kresťansko
katolícke
fórum

Zblúdilá ovečka, ktorú pastier nestráca


Nedeľnú dopoludňajšiu hodinku väčšinou trávim vždy na Lúčkach pri Kremnici, v kamennom kostole bez organistu a tetušiek bez hudobného sluchu. Spievajú ako im hlasivky kážu, prekrikujú sa svojou náruživosťou pre omšové piesne a melódie sú vždy veľmi improvizované a voľné. Zvláštne, ale páči sa mi práve tam. Je tam tak komorne, rodinne a útulne. Svätá omša je omšou asi dvadsiatich ľudí z davu, jednej kostolníčky a jedného farára.

Každú nedeľu sa tam stretávam s jedným párom staručkých manželov. Môžu mať asi tak osemdesiat a viac. On, opierajúc sa o lyžiarsku palicu podopiera svoju, už zábudlivú a poblúznenú manželku. Vždy milovanú. Nežne ju berie za ruku a vedie ju na miesto, z miesta, na sväté prijímanie a z neho. Keď sa pred kostolom šmýka, on ide pred ňou, aby si ju ochránil. A ona? Nespoznáva nikoho iba jeho. Usmieva sa, avšak nevie na koho. Nepozná priateľov, vidí iba tváre. Keď sa jej známi prihovárajú, iba sa usmeje. Zblúdená ovečka, ktorá však nestratila svojho pastiera. A ten ju nestráca z očí.
 
Pred dvomi týždňami, bolo po svätej omši obnovenie manželských zväzkov. Pastier a ovečka sedeli predo mnou. Pán farár vyzval manželské páry, aby predstúpili pred oltár a prišli si obnoviť svoje sľuby, ktoré si niekedy dávno, alebo nedávno dali. Sedela som tesne pri nich, keď si začali šepkať:
 
Pastier:  
„Poď láska, idem Ti povedať ešte raz niečo, načo si už dávno
zabudla."

Ovečka:
„Kde ideme? "

Pastier:
„Idem sa Bohu poďakovať za to, že Ťa mám."

Ovečka:
„A kde ideme?"

Pastier:
„Len poď za mnou, ja Ťa budem viesť."
 
Najkrajší okamžik celého nedeľného dňa. Vďaka, že som si ho mohla vypočuť.
 
kristína brnčová, štvrtok 10. januára 2013 15:43


http://brncova.blog.sme.sk/c/317982/Zbl ... traca.html

take sladucke

mozno moja chyba ale ja ked je nieco prilis sladke
tak ja z toho nie som moc nadseny
aj ked uznavam ze niekomu sa to moze pacit ...

MJ, poznáš "de gustibus non est disputandum" - o chuti sa nedišputuje... : ) je to ako s jedlom, je určené pre toho, kto si ho dokáže vychutnať. kto to nedokáže, tak nech to neje - jeho problém, že sa o to ukracuje : ) - alebo nech sa to naučí prijímať, môže tým len získať. . .

Lebo tento príbeh je ozaj skvost, ani nemám slov na to : o vrelá vďaka autorke za článok, prenádherné - a pripájam ešte ilustračné foto nejakého pastiera s ovečkou:

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

...kto nezazil, nepochopi. Na takej laske nie je nic prilis sladke, prave naopak, je to az obdivuhodne, a aj to, ze su este ludia, co sa vedia okolo seba divat a pocuvat a delit sa o to pekne, co ich postretlo. Aj ja dakujem autorke blogu a aj tebe, drahy, za ilustracne foto...')

viem ...
mozno sa pytam aj sam seba ...
preco nieco ano a nieco nie ...
preco sa mne zda nieco prilis ...

mozno je to aj nieco vo mne ze to nedokazem prijat
neviem ...

mozno sa vyjadria dalsi ... a ja nieco pochopim o sebe ....

