Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Všeobecná diskusia


 [ Príspevkov: 145 ]  Choď na stránku 1, 2, 3, 4, 5 ... 10  Ďalší
Autor Správa
 

od 25.09.2006 0:53:38
napísal 2957 príspevkov
Braňo sa v inej teme pyta, ze "preco sa zapodievat takymto - ked sa mozme 'inym' " (ezoterika, New age a pod.) Braňo, Cirkev uz minimalne dve storocia vie, ze povod je jediny, len podoby su rozne. Teda... "mala by vediet", zial dnes uz pomenej vie.

Preto otvaram tuto informativno-vzdelavaciu temu. Prosim aby ten, co ma nieco ZAVAZNE k tejto teme pridat, nech prida. Nech sa paci, tu ma miesto.


Citujem z knihy "Slobodomurarstvo a protikrestanske hnutie":


Nakoľko sa moderný judaizmus stotožňuje so slobodomurárstvom (?)


I ked z mnohých príčin je ťažké sa zaoberať úlohou Židov v slobodomurárstve, isté vedomosti tejto
stránky veci sú podstatné pre inteligentné pochopenie celku. Všeobecne sa medzi katolíkmi a inými
verí, že slobodomurárstvo je akýmsi spôsobom úzko späté s moderným judaizmom. Teraz sa pokúsime
prebrať otázku, nakoľko je takáto domnienka odôvodnená, a aká je povaha vzťahov medzi nimi.
Môžeme povedať ihneď, že dostupné údaje poukazujú prinajmenšom na nasledujúce všeobecné závery:
(1) Že mnoho vonkajších znakov slobodomurárstva, ako je rituál, terminológia, legendy, atď., majú
židovský pôvod;
(2) Že filozofia a náboženstvo ezoterického slobodomurárstva (t.j. slobodomurárstva vnútorných kruhov
a riadiacich síl) je prakticky totožná s doktrínami židovskej kabaly, čo je náboženstvo alebo filozofia
niektorých židovských siekt;
(3) Že isté skupiny Židov, pravdepodobne veľmi málo početné, ale s nesmiernym vplyvom a silou, sú
vedúcimi slobodomurármi;
(4) Že o niečo väčšia skupina veľmi vplyvných Židov sleduje tie isté ciele ako slobodomurári, a používa i
podobné prostriedky, a je prinajmenšom v úzkom spojení s nimi.

Takže, i keď židovský prvok v slobodomurárstve má podstatný význam, a i keď môže byť pravda, že
slobodomurárski židovskí vodcovia často využívajú pre svoje zločinecké ciele židovskú solidaritu a
internacionalizmus a dlhoročnú antipatiu medzi židovstvom a kresťanstvom, nemožno na tomto základe
spravodlivo obviniť alebo odsúdiť židovský národ ako celok
. Vskutku, fakty tohto prípadu poukazujú na
záver, že väčšina Židov trpí nie menej, a pravdepodobne ešte viac, ako kresťania, neškrupulóznymi a
napospol hanebnými počinmi riadiacej slobodomurárskej chunty.



Moderný judaizmus - Talmud

Niekoľko slov o modernom judaizme ako úvodné vysvetlenie bude vhodné pre tých našich čltateíov,
ktorí nie sú s touto vecou oboznámení. Dva hlavné zdroje náboženského systému moderného judaizmu
sú Talmud a kabala. Talmud, ktorý sa zakladá na náboženskom a mravnom učení z čias nášho Pána, sa
v podstate opiera o rabínske interpretácie Mojžišovho zákona a o tradície, ktoré sa okolo nich nazbierali.
Pre veľkú väčšinu moderných pravoverných Židov Talmud takmer celkom nahradil Starý Zákon. B.
Lazare, židovský apologét, hovorí o Talmude ako o “stvoritelovi židovského národa a živnej pôde
židovskej duše”. Pravdu povediac, Talmud bol principiálnym faktorom pri formovaní národného
charakteru moderného židovského národa, a pri tom, že Židia držia pospolu ako jeden človek.
Talmud je hlboko preniknutý opozíciou voči kresťanstvu. V stredovekých časoch bol Talmud nielen
prísne zakázaný pre všetkých katolíkov, ale aj púhe vlastníctvo kníh Talmudu sa pred protestantskou
revolúciou považovalo za kriminálny čin, a to vo väčšine európskych štátov. Najurážajúcejšie a
protikresťanské časti Talmudu sú v bežných anglických prekladoch a príručkách očividne vynechané; a
sú pravdepodobne neznáme aj väčšine Židov, ktorí pochádzajú z týchto krajín a ktorí boli v týchto
krajinách vychovaní, rovnako ako sú ezoterické učenie a skutočné ciele slobodomurárstva neznáme
velkej väčšine tých, ktorí sú prívržencami slobodomurárskej sekty alebo ktorí ju podporujú.



Kabala


Druhým hlavným zdrojom náboženstva moderného židovstva, alebo prinajmenej istej časti moderných
Židov, je kabala. Termín kabala sa pôvodne používal na označenie tej časti Mojžišovho zákona, ktorá sa
podávala tradíciou, a ktorú spísali židovskí proroci a iní. Od 13. storočia však tento starý význam
termínu zastaral, takže v moderných dobách kabala znamená zbierku ezoterických a okultných doktrín.
Tieto sa opierajú predovšetkým o neoplatónsku filozofiu a doktríny raných gnostikov, a sú úzko spojené
s uctievaním východných sektárov starých i nových čias, ktorí pokračovali od raných čias kresťanskej
éry, dokonca od čias pred týmto obdobím, v prenikaní písomností rabínov do židovského náboženského
systému. Filozofické a náboženské učenie kabaly ilustruje a vysvetľuje silnú tendenciu k okultizmu a k
falošnému mysticizmu, ktorú časť Židov vždy prejavovala, a ktorú títo, ako aj slobodomurári, tak velmi
propagovali v modernom svete.



Okultizmus alebo hermeticizmus



Celý systém okultizmu, ktorý je taký záludný a ťažko definovateľný, sa niekedy nazýva hermeticizmus,
od Hermesa, čo je grécke meno boha múdrosti - čiastočne zodpovedá latinskému bohu Merkúrovi -
ktorému sa pripisovalo autorstvo posvätných kníh východného okultizmu. Všeobecne sa má za to, že
hermeticizmus obsahuje teozofiu, kresťanský scientizmus, neoplatonizmus, filónsky judaizmus,
židovskú a pohanskú kabalu. V značnej miere ide o znovuzrodenie bludov gnostikov, manichejcov,
albigencov, valdénskych, atď., a snaží sa poskytnúť modernej Európe akúsi prijateľnú náhradu za
kresťanstvo.
Zrejmé spojenie medzi slobodomurármi a istými aspektanú judaizmu súvisia zásadne s kabalou a s
kabalistickou sektou Židov. To, že existuje velká blízkosť medzi kabalou a doktrínou a praxou
ezoterického slobodomurárstva, je jasné z toho, čo sme napísali v predchádzajúcej kapitole o povahe
slobodomurárstva. Jedna skok autorov skutočne tvrdí, že slobodomurárstvo je nástrojom, ktorý
vymysleli a ktorý využívajú židovskí vodcovia na zničenie kresťanstva. Tento pohľad na vec, ktorý je
dnes široko prijímaný židovskými autormi a mnohými katolíckymi apologétmi však sotva súhlasí, aspoň
pokiaľ sa týka začiatkov slobodomurárstva, s mnohými dobre známymi faktami. Počas dlhého obdobia
boli Židia vylúčení z väčšiny nemeckých, anglických a francúzskych lóži, a až do konca 18. storočia
celkový počet židovských slobodomurárov bol celkom zanedbateľný. A ďalej, tvrdenie, že skutočnými
zakladateľmi nemeckého iluminizmu, francúzskeho martinizmu, ktoré sú zdrojmi najhorších a
najdeštruktív-nejších prvkov v slobodomurárstve, boli Židia, nebolo, a pravdepodobne ani nebude,
dokázané. Eliáš Ashmole (1617-1646), oslavovaná anglická osobnosť a zakladateľ oxfordského múzea,
ktorý je pravdepodobne autorom prvého úvodu do hermeticizmu v anglických slobodomurárskych
lóžach v IT.storočí, dávno pred formálnou inauguráciou špekulatívneho slobodomurárstva, nebol Židom.
A ďalej, nemožno dokázať, že Weishaupt alebo Martinez, Pasqualis, alebo Jozef Balsamo, všeobecne
žnámy ako Cagliostro, boli Židmi, hoci práve im sa do značnej miéry prisudzujú iluministické a
martinistické vplyvy v slobodomurárstve 18. storočia. Dokonca aj dnes je dobre známe (i keď to fakty
príliš nedokazujú), že mnohé slobodomurárske lóže odmietajú prijímať Židov, nakoľko sa boja ich
dominujúceho vplyvu, a vedia zo skúsenosti, že Židia, akonáhle ich raz príjmu, čoskoro ovládnu lóžu.
Na druhej strane je isté, že židovská kabalistická tradícia bola jedným z hlavných médií, pomocou
ktorých sa východný okultizmus (ktorý tak často vyplával na povrch počas európskej histórie) preniesol
do modernej Európy; a že mnohých (ak nie všetkých) známych zakladateľov iluminizmu v 18. storočí
(vrátane takých, ako boli Weishaupt, Pasqualis a Cagliostro) zasvätili do ich tajomstiev židovskí
kabalisti, a že všetci títo čerpali inšpiráciu a metódy zo židovských ezoterických spisov. Židovský
apologét Bernard Lazare tvrdí, že “pri kolíske slobodomurárstva stáli kabalistickí Židia, ako na to
poukazujú isté rituály, ktoré existujú dodnes.”
Totožnosť slobodomurárskej a kabalistickei teológie
Z Pikeho diela 'Morálka a dogma slobodomurárstva', o ktorom sme už hovorili ako o jednom z
najautoritatívnejších prác slobodomurárskeho učenia, je jasné, že doktríny ezoterického
slobodomurárstva o takých veciach ako je povaha Boha a jeho predpokladaná totožnosť s vesmírom,
povaha ľudskej duše, pravá interpretácia Biblie, atd., sú celkom totožné s tým, čo sa o týchto veciach
hovorí v židovskej kabale. Autoritatívne práce Eagona, “posvätného autora” slobodomurárstva, ktorý
sám bol Židom, ako aj mnohé iné písomné židovské materiály, ukazujú na to isté.

