho, niečoho prehnaného, narozdiel od trebárs slova "presladký", ktoré je pozitívne, nechce vyjadriť prehnanosť. Ak teda hovoríme o prípade, že by nejaké slovo bolo presladené, t.j. prehnané, tak to by teda bolo ekvivalenciou neúprimnosti. Presnejšie, že ono to nie je ani tak "je to presladené, a teda neúprimné" ako skôr "je to neúprimné, a teda presladené". Predpokladám totiž, že by si neoznačoval niečo za "presladené" v prípade, že to dotyčný myslí úprimne. To by si si totiž aj protirečil s tým, čo si práve napísal.

Keď tu teda ty toto prehlasuješ za presladené, kým ostatní ti hovoria, že im to presladené nepripadá, je to vlastne len dôsledok toho primárneho, čím je to, že ty tamto apriori pokladáš za neúprimné, kým ostatní nie.

Na toto teda hľadaj v sebe odpoveď. Prečo nedokážeš pripustiť, že by to niekto mohol myslieť úprimne? Neviem si k tomu predstavit rozumný dôvod, obzvlášť keď vravíš, že poznáš úžasnosť božej lásky, ale i ľudskú lásku poznáš, tak prečo už zrazu nevieš pripustiť toto? Dokonca i keby si osobne poznal nejaký prípad neúprimného človeka, to by neznamenalo, že všetci ľudia sú neúprimní. Tak neviem teda, či je to len nejaká logická chyba, alebo nejaký komplex z niečoho, alebo čo už len môže človeka viesť k tomu, že by nemohol pripustiť, že niekto môže niečo takéto myslieť vážne...

A späť k tomu, že prečo je divné nepripúšťať, že by niekto niečo také mohol myslieť úprimne. Vravíš, že poznáš Božiu lásku. Tá je však nekonečná. Môže byť na nekonečnosti niečo PREhnané? prečo PREsladené? a ten istý Boh dáva aj ľuďom taký zázrak, aby mohli druhého milovať až za hranice rozumovej pochopiteľnosti. A že ak by aj vôbec nejaké hranice boli, tak prinajmenšom pre daný subjekt by mohli byť nevnímateľné, a teda by sa aj tu dalo hovoriť možno až o nekonečne, prinajmenšom subjektívnom, no povážiac že láskou je Boh, tak vlastne aj objektívnom... no tak či onak, summa summarum, človek to môže myslieť úprimne, ak ti teda len o to išlo.