...je to vecou vkusu. Vzdy lepsie toto, ako znasat sem vselijaky odpad, cierne knihy a pod...

jj, toto som chcel zrovna este dopisat, ze hoci poznam aj ja to, ked mi niektore veci pridu prilis sladke, napr. príliš presladené jedlá nemám rád, a to asi nikto, predsa všetko s mierou, a nejakú hranicu má asi každý... no pri ľuďoch je to akosi iné, keď má niekto niekoho rád, tak v tej čistej láske si neviem predstaviť žiadnu hranicu, za ktorou by sa dalo hovoriť o prehnanosti, práve naopak: bárs by sa mohlo rozpínať až do úplného nekonečna. A tam predsa slová ani nie že by mohli byť prehnané, ale oni naopak ani nestačia, sú prislabé na vyjadenie skutočnosti... Čomu niet divu, keď ani celý vesmír sa s láskou nedá zrovnávať. "Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním." Pies 8:7. Amen.

P.S.: a ani na tomto príbehu mi teda už duplom nič presladené nepríde, skôr mi to príde, že takto by to malo byť, že takto by som to každému prial. Teda nemyslím teraz na tú zábudlivosť, samozrejme : )

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

No co uz ja k tomuto mozem. . .nechcel by som uz nikdy zazit to prazdno a chlad, ktore ma kedysi viedli k blahosklonnym poznamkam typu-je to presladene. Toto je pribeh o tom, ako v praxi ma vyzerat "a budem ta milovat v zdravi i v chorobe". Ten pan ma moj obdiv a hlboku uctu.

u mna to nie je blahosklonnost ale nieco hlbsie
k comu citim snad az odpor a preto sa tak pytam

mozno skor dufam ze pochopim nieco nove ...

mozno som v niecom neprijal sam seba ....

to prosim neberte z mojej strany ako kritiku
ale ako hladanie a zamyslanie sa nad sebou aj nad vecou ...

keď človek žije chladnokrvným "cynizmom" nejakú dobu, aj mu začnú "sladučké" veci chýbať, aj ich vie pochopiť aspoň rozumovo.
a ako nie každému chýbajú zázraky, nie každému chýbajú anjelikovia na ráme obrazu, tak nie každý je presvedčený, že mu chýba štúdium kadejakej literatúry.
každému podľa jeho gusta, a nie každý Gusto je pochopiteľný.

_________________
ridendo verum

Rôzne sladučké povedačky a poviedky ani ja nemusím ( sladké púťové obrázky už vôbec nie) ale toto je niečo úplne iné. Je to svedectvo, skutočný príbeh a o takom sa nedebatuje. To sa len vypočuje, prijme a v tichu obdivuje silu jeho lásky. Ak si niekto myslí že na tom príbehu nie je nič zvláštne ani pozoruhodné je to škoda pretože toto je svedectvo ktoré ukazuje ako má vyzerať láska manžela. Aj ked dotyčný pán v tom asi naozaj nevidí nič pozoruhodné ani výnimočné lebo je to jeho prirodzený život. Bol by prekvpený akým povzbudením je pre iných manželov

_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú

mozno je to tym ze som slobodny
a teda pochopim neskor ...

Presne tak.

Urcite to nie je tym. Slobodny je aj admin a on pochopil hned.

tak som mozno vadny
( ( (

mimochodom to ze sa aj v 80 maju tak radi je krasne a to som si vsimol
(ma ju rad aj napriek Alzheimeru)
to je fakt hlbka a obeta zaroven
(ktora vychadza z lasky ze mu na nej zalezi)

ale mne skor vadia tie presladene basnicke autorkine opisy situacie
rovnako ako mi presladene basnicke opisy vadia aj pri niektorych prispevkoch na fore
ako som sa uz v minulosti vyjadril
takze tolko na upresnenie

PS
ako sa nad tym zamyslam tak mozno preto ze roznym
proste neverim, povazujem ich za falosne

jednoducho v sladkom sirupe sa dusim