“Treba sa nám čudovať (píše zbožný židovský rabín Benamozegh), že judaizmus bol obvinený z toho, že
vytvoril odvetvie slobodomurárstva? Je celkom isté, že slobodomurárska teológia nie je pri koreni ničím
iným ako teozofiou, a že zodpovedá teológii kabaly. Okrem toho, dôkladné štúdium rabínskych
dokumentov z počiatkov kresťanskej éry poskytuje mnoho dôkazov o tom, že 'aggada', ktorá bola
populárnou formou ezoterickej vedy, predstavuje vo svojich metódach iniciácie najvýraznejšiu
podobnosť so slobodomurárskym systémom. Tí, ktorí sa chcú podujať na ťažkú cestu podrobného
preskúmania otázky vzťahov medzi judaizmom a filozofickým slobodomurárstvom, teozofiou a
okultizmom vo všeobecnosti, stratia, ako sme presvedčení, svoj pohŕdavý pohľad na kabalu. Nebudú sa
už viac smiať predstave, že by kabalistická teológia mohla hrať istú úlohu v náboženskej transformácii
budúcnosti.”


Ďalšie styčné body medzi slobodomurárstvom a judaizmom


Okrem existencie kabalistického prvku v slobodomurárskej morálke a dogme existuje množstvo ďalších
úkazov, ktoré poukazujú na dôležitý vplyv židovstva v skorých fázach vytvárania a rozvoja
slobodomurárstva. Niekoľko z nich spomenieme. Slobodomurársky erb, ktorý dodnes používa Veľká
Lóža v Anglicku, navrhli Židia. Niektoré z významných legiend slobodomurárstva, zvlášť legenda o
Hiramovi, o ktorú sa opierajú mnohé slobodomurárske rituály, sú židovské. “Technická reč, symbolika a
rituály slobodomurárstva sú plné židovských myšlienok a pojmov... V škótskom ríte uvádzajú dátumy
všetkých oficiálnych dokumentov v hebrejských mesiacoch a podľa hebrejskej éry; a používajú sa
staršie formy židovskej abecedy.” Aj uznávaní židovskí autori všeobecne uznávajú, že prakticky celý
slobodomurársky rituál je židovského pôvodu.
Rast židovského vplyvu na slobodomurárstvo
I keď počas 18. storočia nebolo v slobodomurárskych lóžach veľa Židov, predsudky proti Židom sa
zmenšili alebo zmizli, čo bolo výsledkom pohybu k emancipácii Židov, ktorý bol sám osebe z veľkej časti
vyvolaný liberálnym slobodomurárskym vplyvom, a od polovice 19. storočia sa kabalistický židovský
prvok stal dominujúcim prinajmenšom v kontinentálnom slobodomurárstve. Takže, i keď sú Židia dosiaľ
vylúčení z takzvaných “kresťanských” lóži Nemecka, tieto lóže sú teraz zatienené lóžami, ktoré prijímajú
Židov, a v ktorých židovský prvok viac alebo menej prevažuje. Dokonca aj v roku 1900 existovalo
najmenej 800 takýchto lóži v Nemeckej ríši, a to okrem lóži B'nai B'rith, ktoré sú skrz naskrz židovské.
Prevaha židovského prvku v nemeckom slobodomurárstve je, pravdu povediac, taká výrazná, že
slobodomurársky časopis 'Latomia' (február 1928) cituje Ludendorfa: “Slobodomurári sú služobníkmi
Židov”. A ďalej, bol to Žid, ktorý priniesol slobodomurárstvo do USA a Židia mali vždy silný vplyv na
americké slobodomurárstvo.
Zvláštne židovské rituály v slobodomurárstve
Slobodomurársky rituál Mizraim, ktorý zahŕňa nie menej ako 90 stupňov, a je pravdepodobne
najezoterickejším a najväčšmi prepracovaným zo všetkých slobodomurárskych rituálov, bol založený
Židom. Rovnako Židia založili rád B'nai B'rith (“Synovia Zmluvy”), a niekoľko iných organizácií
podobného typu. Slobodomurársky rítus Mizraim patrí zväčša do Európy a niektoré z jeho lóži sú
výlučne židovské. Rád B'nai B'rith, ktorý je skrz naskrz židovský (alebo aspoň ešte pred nejakými
dvadsiatimi rokmi bol) prevažne americký, a ak aj nie je formálne a výslovne slobodomurársky, nesie
zarážajúcu podobnosť so slobodomurárstvom, čo sa týka organizácie a predmetov uctievania, a je v
úzkom spojenectve so slobodomurárstvom.
Totožnosť židovskej a slobodomurárskej protikresťanskej politiky
Náznaky úzkeho spojenia či pracovného spojenectva medzi slobodomurármi a dôležitými židovskými
sektami sú nespočetné.
“Slobodomurárstvo (píše 'Jevrish Chronicle' 29. októbra 1889) toleruje všetko okrem úzkeho
klerikalizmu (t j. katolicizmu) a je zvlášť príťažlivé pre Židov... Klerikalizmus vždy prenasledoval
slobodomurárstvo, kde len mohol... a duch prenasledovania pritiahol Židov k slobodomurárom
neviditeľným ale silným putom sympatie. Existuje medzi nimi prirodzené spojenectvo proti spoločnému
nepriateľovi... Spolu bojujú, neraz úspešne, proti náboženskému fanatizmu a rasovej neznášanlivosti. V
Londýne je nie menej ako 5 židovských lóži. Nejaké lóže sú aj v Birminghame, Liverpoole a Manchestri.”
Židia a slobodomurári vo finančníctve a v revolučnom hnutí
Pred takmer storočím známy britský časopis upozornil na dominujúci vplyv Židov, nie iba v politike, v
tlači a v medzinárodnom finančníctve, ale aj v revolučnom vrení storočia.
“Vplyv Židov v dnešných časoch je viditeľnejší než inokedy. To, že sú vedúcimi osobnosťami európskeho
kapitalizmu, to všetci vieme... V politike sú mnohí Židia v prvých radoch. To, že ich nesmierne
bohatstvo, keď je používané tak, ako to vidíme, pôsobí ako rozpúšťadlo modernej spoločnosti, je
neodškriepiteľné. Ale kým na jednej strane sú Židia nepochybne vodcami plutokracie v Európe... iná
sekta tej istej rasy vytvára vodcov revolučnej propagandy, ktorá sa pripravuje na boj proti presne tej
kapitalistickej triede, ktorú reprezentujú ich priatelia Židia. Židia, väčšmi než iní ľudia... pôsobia ako
vodcovia revolučného hnutia, ktoré som sa rozhodol sledovať”.
Už sme ukázali, a je to vo všeobecnosti prijímané, že revolučné výbuchy 19.storočia, ktoré sa tu
pripisujú židovskému vplyvu, boli do značnej miery prácou slobodomurárov. To, že medzinárodné
finančníctvo je tiež do veľkej miery ovládnuté slobodomurárstvom, sa tiež vo všeobecnosti uznáva.


Slobodomurárske ideály a judaizmus



Francúzsky obhajca Židov, Leroy-Beaulieu, takto opisuje sociálne ideály moderného židovstva:
“Pokrok je pravým Mesiášom, ktorého skorý príchod ohlasuje židovstvo svojím Hossana... Francúzska
revolúcia bola jeho zavedením, naša doktrína o ľudských právach jeho prejavom, a jeho signál bol daný
svetu, keď pri príchode našej trikolóry padli bariéry kást a steny geta. Emancipovaný Žid je hrdý na to,
že môže pracovať na jej realizácii... Napádajúc dlhoročné hierarchie, bojujúc s predsudkami... bojujúc
za vytvorenie cesty pre budúcu revolúciu”.
Národné snahy a ideály, ktoré sú tu pripisované židovskému národu (hoci by ich bolo treba pripísať
pravdepodobne iba pomerne malej časti židovského národa) sú prakticky totožné s cieľmi a ideálmi
slobodomurárstva. Medzinárodná židovská synoda v Lipsku v roku 1869 takto prijala nasledujúcu
rezolúciu:
“Synoda uznáva, že vývoj realizácie moderných ideí je najbezpečnejšou zárukou presadenia
židovskej rasy v prítomnosti i v budúcnosti”.
Zdá sa byť jasným, že “moderné idey”, o ktorých sa tu hovorí, sú ideami nekresťanského liberalizmu,
ktorých predstaviteľom počas posledných dvoch storočí bolo slobodomurárstvo.
Neskrývané ciele Univerzálnej Aliancie Izraelitov, založenej v roku 1860, ktorej sídlo je v Paríži a ktorá
je pravdepodobne najvplyvnejšou a najreprezentatívnejšou organizáciou židovského národa, sú
podobné cieľom, ktoré hlása slobodomurárstvo. Tieto ciele sumarizuje i jeho zakladateľ, Žid Adolf
Cremieux, ktorý mal dlhé roky funkciu veľmajstra najvyššieho koncilu Klasického Škótskeho Rítu
slobodomurárstva:
“Univerzálna Aliancia Izraelitov sa hlási ku každému typu uctievania. Želá si preniknúť všetky
náboženstvá, a našla si prístup ku všetkým krajinám... Nech všetci osvietení muži nájdu prostriedok k
zjednoteniu v Univerzálnej Asociácii Izraelitov, ktorej ciele sú také vznešené, také široké a také vysoko
civilizované... Vystrieť priateľskú ruku v ústrety všetkým, ktorí, hoci sa narodili v inom vyznaní, nám
ponúkajú priateľskú ruku, uznať že všetky náboženstvá, ktoré sa zakladajú na morálke a na uctievaní
Boha, by mali byť navzájom priateľské: a tak zničiť bariéry, ktoré oddeľujú to, čo má byť jedného dňa
spojené - to je veľkým a najvyšším cieľom našej Aliancie... Pozývam do našej Asociácie našich bratov
každej formy vyznania. Nechajte ich prísť k nám... Naším veľkým poslaním je dostať židovskú populáciu
do kontaktu s autoritami v každej krajine... spôsobiť, aby bolo počuť naše hlasy v kabinetoch ministrov
a v ušiach princov, akokoľvek by bolo náboženstvo opovrhované, prenasledované alebo napádané”.
Zarážajúca podobnosť medzi týmto programom a náboženským ideálom slobodomurárštva
(humanitarizmus, kozmopolitizmus a nesektárstvo, či náboženská indiferencia) nepotrebuje ďalšiu,
analýzu. A dalej, prakticky všetci autori, ktorí píšu o tejto veci, vrátane samotných Židov, uznávajú
vedúcu úlohu, ktorú hrali Židia v aktivitách francúzskeho Grand Orientu. Takto čítame v Židovskej
encyklopédii: “Na Židoch sa najnápadnejšie prejavilo spojenie so slobodomurárstvom vo Francúzsku od
Revolúcie”.

...M. Doinel, ktorý bol istý čas členom koncilu Grand Orientu, ktorý sa nedávno stal
katolíkom, píše:
“Ako často som počul slobodomurárov sťažovať sa na nadvládu Židov... Od Revolúcie Židia postupne
získavali v slobodomurárskych lóžach väčšiu a väčšiu moc; a jej nadvláda je dnes nepochybná. Kabala
ovláda vnútorné lóže; a židovský duch vládne na nižších stupňoch... V mysli Satana hrá synagóga veľmi
dôležitú úlohu... Veľký nepriateľ ráta s tým, že Židia budú ovládať slobodomurárstvo, rovnako ako ráta
s tým, že slobodomurárstvo zničí Cirkev Ježiša Krista”...


* * *


Slobodomurárstvo a kresťanstvo



Je úplne nepravdivé tvrdenie, že slobodomurárstvo vyžaduje alebo implikuje akýkolvek druh viery v
kresťanstvo. Dokonca príručka anglických slobodomurárov sa výslovne od takejto požiadavky
dištancuje. Takto čítame:
“Dokonca sa nevyžaduje od členov slobodomurárskeho rádu vyznanie kresťanstva; ale rád príjme
Židov, mohamedánov, a ostatných, ktorí odmietajú kresťanské učenie.”
A ďalej, brat Albert Pike, jeden z nepochybne najlepších a najautentickejších činiteľov angloamerického
slobodomurárskeho učenia, píše:
“Slobodomurárstvo nepropaguje nijakú vieru, okrem svojej vlastnej jednoduchej a subtílnej myšlienky
prírody a rozumu. Vo svete nikdy nebolo falošného náboženstva. Neustále, jediné, všeobecné zjavenie
je napísané do viditeľnej prírody... Existuje len jedno náboženstvo, jedna dogma, jedna legitímna
viera.”
Inými slovami, viera slobodomurárstva je naturalizmus, pravý protiklad kresťanstva. A ďalej, nielenže
nie je pravda, že slobodomurárstvo vyžaduje alebo nástojí na viere v kresťanstvo, ale pravý opak je
pravdou, ako uvidíme neskôr. Pretože jedinou vecou, v ktorej je slobodomurárstvo vždy a všade
konzistentné, je antagonizmus voči katolíckosti, ktorú uznáva ako jedinú formu kresťanstva, ktorá
zaváži...


...Lev XIII., vraviac o nepretržitej vojne, ktorú vedie proti cnosti a pravde kráľovstvo Satana, pokračuje a
hovorí, že vodcovia tejto vojny nie sú nikým iným, ako “silno organizovaným a široko rozšíreným
združením, zvanýmm slobodomurári.” Neskôr ten istý Svätý Otec opisuje cieľ slobodomurárstva ako
“úplné zavrhnutie celého náboženského poriadku sveta, ktorý vytvorilo kresťanské učenie, a jeho
nahradenie novým usporiadaním vecí podľa ich nových ideí, založených na princípoch a zákonoch
čistého naturalizmu.”...

...v dvoch rôznych listoch Pia IX., kde pápež označuje slobodomurárstvo ako “Synagógu Satana,
ktorá zoraďuje svoju armádu do šíkov na
odpor Kristovej Cirkvi”...


...v Catholic Bulletin asi spred dvanástich rokov, v ktorom dôstojný
pán T. A. Burbage sumarizuje zaujímavú diskusiu o tejto otázke:
“Slobodomurárstvo neomylne nesie pečať Antikrista. V mimoriadnom rozsahu spĺňa podstatu tradície,
ktorá bola podávaná z generácie na generáciu. Je proti každému existujúcemu rozlišovaniu pravdy a
nepravdy. Je proti kresťanstvu, mohamedánstvu, židovstvu, náboženstvu Budhu a Konfucia a každej
inej zvrátenej náboženskej myšlienke, ktorá doteraz existovala. Trvá na budovaní chrámov a stavaní
oltárov po svojom. Má vlastný zvláštny rituál, obrady, kňazstvo, svoje skryté uctievanie. Vybudoval
pohanstvo pod novou zástavou ako náhradu viery v pravého Boha. Oddáva sa rúhaniu a zločinom
krviprelievania a nespravodlivosti...”


Základ cirkevnej "politiky"

Definitívny cieľ Cirkvi pri pôsobení na spoločnosť je “obnoviť všetko v Kristovi”. Tento ideál a cieľ
podčiarkuje všetok pohyb, ktorý kresťanstvo inšpiruje. Osobnosť nášho Božského Pána a jeho
preblahoslavenej Matky (ktorej povaha je odrazom povahy jej Božského syna, podobne ako svetlo
mesiaca je odrazom slnečných lúčov), príklad jeho života, nariadenia a rady Evanjelia majú prenikať
kresťanský sociálny ideál a majú zafarbiť každý detail verejného a súkromného života; a až potom bude
úplne uskutočnený sociálny mier a prosperita, ktorú kresťanstvo ponúka. Takto Pius XI. píše vo svojej
encyklike, ktorou zavádza sviatok Krista Kráľa: “Akonáhle človek spozná v súkromnom aj vo verejnom
živote, že Ježiš Kristus je Kráľ, spoločnosť sa bude tešiť prinajmenšom z velkého požehnania skutočnej
slobody, dobre usporiadanej disciplíny, mieru a harmónie.


Opačná politika slobodomurárstva

Politické a sociálne ideály liberalizmu, ktorý je duchom a hnacou silou slobodomurárstva, sú pravým
opakom všetkého tohto. Slobodomurárstvo stanovuje morálny kódex a princípy ľudskej cnosti a
dobročinnosti nezávislo od Boha; a nakoľko ignoruje nášho Božského Pána, alebo, ak to vyžadujú
okolnosti, vzdáva neúprimnú poctu jeho svätému menu, je v samotnej podstate v protiklade k nemu a
k jeho poslaniu na zemi. Celý slobodomurársky systém je podčiarknutý, a všetko jeho verejné učenie,
všetky jeho verejné aktivity, ako aj ich súkromné obrady sú zafarbené neustálym antagonizmom voči
kresťanstvu. Ideály Cirkvi sa berú na posmech; jej učenie sa dezinterpretuje; jej služobníci a rehoľníci,
akonáhle sa k tomu naskytne prúežitosť, sa stávajú obeťami prenasledovania a nactiutŕhania. Dokonca
aj jej posvätné obrady sú fantasticky a rúhačsky karikované v mnohých slobodomurárskych obradoch.
Tieto črty sa občas objavia otvorene a bez prestrojenia. Častokrát sa protikresťanské predsudky
čiastočne skrývajú pod pláštikom humanitarizmu, falošnej kultúry alebo pseudovedeckého skepticizmu,
ale sú tam vždy obsiahnuté...

...Lev XIII., v apoštolskom liste, ktorý adresoval biskupom Cirkvi, pri príležitosti striebomého jubilea
svojho pontifikátu, zdôrazňuje ten fakt, že naturalistický alebo protikresťanský cieľ je vždy dominujúcim
motívom dokonca aj pri takzvaných filantropických alebo humanitárnych akciách slobodomurárstva:
“Naplnení duchom Satana, ktorý vie, ako sa má transformovať do anjela svetla, slobodomurárstvo
stavia do popredia ako svoj prvoradý cieľ dobro humanity; ale v skutočnosti má neustále na mysli len
úspech svojej vlastnej sektárskej politiky. Zatiaľ čo predstiera, že nemá nijaké politické návrhy, má
napriek tomu najhlbší vplyv na zákony a správu štátu. Zatiaľ čo vzdáva falošný hold autorite zákona, ba
dokonca aj náboženským povinnostiam, snaží sa (ako to deklarujú jeho vlastné stanovy) o deštrukciu
civilnej autority a kresťanského kňažstva, pod zámienkou, že sú nepriateľmi ľudskej slobody.”...


[Spominany papez], ...keď písal o slobodomurárskych metódach a prostriedkoch v apoštolskom liste,
o ktorom sme už hovorili, uvádza tam nasledujúcu šokujúcu stať:
“Slobodomurárstvo vo svojej obrovskej expanzii preniká takmer každý národ a zjednocuje sa s inými
sektami, pre ktoré je skutočnou inšpiráciou a skrytou motivujúcou silou. Tých, čo sú s ním združení,
najprv priťahuje a potom si drží pri sebe vnadidlom celosvetových výhod, ktoré pre nich zaručuje.
Podriaďuje vlády svojej vôli, niekedy sľubmi, inokedy hrozbami. Našlo si cestu do každej triedy
spoločnosti, a vytvára neviditeľnú a nikomu sa nezodpovedajúcu silu. nezávislú vládu, akoby to bol
organizmus, začlenený do zákonného štátu...”
“Každým dňom je jasnejšie, že neutíchajúce problémy a opozícia, ktorá tak dlho sekírovala Cirkev - a
obnovené útoky, ktoré sa objavili len celkom nedávno - treba pripísať predovšetkým slobodomurárskej
iniciatíve a aktivitám. Toto je jasné na základe niekoľkých indícií; ako blesk z jasného neba (teda
takpovediac bez zrejmej príčiny, ktorá by bola úmerná následku), sa celkom znenazdajky objavujú
útoky a prenasledovania, ktorými sme vystavení; a tým istým spôsobom sa všade rozpútavajú
prenasledovania, kampane v tlačí, verejné mítingy a divadelné hry; a podobné zbrane sa využívajú vo
všetkých krajinách - začne sa rozširovať ohováranie a roznecujú sa ľudové povstania. Všetky tieto veci
nepopierateľne slúžia jednotnému plánu kampane a jednej centrálnej autorite, ktorá ovláda niekoľko
aktivít.”
“Tieto udalosti sú v skutočnosti iba jednou epizódou v priebehu pripraveného plánu, ktorý sa vykonáva
na veľmi širokom základe a ktorý spôsobuje po celom svete ruiny, o ktorých sme už hovorili. Takto sa
slobodomurári pokúšajú najprv obmedziť a potom úplne vylúčiť náboženské vyučovanie zo škôl...
Rozpútavajú vojny proti kresťanskej morálke pomocou dennej tlače; obracajú na posmech prax Cirkvi a
profanujú jej rituály... zvlášť horlivo napádajú katolícke kňazstvo.”...




* * * * * *



Tlačová služba Sekretariátu nemeckej biskupskej konferencie

Dokumentácia 10/80 zo dňa 12.5.1980
Prehlásenie Nemeckej biskupskej konferencie k otázke členstva katolíkov v slobodomurárstve


Medzi katolíckou cirkvou a slobodomurárstvom v Nemecku prebehli v rokoch 1974-1980 oficiálne
rozhovory z poverenia Nemeckej biskupskej konferencie a Spojených veľkých lóži Nemecka.


Pritom sa zo strany katolíckej cirkvi malo prešetriť, či sa v slobodomurárstve uskutočnila premena a či
by už bolo možné členstvo katolíkov v slobodomurárstve.
Rozhovory prebiehali v dobrej atmosfére, vyznačujúcej sa otvorenosťou a vecnosťou. Bol pri tom
poskytnutý inštruktívny pohľad do prvých troch stupňov.
Katolícka cirkev musela pri preskúmavaní prvých troch stupňov konštatovať základné a neprekonateľné
protiklady.
Povaha slobodomurárstva sa nezmenila. Príslušnosť k nemu spochybňuje základy kresťanskej
existencie: dôkladné skúmanie slobodomurárskych rituálov a základných náhľadov, ako aj nezmenené
sebachápanie slobodomurárstva ozrejmujú, že: súčasná príslušnosť ku katolíckej cirkvi a zároveň k slobodomurárstvu je nezlučiteľná.

Priebeh rozhovorov medzi zástupcami katolíckej cirkvi a slobodomurárstvom


I. VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA


1. Rozhovory

Medzi katolíckou cirkvou a slobodomurárstvom v Nemecku prebiehali v rokoch 1974-1980 oficiálne
rozhovory z poverenia Nemeckej biskupskej konferencie a Spojených veľkých lóži Nemecka.

2. Poverenie

Nemecká biskupská konferencia poverila skupinu pre dialóg, ktorá mala sa úlohu,;
a) zistiť zmeny vnútri slobodomuŕárstvá v Nemecku,
b) preskúmať spojiteľnpsť príslušnosti ku katolíckej cirkvi a zároveň k slobodomurárstvu,
c) ak by bola odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, pripraviť zverejnenie zmenenej situácie.

3. Situácia u slobodomurárov

Nemecké slobodomurárstvo sa po nacionálnosocialistickom prenasledovaní zredukovalo približne na
štvrtinu; tým by mohli byť spôsobené zmeny, pokiaľ ide o istú otvorenosť voči iným spoločenským
skupinám. Na základe tejto situácie sa ukázal aj istý záujem slobodomurárstva o očistenie jeho vzťahu
ku kresťanskej cirkvi:

4. Druhý vatikánsky koncil a encyklika “Ecclesiam suam”

V Druhom vatikánskom koncile sa cirkev podobrala na dialóg so všetkými ľudmi “dobrej vôle”, na
rozhovor s každým zoskupením, ktoré preukáže ochotu. V tomto úmysle, dokumentovanom v rozličných
koncilových textoch, pokračoval potom ďalej Pavol VI. vo svojej nástupníckej encyklike “Ecclesiam
suam”, teoreticky ho obšírnejšie podoprel a opatril ho praktickými smernicami. Predovšetkým
vymenoval rozličné kruhy, s ktorými treba začať dialóg: počnúc vo vlastnom spoločenstve až po tých,
ktorí neveria v Boha. Už počas koncilu, a v narastajúcej miere po ňom, bola uznaná potreba dialógu so
slobodomurárstvom.


II. ZMENENÉ PREDSTAVY


1. Humanitné záležitosti

Cirkvou - najmä Druhým vatikánskym koncilom - podporovaná správne pochopená sloboda človeka, v
súkromnom, náboženskom a spoločenskom živote, poskytla základňu rozhovoru so slobodomurárstvom,
ako i ono cíti povinnosť zaujímať humánny postoj voči ľudskej slobode. Podobne je tomu i pokiaľ ide o
zastavanie ľudských práv.

2. Dobročinnosť

Nemecké slobodomurárstvo podporuje ustanovizne bratskej pomoči a ľudskej dobročinnosti. Podniká
pomocné akcie pre trpiacich ľudí. Keďže charitatívne zmýšľanie a činnosť cirkvi podstatne prináležia,
ukazovali sa aj tu isté styčné body.

3. Chápanie symbolov

V našej triezvej dobre hľadajú niektorí ľudia v symboloch a rítoch slobodomurárstva isté naplnenie inak
nenaplnených potrieb. V katolíckej cirkvi majú symboly a ríty svoje zakotvené miesto. Z tohto hľadiska
možno predpokladať akýsi styčný bod a východisko pre vzájomné pochopenie.

4. Jednotlivé slobodomurárske osobnosti

Integrita, kvalifikácia, postoje a osobná mienka jednotlivých slobodomurárskych osobností, ktoré
postupovali pri rozličných príležitostiach v rámci cirkvi alebo mimo cirkevného rámca, priaznivo
ovplyvnili predstavy o lóži.

5. Spoločne proti materializmu

Zo strany slobodomurárstva sa vždy znova ozývali uistenia o ochote viesť spolu s kresťanskými
cirkvami boj proti materialistickej ideológii a proti dôsledkom z nej vyplývajúceho nepriateľstva voči
človeku.

6. Nový vzťah?

Predovšetkým pod číslami 1-5 uvedené body pripúšťajú názor, že sa slobodomurárstvo natoľko zmenilo,
až je predchádzajúci postoj cirkvi prekonaný a že každý katolík by mohol bez problémov patriť do
slobodomurárskej lóže.

7. Práca na verejnosti

Spomenutý názor o samozrejmej spojitelnosti príslušnosti ku katolíckej cirkvi i k slobodomurárstvu bol
rozširovaný širokokoncipovanou prácou vo verejnosti, v podobe akademických schôdzí, otvorených
zasadaní lóže, knižných publikácií, článkami v novinách a časopisoch.

8. “Koperníkovský obrat”

Vyššie uvádzanému názoru vychádzalo v ústrety celkom falošné chápanie posledného koncilu, ktoré sa
vynorilo v dôsledku spomínanej práce vo verejnosti. Podľa tejto mienky koncil skutočne na spôsob
prvého koperníkovského obratu, odstránil v cirkvi vedúci pojem objektívnej ppvdy, a nahradil ho
pojmom ľudskej dôstojnosti.
Existuje teda blízky vzťah medzi katolíckou cirkvou a slobodomurárstvom.



III. REAKCIA CIRKVI


1. Skúšobný postup

Všetky vyššie uvedené podujatia neboli súce skutočne vecne pre-skúmaf existujúce otázky a dospieť k
fundovanej a únosnej odpovedi. Tu nie je rozhodujúca integrita, názor a postoj jednotlivých
slobodomurárov, lebo títo sú ponechaní úplne na subjektivitu. Dosiahnuť skutočne vecné preskúmanie
danej otázky bolo oveľa viac vecou potrebného skúmania povahy slobodomurárstva, takého, aké je v
Spojených veľkých lóžach Nemecka. Nezávisle od všetkých subjektívnych názorov ukazuje sa jeho
objektívna povaha v oficiálnych rituáloch slobodomurárstva.
Nezmenené stanovisko slobodomurárstva.
Fundamentálne spochybňovanie cirkvi sa zo strany slobodomurárov nezmenilo. Táto skutočnosť sa
stane zvlášť zreteľnou, ak si uvedomíme, aké konkrétne sebchápanie si slobodomurán prisudzujú - na
akej duchovnej základni, s akou perspektívou do budúcnosti - a to keď po skončení rozhovorov
zverejnili v tomto roku dokument “Tézy až do roku 2000” ako svoj odvážny a bojovný program. Popiera
sa v ňom objektívna platnosť zjavenej pravdy a týmto indiferentizmom sa principiálne vylučuje
náboženstvo zjavenia. Už prvá a zrejme najdôležitejšia téza hovorí:
“Systémy svetonázorovo-náboženského charakteru, ktoré by si mohli nárokovať výlučnú záväznosť,
neexistujú” (Das deutsche Frei-maurermagazin “Humanität”, 1980, Nr.l, doložka za str.20).

2. Zlepšenie atmosféry. Praktická spolupráca

Oproti minulým storočiam sa zlepšil tón, spôsob a rovina predkladania rozdielností. Ak sa predtým
vyskytovali nepriateľské postoje a potupovanie, dnes sa diskusia povzniesla do vecnej roviny.
Treba zdôrazniť aj to, že rozhovory prebiehali v atmosfére otvorenosti a objektivity. Rozličné neúnosné
predsudky bolo možné odstrániť.
Katolícka cirkev cíti dnes záväzok spoločné konať s ostatnými náboženskými a svetonázorovými
spoločenstvami, ak ide o realizovanie humanitných a charitatívnych cieľov. Nakoľko stoja u
slobodomurárov takéto ciele v p'bpredí, natoľko je cirkev ochotná spoločne konať a vzájomne sa
podporovať. Nesmie tým však vzniknúť dojem, ako by cirkev mala dôvod považovať svoj varujúci a
odmietavý postoj k slobodomurárstvu za prekonaný.

3. Výsledok rozhovorov

Ak evanjelická cirkev nemohla odstrániť isté vážne pochybnosti už pri predchádzajúcej diskusii o prvom
stupni, tak katolícka cirkev musela pri preskúmavaní prvých troch stupňov konštatovať podstatné a
neprekonateľné protiklady.
Charakter slobodomurárstva sa nezmenil. Príslušnosť k nemu spochybňuje základy kresťanskej
existencie.
Dôkladné skúmanie slobodomurárskych rituálov a charakteru slobodomurárstva, ako aj jeho dnešného
nezmeneného sebachápania jasne poukazujú na to, že: Súčasná príslušnosť ku katolíckej cirkvi a k
slobodomurárstvu je vylúčená.
V nasledujúcom texte uvádzame niektoré z mnohých predmetov diskusie, ktoré viedli k tomuto záveru.
Komisia sa zaoberala aj inými nemenej dôležitými otázkami.


IV. PRÍČINY NEZLUČITEĽNOSTI



1. Svetonázor slobodomurárov

Svetonázor slobodomurárov nie je záväzne stanovený. Prevažuje humanitná a etická tendencia. Texty
ustanovených rituálnych kníh poskytujú svojimi slovami a symbolickými úkonmi rámec pre predstavu,
ktorú môže jednotlivý slobodomurár naplniť svojím vlastným názorom.
Nemožno tu zistiť spoločnú záväznú ideológiu.
Naproti tomu sa javý relavitivizmus k základnému presvedčeniu slobodomurárov.
“Medzinárodný slobodomurársky lexikón”, ako uznávaný objektívny prameň, sa k tejto otázke vyjadruje:
“Slobodomurárstvo je asi jedinou formáciou, ktorej sa natrvalo podarilo udržať ideológiu a prax ďaleko od dogiem”.
Slobodomurárstvo možno teda považovať za hnutie, ktoré sa usiluje združovať relativistický ladených
ľudí, aby pestovali ideál humanity (Eugen Lennhoff - Oskar Posner, Internationales Freimaurer-Lexikon,
Wien, 1975, stípec 1300).
Subjektivizmus takéhoto druhu nemožno zosúladiť s vierou v zjavené a učitefekým úradom cirkvi
autenticky vyložené Božie slovo. Okrem toho vytvára základný postoj, ktorý ohrozuje vzťah katolíka k
slovu a k úkonom vo sviatostnom a bohoslužobnom dianí cirkvi.

2. Chápanie pravdy v slobodomurárstve

Slobodomurán popierajú možnosti objektívneho poznania pravdy. Počas vyjadnávaní pripomínali najmä
známe slovo G. E. Lessinga: “Keby Boh zvieral vo svojej pravici všetku pravdu, a vo svojej lavici jedinú
vždy čulú hnaciu silu smerom k pravde - čo aj s doplnkom, že sa budem vždy a večne mýliť - a keby mi
povedal “vyber si”, padol by som pokorne k jeho lavici a povedal by som: “Otče daj! Veď čistá pravda je
len pre Teba jediného!” (G. E. Lessing, Duplik, 1977, Ges.Werke, V, 100). Toto sa v rozhovore
označovalo pre slobodomu-rárstvo ako príznakové.
Relativita každej pravdy predstavuje bázu slobodomurárstva. Keďže slobodomurár popiera každú vieru
v dogmu, nestrpí dogmu ani vo svojej lóži (porovnaj Dr.Th. Vogel v KNA z 11.2.1960, str.6).
Od slobodomurára sa teda požaduje, aby bol slobodným mužom, ktorý “nepozná nijaké podrobenie pod
dogmu a náruživosť” (Lennhoff- Posner, str. 524 f.).
To podmieňuje zásadné odmietanie všetkých dogmatických stanovísk, ktoré je vyjadrené vo vete
slobodomurárskeho lexikónu: “Všetky ustanovizne na dogmatickej základni, z ktorých možno považovať
katolícku cirkev za najvýraznejšiu, praktizujú násilie na viere.” (Eugen Lennhoff - Oskar Posner,
Internationales Freimaurer-Lexikon, Wien, 1975, stípec 374).
Takýto pojem pravdy nie je ani zo stanoviska prirodzenej teológie, ani teológie zjavenia, zlučiteľný s
katolíckym pojmom pravdy.

3. Náboženstvo, ako ho chápu slobodomurári

Chápanie náboženstva je u slobodomurárov relativistické: všetky náboženstvá sú konkurujúce si pokusy
vypovedať o koniec koncov nedosiahnuteľnej Božej pravde. Lebo tejto Božej pravde je primeraná iba
mnohoznačná reč murárskych symbolov, ktorej interpretácia je prenechaná 'schopnostiam jednotlivých
murárov. Nie nadarmo je náboženská diskusia vo vnútri lóže jej príslušníkom prísne zakázaná. V
Starých povinnostiach z roku 1723 sa pod bodom I hovorí: “Murár je ako murár povinný poslúchať
mravný zákon, a ak správne rozumie umeniu, nebude z neho ani úzkoprsý popierač Boha ani neviazaný
slobodomyselhý duch.”
V starých časoch boli murári v každej krajine síce povinní prináležať k tomu náboženstvu, ktoré platilo v
ich krajine alebo národe, dnes sa však považuje za vhodnejšie zaväzovať ich iba k takému náboženstvu,
na ktorom sa zhodnú všetci ľudia, a každému ponechať jeho vlastné osobitné presvedčenie” (Staré
povinnosti z roku 1723, Hamburg, 1972, str.10).
Pojem náboženstva “na ktorom sa všetci ludia zhodnú” zahŕňa relativistické poňatie náboženstva, ktoré
nemožno zosúladiť so základným presvedčením kresťanstva.

4. Pojem Boha v slobodomurárstve

V rituáloch sa na centrálnom mieste nachádza pojem “Velký staviteľ všetkých svetov”. Je to, pri všetkej
snahe o obsiahlu náboženskú otvorenosť, deisticky poznačená koncepcia,
Podľa toho neexistuje objektívne poznanie Boha v zmysle pojmu osobného Boha teizmu. “Veľký Staviteľ
všetkých svetov” je neutrálne “ono”, nedefinované a otvorené pre akékoľvek ponímanie. Každý sem
môže vniesť svoju predstavu Boha, kresťan ako moslim, konfucián ako animista alebo príslušník
hocijakého náboženstva. Staviteľ svetov nie je pre slobodomurárov bytosťou v zmysle osobného Boha,
preto pre nich stačí akékolvek náboženské cítenie pre uznávanie “Staviteľa všetkých svetov”.
Túto predstavu Staviteľa svetov, tróniaceho v deistických diaľavách, podkopáva pôdu pod nohami
predstave katolíkovho Boha a jeho odpovedi Bohu, ktorý sa mu otcovsky a vládcovsky prihovára.

5. Slobodomurársky pojem Boha a zjavenia

Predstava slobodomurárstva o Bohu nepripúšťa myšlienku na Božie zjavenie, ako naň veria a pridŕžajú
sa ho všetci kresťania. Skôr sa predstavou “Veľkého Staviteľa” vzťah k Bohu vracia k preddeistickému
stanovisku.
Práve tak stojí výslovné odvodzovanie kresťanstva od astrálneho pranáboženstva Babylončanov a
Sumerov v plnom rozpore k viere zjavenia (porovnaj Rituál II, str.47).

6. Idea tolerancie u slobodomurárov

Z chápania pravdy sa odvádza aj špecifická idea tolerancie u slobodomurárov. Katolík pod toleranciou
rozumie povinnosť byť voči blížnym trpezlivý. No u slobodomurárov panuje tolerancia voči
Znova treba poukázať na Lennhoffa-Posnera: “Z relativizmu možno odvodiť postoj slobodomurárov k
problémom sveta a ľudstva... Relativizmus podopiera toleranciu rozumovými argumentmi.
Slobodomurárstvo je jedným z hnutí, ktoré vznikli na sklonku stredoveku ako reakcia proti
bezpodmienečnosti cirkevnej náuky a politického absolutizmu, ako reakcia proti fanatizmu každého
druhu (stĺpec 1300).
Takáto idea tolerancie otriasa postojom katolíka v jeho vernosti viere a v uznávaní učiteľského úradu
cirkvi.

7. Rituálne úkony slobodomurárov

V obšírnych rozhovoroch a vysvetľovaniach sa preberali tri rituály stupňa učňovského, tovaryšského a
majstrovského. Tieto rituálne úkony vykazujú v slove a symbole charakter podobný sviatostiam.
Vzbudzujú zdanie, akoby sa tu dialo pomocou symbolických úkonov čosi, čo objektívne človeka
premieňa. Obsahom je symbolická iniciácia človeka, ktorá stojí celým svojim charakterom v zreteľnej
konkurencii voči sviatostnej premene.

8. Zdokonaľovanie človeka

Rituály potvrdzujú, že slobodomurárstvu ide koniec koncov o etické a duchovné optimalizovanie
človeka. V majsterskom ríte sa hovorí: “Aké cnosti musí mať pravý majster? Čistotu srdca, pravdivosť v
slovách, opatrnosť v činoch, nebojácnosť voči neodstrániteľnému zlu a neúnavnú horlivosť, keď ide o
konanie dobra.” (Rituál III, str.66).
Tu nemožno obísť obavu, že sa bude absolutizovať mravná dokonalosť, a tak sa odpúta od milosti, že
neprenechá priestor pre ospravedlnenie človeka podlá kresťanského chápania. Aký účinok má mať ešte
krst, pokánie a eucharistia, ak sa v rituáloch vyslovené osvietenie a premôžeme smrti dosahuje už
tromi základnými stupňami?

9. Spiritualita slobodomurárov

Slobodomurárstvo uplatňuje na svojich členov totálny nárok, ktorý si od nich vyžaduje poslušnosť na
život a na smrť. Aj keď vychádzame z toho, že cesta, vedúca týmito troma stupňami, sleduje
predovšetkým formovanie vedomia a charakteru, jednako ostáva otázka, či poslanie, ktoré si nárokuje
cirkev, pripúšťa, aby formovanie takéhoto druhu prevzala cudzia ustanovizeň.
V tomto totalitárnom nároku sa však zvlášť výrazne ukazuje nezlučiteľnosť slobodomurárstva a
katolíckej cirkvi.

10. Rôzne smerovania v rámci slobodomurárstva

Popri prevažnom počte lóži s humanitným, “v Boha veriacim” základným smerovaním, vyskytujú sa
extrémy, ako na jednej strane ateistické bratstvo “Grand Orient de France”, ktoré má pár lóži aj v
Nemecku, alebo na druhej strane nemecká “Grofie Landesloge” (Veľká krajinská lóža).
Táto posledná sa nazýva aj “Christliche Freimaurerorden” (Kresťanský slobodomurársky rád - porovnaj
Lennhof-Posner, stípec 1157).
No toto “kresťanské slobodomurárstvo'' sa nijako nevymyká slobodomurárskemu základnému poriadku,
usiluje však o väčšiu možnosť spájať slobodomurárstvo a subjektívnu kresťanskú vieru. Treba mu však
teologicky prípustnú realizáciu uprieť, lebo chápe základné skutočnosti zjavenia Boha, .ktorý sa stal
človekom, a jeho spoločenstvo s ľuďmi, iba za možnú variantu slobodomurárskeho svetonázoru a
navyše ho uznáva iba malá časť slobodomurárov.

11. Slobodomurárstvo a katolícka cirkev

Akokoľvek je dôležité rozlišovať medzi slobodomurárstvom, ktoré je cirkvi naklonené, a
slobodomurárstvom, ktoré je cirkvi nepriateľské, jednak je to v daných súvislostiach mätúce, lebo
naznačuje, ako by pre katolíkov neprichádzalo do úvahy iba členstvo u slobodomurárov voči cirkvi
nepriateľsky zaujatých. Takže sa skúmanie zameralo práve na to slobodomurárstvo, ktoré je cirkvi
priaznivo naklonené; ale i tu boli zistené neprekonateľné ťažkosti.

12. Slobodomurári a evanjelická cirkev

Aj v tejto cirkvi sa v roku 1973 konali rozhovory. Evanjelickí účastníci prenechali v svojom záverečnom
prehlásení z 13.X.1973 možnosť dvojitého členstva “slobodnému uváženiu jednotlivca”.
Ja však pozoruhodné, že sa tu pod číslom 5 konštatuje:
“Cirkevní účastníci rozhovorov si nemohli utvoriť definitívnu mienku o význame rituálu a o kvalite
zážitku, ktorý spôsobuje. Pritom im záležalo na otázke, či by zážitok v rituáli a práca murára nemohli
zmenšovať význam ospravedlnenia z milosti” (Informácia č .58 z “Evangelische Zentralstelle fúr
Weltanschaungsfŕagen 58/74. str. 19 - Evanjelický ústredný úrad pre otázky svetonázoru).


V. ZÁVEREČNÉ STANOVISKO

Hoci slobodomurárstvo zažilo v nacionálnosocialistickej ére prenasledovanie, ktoré ho pozmenilo v
zmysle väčšej otvorenosti voči ostatným spoločenským skupinám, jednako vo svojej mentalite, v
základnom presvedčení a chrámovej práci, zostalo úplne jednaké.
Vymenované protiklady sa dotýkajú základov kresťanskej existencie. Dôkladné skúmanie
slobodomurárskych rituálov a duchovnosti zreteľne ukázalo: Súčasná príslušnosť ku katolíckej cirkvi a k
slobodomurárstvu je neprípustná.
Ku stanovisku Spojených velkých lóži Nemecka k vyjadreniu Nemeckej biskupskej konferencie pre tlač
poskytuje sekretariát Nemeckej biskupskej konferencie nasledujúce pripomienky:

1. Lichtenauské prehlásenie nedostalo nijakú cirkevnú autorizáciu: ani od Biskupskej konferencie, ani
od žiadneho rímskeho úradu. Aj kardinál Kônig, ktorému dokument odovzdali, ho odmietol podpísať.

2. Spomenuté stanovisko evanjelickej cirkvi voči slobodomurárstvu je natoľko neúplné, nakoľko sa
zamlčiava, že sa v tom istom stanovisku prehlasuje aj toto: “Cirkevní účastníci rozhovorov si nemohli
utvoriť defirutívnu mienku o význame rituálu a o kvalite zážitku, ktorý spôsobuje. Pritom im záležalo na
otázke, či by zážitok v rituáli a práca murára nemohli zmenšovať význam ospravedlnenia z milosti”
(Informácia č. 58 z “Evangelische Zentralstelle fúr Weltanschaungsfragen 58/74. str. 19 - Evanjelický
ústredný úrad pre otázky svetonázoru). Evanjelická cirkev mohla nazrieť do prvého stupňa, a to nie v takej obšírnosti, a za takých predpokladov, ako katolícka cirkev.

3. Konštatovanie, že príslušnosť ku slobodomurárstvu spochybňuje záldady kresťanskej existencie, nie
je nijakou aroganciou, ale vyplýva zo svedomitej interpretácie podkladov slobodomurárskehosebachápania.


Zdroj: http://www.scribd.com/doc/8695616/E-Cah ... ske-hnutie

_________________________________
Pozn.:

Cahill sa vobec neprejavuje ako zaujaty pisatel. Svedcia o tom napr. poznamky ku neistemu zidovstvu Adama Weishaupta(co ostatny vobec nespochybnuju), aj dostatocne kriticky pristup ku Protokolom. A v neposlednom rade vyber doveryhodnych autorov (ako Deschamps napr.), svojich poradcov (nielen katolikov), pestrost citacii od samotnych murarov, prehlasenia papezov, nezachazanie do umelostou zavanajucich konsktruktov atd. - skratka jednou vetou: Seriozny pristup.

NB: Takmer akukolvek pasaz z jeho knihy by som mohol este rozviest, s pouzitim inej literatury, ale naco. Ide zakladne oboznamenie sa so suvislostami uvedenymi v nadpise tejto temy.

A neskor pridam dalsie veci.
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.03.2009 22:07:02   
 

od 25.09.2006 0:53:38
napísal 2957 príspevkov
Nieco blizsie o fungovani


VI. Slobodomurárska organizácia



Už sme ukázali, že slobodomurárstvo je v podstate jedným univerzálnym združením, bez ohľadu na
široké spektrum jeho zvykov a ceremónií a jeho mnohých oddelenia jurisdikcií. Každý človek, ktorý je
iniciovaným členom, dokonca aj ak je iba učňom, má právo vstúpiť v tom istom stupni do lóže
akejkoľvek jurisdikcie, a má právo na pomoc Rádu v akejkoľvek časti sveta.


Základné stupne


Jednota slobodomurárov spočíva na troch prvých alebo symbolických stupňoch, o ktorých sme už
hovorili. Menovite sú to stupne učeň (“Apprentice”), tovaryš (alebo spriatelený člen Cechu - “Fellow
Craftsman”) a majster (“Master”). Všetky vyššie ríty sa opierajú o tieto tri začiatočné stupne a
čokoľvek, čo je obsiahnuté vo vyšších stupňoch, je iba vývojom alebo jasnejším vysvetlením toho, čo
bolo obsiahnuté alebo symbolizované v prvých troch stupňoch. Toto si kandidát postupne uvedomuje,
ako postupuje (ak vôbec postupuje) do vyšších stupňov. Slobodomurárstvo týchto troch základných
stupňov sa niekedy označuje ako modré slobodomurárstvo (“Blue Masonry”) alebo “slobodomurárstvo
modrých lóží”. Títo členovia tvoria základňu verných členov slobodomurárskej proticirkvi. V tejto krajine
sú zaradené do jurisdikcie veľkých lóži “slobodných a prijatých slobodomurárov” (“Free and Accepted
Masons”) Írska. Veľkej Lóži Írska je podriadených okolo 680 lóži, z ktorých je 178 v Belfaste, 78 v
Dubline, 7 v Corku, 4 v Limericku, 3 vo Waterforde, 2 v Sligo, 2 Mountmellicku, 1 v Cobh, atď. Okrem
týchto troch nižších alebo základných stupňov, má slobodné a akceptované slobodomurárstvo podľa
Ragona štyri ďalšie vyššie stupne. Lóže týchto stupňov, ak skutočne existujú v Írsku, pravdepodobne
nie sú uvedené v horeuvedených zoznamoch.


Vyššie stupne


Teoreticky, a podľa pôvodnej koncepcie slobodomurárstva sa predpokladá, že majster slobodomurár bol
pripustený k úplným vedomostiam o tajomstvách a cieľoch rádu. Ako sa však organizácia rozširovala, a
majstrov slobodomurárov začali byť tisícky, ukázalo sa, že nie je možné dôsledne dodržať podstatu idey
slobodomurárskeho tajomstva. Preto sa chvíľa osvietenia, ktorá sa kandidátovi na začiatku sľubuje, že
príde o krátky čas, posunula do vyšších stupňov, a, pravdu povediac, v plnej miere je prístupná iba na
samotnom najvyššom stupni. Tieto vyššie stupne sa realizujú u rôznych rítov, v ktorých sa
slobodomurárske doktríny plnšie rozvíjajú pomocou alegórií. Rítus je špeciálny systém formúl,
ceremónií a symbolizmov, ako aj hierarchickej organizácie, pri ktorej sa vytvárajú rôzne skupiny v
rámci slobodomurárskeho rádu.


Slobodomurárske ríty


Konečný cieľ všetkých rítov je ten istý - nahradenie kresťanstva a kresťanskej organizácie spoločnosti
čisté naturalistickým sociálnym režimom, založeným na pôde humanity, členovia každého rítu pracujú
na dosiahnutí týchto cieľov (vedome alebo inak) podľa pravidiel a metód, ktoré sa viac alebo menej
menia. Ceremónia, symbolizmus, počet stupňov, zvláštne záväzky každého stupňa, zvláštni patróni,
atd., sa v rôznych rítoch donekonečna menia. Niektoré sa snažia väčšmi rozvíjať intelektuálnu stránku,
iné skôr kladú dôraz na aktívny život. Organizácia niektorých je väčšmi prepracovaná než u iných. Iné
sú zas hlbšie preniknuté plnosťou slobodomurárskeho ducha než iné. Každý rítus obvykle vytvára
zvláštnu jurisdikciu s vlastnou nezávislou správou, ktorá je však úzko spojená s inými; alebo, ak nieje
formálne spojená, je zviazaná putami spoločného pôvodu, všeobecnou totožnosťou ducha a cieľov a
veľmi úzkou podobnosťou v charaktere a organizácii. Takúto jednotu možno porovnať istým spôsobom s
jednotou rôznych vlád a národov v mohamedánskom svete.
Niekedy jedna Veľká Lóža alebo Grand Orient môžu mať pod svojou jurisdikciou niekoľko rôznych rítov,
zatiaľ čo inde sa môžu na druhej strane vyskytovať nezávislé jurisdikcie v rámci toho istého rítu. Lóže
viacerých rítov môžu fungovať bok po boku v tej istej krajine, alebo v tom istom meste. Takto v Dubline
okrem lóži Slobodných a prijatých slobodomurárov existujú najmenej tri ďalšie ríty. napríklad “Kráľovskí
slobodomurárski architekti” (“Royal Arch Masons”), “Klasický a akceptovaný škótsky rítus” (“Ancient
and Accep-ted Scottish Rite”) a “Rád templárov” (“The Order of the Temple”).


Jednota najvyššieho vedenia


Slobodomurársky rád obvykle nemá jedného najvyššieho vodcu, ako má katolícka Cirkev, ani silu,
ktorej sú podriadené všetky ostatné jurisdikcie, i keď sa vedúci slobodomurári snažili po viac než sto
rokov dosiahnuť takéto zjednotenie. Niekedy sa však stalo, že jeden vodca, alebo istý vyšší koncil
dosiahol takú autoritu nad mnohými podriadenými jurisdikciami, že túžba po centralizácii moci sa
prakticky naplnila, aspoň na nejaký čas. Takto niektoré popredné autority tvrdia, že Weishaupt v 18.
storočí a lord Palmerston v 19. storočí si zaručili jurisdikciu nad celým, alebo nad takmer celým rádom.
Fr. Gruber cituje známeho anglického slobodomurárskeho autora, brata Yarkera a iných, ktorí tvrdili, že
podobnú pozíciu dosiahol oslavovaný americký slobodomurársky vodca a spisovateľ Albert Pike, o
ktorom sme už hovorili. Takto Yarker píše “Zosnulý A.Pike bol nepochybne slobodomurárskym
pápežom, ktorý ovládal všetky najvyššie koncily sveta, vrátane najvyšších koncilov Anglicka, Írska a
Škótska.” A ďalej, všeobecne sa verí, že na istý čas, a pravdepodobne viac než raz v 19. storočí,
najvyšší koncil talianskych karbonárov mal takmer univerzálnu jurisdikciu, či existuje takáto
centralizácia moci aj dnes, nie je jasné: ale je mnoho náznakov, poukazujúcich na existenciu úzkej
aliancie prinajmenšom medzi vyššími stupňami, ktorá prakticky zodpovedá sile, ktorá spravuje rád po
celom svete. K tejto otázke sa ešte stručne vrátime.

Základné ríty slobodomurárstva


Spomedzi rítov slobodomurárstva, ktorých bol v rôznych obdobiach rôzny počet (pretože nové ríty sa
zakladali a iné upadali do zabudnutia) sú pravdepodobne dnes najvýznamnejšie tieto:

(1) “Kráľovskí slobodomurárski architekti” (“Royal Arch Masons”). Tento rítus, ktorý sa praktizuje
na britských ostrovoch a v oblasti britského panstva, stotožňuje Benoit s Yorkským rítom (Rite of York).
Tento rítus má lóže v Mexiku a v iných štátoch Latinskej Ameriky a v niektorých iných krajinách. V
írskom slobodomurárskom kalendári sa uvádza okolo 340 írskych zhromaždení tohto rádu (v
slobodomurárskej terminológii sa obyčajné lóže vyšších rítov obvykle nazývajú “zhromaždenia”
(“chapters”)), z čoho 38 je v Dubline a 6 v Corku.
(2) “Klasický a akceptovaný škótsky rítus” (“Ancient and Accepted Scottish Rite”). Tento rítus,
ktorý je jednou z najprepracovanejších spomedzi všetkých sekcií slobodomurárstva, sa praktizuje vo
Veľkej Británii a v írsku, rovnako ako v USA a vo väčšine kontinentálnych krajín. Má 33 stupňov - čo je
omnoho väčší počet, než existuje v akomkoľvek inom ríte okrem rítu Mizraim, ktorý má nemenej než 90
stupňov. Správa tohto rítu je väčšmi centralizovaná než správa francúzskeho rítu. Členovia jeho
najvyššieho koncilu majú tento úrad doživotne, a sú do neho podľa Benoita obvykle kooptovaní. O
tomto ríte píše Fr. Gruber: “Tento systém, ktorý bol rozšírený po celom svete (t. j. z USA), možno
pokladať za revolučný typ francúzskeho templárskeho slobodomurárstva, ktoré bojuje za prirodzené
práva človeka proti náboženskému a politickému despotizmu, ktorý je symbolizovaný pápežskou tiarou
a kráľovskou korunou. Kdekoľvek vznikne, snaží sa získať prevažujúci vplyv v iných slobodomurárskych
organizáciách. Tento vplyv mu zaručuje systém Grand Orientov latinských krajín. Je ho cítiť dokonca aj
v Británii a v Kanade, kde najvyšší vodcovia cechového slobodomurárstva sú tiež spravidla
prominentnými členmi najvyšších koncilov klasického akceptovaného škótskeho rítu.”
Okrem Dublinského “Veľkého Inštruovaného Zhromaždenia” (“Grand Chapter of Instruction”) s
tridsiatimi členmi, z ktorých všetci patria do vyšších stupňov tohto rítu, v írskom slobodomurárskom
kalendári v roku 1929 je uvedených až 37 podriadených zhromaždení a zoznam ich významných členov.
Z týchto podriadených zhromaždení je 14 v Dubline, 10 v Belfaste, a po dve v mestách Cork, Derry,
Limerick, Ennikillen a Boyle, a napokon jedno v Lugane.
(3) “Rád templárov” (“The Order of the Temple”) alebo “Vysokí rytieri templárov” (“High Knights
Templars”). Toto je jeden z mnohých rítov a stupňov (medzi inými sú “Zjednotené rády chrámu a
nemocnice” (“United Orders of the Temple and Hospital”), “Rytieri svätého hrobu” (“The Knights of the
Holý Sepulchre”), atd.), ktorí si pripomínajú tradíciu alebo legendu rytierov templárov, ktorí boli
skutočnými zakladateľmi slobodomurárstva. Templári, pred ich potlačenírn v roku 1308, boli obvinení z
bludárstva, systematického rúhania a niektorých ďalších ohavných nepomenovaných praktík, aké už
dávnejšie svätý Lev pripísal Manichejcom, keď napísal: “Lož je ich zákonom, Satan je ich Bohom, a
hanebné skutky ich posvätením”. Nakoľko boli tieto obvinenia oprávnené, je nemožné s istotou určiť.
Slobodomurári tvrdia, že rád existoval ďalej, zvlášť v Škótsku, ako tajná spoločnosť, aj po jeho
potlačení a bol sprostredkovateľom, cez ktorého sa duch a praktiky templárov dostali ku
slobodomurárom. Kolko pravdy je na tejto tradícii, nie je jasné.
Rád templárov, ako slobodomurársky rítus sa v hojnej miere praktikuje v Írsku. Slobodomurársky
kalendár spomína vyše 60 “preceptórií” (ako slobodomurári označujú lóže alebo zhromaždenia tohto
rítu) v rôznych mestách írska (vrátane trinástich v Dubline), v úlohe “Veľkého opátstva Írska” (“Grand
Priory of the Ireland”).
(4) Francúzsky alebo moderný rítus. Tento rítus, ktorý bol počas posledného polstoročia alebo viac
pravdepodobne najaktívnejšou a najprogresívnejšou sekciou slobodomurárstva, je ten rítus, ktorý sa
praktizuje v lóžach francúzskeho Grand Orientu. Jeho stanovy sú jednoduchšie a spôsob jeho činnosti je
otvorenejší a priamejší v porovnaní s klasickým a akceptovaným škótskym rítom. Má iba sedem
stupňov. Či má pobočky v írsku, nieje známe. Prinajmenej je isté, že niektoré z horeuvedených
angloírskych rítov majú zhromaždenia alebo lóže vo Francúzsku.
(5) Rítus Mizraim alebo Egyptský rítus sme už spomínali. Jeho členovia sú, alebo aspoň pôvodne
boli, zväčša Židia. Za svoje pôvodné vytvorenie vďačí Cagliostrovi, od ktorého Weishaupt a jeho žiaci
čerpali veľa inšpirácií. Rítus bol rozšírený vo Francúzsku začiatkom 19. storočia a mal niekoľko lóži v
írsku. Jeho učenie a ceremónie sa zdajú byť úzko spojené s okultizmom. V súčasnosti sa zdá, že sa
nepraktikuje mimo Francúzska. Zdá sa, že bol zatienený vzrastajúcim vplyvom B'nai B'rith, o ktorých
sme už hovorili.
(6) Rítus Heredom je praktikovaný pomerne hojne v Škótsku, Nemecku a Maďarsku.
(7) Škótsky filozofický rítus praktikovali slobodomurári v lóži Alpina vo Švajčiarsku. Táto veľká lóža,
ktorá je medzi tými, ktoré formálne uznávajú veľké lóže britských ostrovov, má zvláštny význam,
pretože ju rôzne ríty a lóže rôznych jurisdikcií vo svete používajú ako istý druh prostredníka pri
vzájomných rokovaniach. Tak, ako sa tri nižšie stupne zvyčajne označujú ako “symbolické stupne”
alebo “modré slobodomurárstvo”, vyššie stupne sa obvykle označujú ako “filozofické stupne
alebo “stupne zhromaždenia” alebo “červené slobodomurárstvo” Odkedy boli zriadené tieto vyššie
stupne, prijatí členovia sa až v nich dozvedia skutočné tajomstvá slobodomurárstva.


Bezbožný charakter vyšších stupňov


Ceremónie a liturgia iniciácií, zvlášť iniciácií do vyšších stupňov. dostatočne prezrádzajú bezbožný
charakter a bezbožné ciele slobodomurárstva. Takto o klasickom a akceptovanom škótskom ríte, ktorý
je tak hojne praktizovaný v Írsku, 18. rosekruciánsky stupeň (“Rose Croix of Heredom”) s jeho
rúhavými ceremóniami iniciácie, sme už spomínali. 28. stupeň toho istého rítu je stupeň Rytiera
Slnka; 30. stupeň je stupeň Rytiera Kadosh, a 32. stupeň je stupeň Suverénneho Princa
Kráľovského Tajomstva (“Sovereign Prince of the Royal Secret”).
Rytieri Kadosh
Zoberme si rytierov Kadosh ako ilustráciu všeobecného charakteru týchto vyšších stupňov. Fr. Gruber
píše o tomto stupni: “Stupeň Kadosh, ktorý potláča pápežskú tiaru a kráľovskú korunu, je
určený na to, aby uskutočnil spravodlivú pomstu voči “vysokým zločincom” za vraždu
Molaya, a ako 'apoštoli pravdy a ľudských práv' oslobodili ľudstvo 'z pút despotizmu a z
otroctva duchovnej tyranie'. Vo väčšine rituálov tohto stupňa všetko dýcha pomstou proti
náboženskému a politickému despotizmu”... Je pravda, že tieto interpretácie rituály angloamerických cechov
oficiálne nepreberajú, ale zdajú sa byť plne autorizované (i keď nie sú jedinými
autorizovanými vecami) týmto systémom a prvými dvoma odstavcami textu 'Old Charges', ktoré
obsahujú základný zákon slobodomurárstva”. Predpokladá sa, že rytier Kadosh je dokonalý a plne
vyformovaný slobodomurár. Čitateľ si bude pamätať, že to boli práve členovia tohto stupňa, ktorí boli
určení na úlohu umučiť a zavraždiť Williama Morgana vo Fort Niagara V USA v roku 1826.

Grafický opis, okopírovaný z oficiálnych prameňov (farebnou ilustráciou) obradu iniciácie do tohto
stupňa možno nájsť v Garganovej knihe, o ktorej sme už hovorili. Počas iniciácií sa sústavne opakujú
zaklínadlá “Nekam” (pomsta) a “Makah” (smrť), pričom sú sprevádzané mávaním dýky a hrozbami
zničenia oblúd despotizmu (kráľov) a povier (pápeža). Pri rakve sú usporiadané tri lebky, prostredná je
korunovaná vavrínom, a na druhých dvoch je pápežská tiara a kráľovský diadém. Pred prostrednou
lebkou, ktorá reprezentuje hlavu \ známeho slobodomurárskeho mučeníka, Jacqua de Molay, veľmajstra
templárov, ktorý bol popravený na príkaz kráľa Francúzska v roku 1312, kandidát si kľakne na kolená.
Potom postupne prepichuje dýkou druhé dve lebky, a volá: “Nenávisť a smrť civilnému despotizmu” a
“Nenávisť a smrť náboženskému despotizmu”. Potom sa zaprisahá nielen k boju voči náboženskému a
civilnému despotizmu, ktorého spôsob je symbolizovaný v obrade, ale aj k tomu, že tým istým
spôsobom potrestá zradcov Cechu, vrátane tých, ktorí sa opovážia neposlúchať príkazy vyšších
predstavených. Tieto a podobné obrady (už sme hovorili o iných zločinných prísahách, na ktoré sa
podujímali rytieri Kadosh a aj v obrade iniciácie do 18. stupňa), ktoré sú spojené s uvedením do
najvyšších a najváženejších kruhov v slobodomurárskom ráde. O všetkých týchto obradoch musíme
predpokladať, že poskytujú celkom dobrú predstavu o skutočných cieľoch a ideáloch slobodomurárstva.
A predsa, nemálo členov lóže “Suverénni rosekruciánski princovia” (“Sovereign Princes of the Rose
Croix”), “Rytieri slnka” a “Rytieri Kadosh”, ktorí boli poškvrnení týmito rúhavými ceremóniami, a ktorí
sa zaviazali týmito zločinnými prísahami, sa pohybujú medzi nami ako mierumilovní a vážení občania,
ktorí žijú pod ochranou zákonov, ba dokonca obsadzujú miesta, na ktorých majú na starosť výchovu
mládeže, legislatívu, justíciu, takže sa tam nemôžu dostať zasvätení katolíci, pretože proti ich
náboženstvu a najsvätejším záujmom a ideálom prisahali neškrupulóznu a nezmieriteľnú vojnu.


Systém správy


Uvedme niekoľko slov o správe a administrácii slobodomurárstva. Systém je v rôznych rítoch do
značnej miery odlišný, ale všeobecne možno povedať, že je približne nasledovný. Koncil predstavených
obyčajných lóži sa vyberá spomedzi majstrov slobodomurárov. Celý útvar predstavených alebo
funkcionárov lóže sa niekedy nazýva Orient. Lóže vyšších stupňov, ktoré sa nazývajú “zhromaždenia”
(“chapters”) sú spravované útvarmi, ktoré sa nazývajú “Dvory” (“courts”). Nad týmito Orientami a
Dvormi, ktorých existencia a obsadenie je známe všetkým členom lóže alebo zhromaždenia, existuje
niekoľko vyšších komisií, ktoré sa nazývajú tribunály, konzistóriá, atď., a nad všetkými je Areopágus.
Osobné obsadenie, a niekedy dokonca aj samotná existencia týchto vyšších komisií je obvykle úplne
skrytá pred obyčajnými členmi lóže alebo zhromaždenia; a ich členovia ani nemusia byť nevyhnutne
vybraní z Orientov a Dvorov, ktorých autorita nad lóžou je často iba nominálna. Skutočná autorita je v
rukách členov týchto vyšších komisií, ktorí sa navonok môžu javiť ako členovia obyčajných združení.
“Pre väčšiu časť”, píše Benoit, “sú skutoční vodcovia neznámi. V prípade väčšieho počtu lóži oficiálni
vodcovia nemajú skutočnú autoritu, a skutočné vedenie je v rukách jedného člena alebo niekol-kých
členov, ktorí sú pre všeobecné zhromaždenie neznámi. Títo udržujú kontakt lóže s vyššími útvarmi,
ktorým posielajú správy o stave lóže a duchu bratov, a od ktorých dostávajú inštrukcie a informácie,
pravdivé alebo nepravdivé, ktoré treba rozširovať medzi členmi”. Eckertov výpočet, o ktorom budeme
hovoriť neskôr, sa úplne zhoduje s týmto opisom.
Nedokonalé slobodomurárstvo
Okrem takzvaného správneho alebo dokonalého slobodomurárstva existuje iný typ, o ktorom sa
niekedy hovorí ako o nedokonalom slobodomurárstve. Tento termín označuje množstvo tajných a iných
spoločností, ktoré boli zväčša založené a sú ovládané slobodomurármi, a sú vytvorené viac alebo menej
podľa slobodomurárskych stanov, alebo ich ciele sú aspoň čiastočne totožné s cieľmi slobodomurárov.
Tieto spoločnosti nie sú, striktne vzaté, slobodomurárske, a nemajú symbolizmus, ani rituál, ani systém
rôznych stupňov, ani ten istý stupeň utajenia. Väčšina členov pozná ciele, o ktoré sa združenie usiluje,
zatiaľ čo väčšina členov, ktorí patria k pravým slobodomu-rárom, tento cieľ nepozná. Cieľom týchto
nedokonalých, alebo kvázislobodomurárskych združení je pracovať na uskutočnení niektorého
špeciálneho prvku alebo aspektu slobodomurárskeho plánu, na ktorý sa sústredili. “Lóže”, píše Janet,
“nevytvárajú plnú sieť armády Revolúcie... Pod nimi existuje nespočetne mnoho populárnych
organizácií, krúžkov a združení všetkého druhu, ktoré nie sú ničím iným, než zjednodušenými formami
slobodomurárstva... Tieto zasahujú do tried, ktoré slobodomurárstvo nemôže prijať do svojich lóži.”
Je to narážka na tieto kvázislobodomurárske organizácie, keď Fr. Gruber tvrdí, že skutočná sila
slobodomurárstva leží v skutočnosti, že najpočetnejší a najvýkonnejší pracovníci sú mimo vlastnej
organizácie, menovite v združeniach a ustanovizniach pre všetky triedy, ktoré vyhľadáva a inšpiruje
jeho vlastným duchom. Gould, ktorého tvrdenie potvrdzuje L. Blanc a iní slobodomurárski autori, vraví,
že “od roku 1750 malo slobodomurárstvo významný vplyv na ostatné združenia, viazané prísahou”.
Stevens ide ešte ďalej a považuje za prakticky isté, že slobodomurárstvo je “priamo alebo nepriamo
vodcom všetkých moderných tajných spoločností, dobrých, zlých i indiferentných”. Vraví, že v USA
existuje viac než 600 tajných spoločností, ktoré používajú slobodomurársky symbolizmus, a ktoré
pracujú do značnej miery pod slobodomurárskym vplyvom, takže približne každý tretí dospelý muž v
USA je členom jednej alebo viacerých takýchto tajných združení. Známe príklady takýchto združení sú
“Americká ochranná asociácia” (“American Protective Association” - A.P.A.), “Rytieri Ku klux klan”, “Zlí
kamaráti” (“Odd Fellows”), “Rytieri Pýtie” (“Knights of Pythias”), “Lojálny rád Byvolov” (“Loyal Order of
Buffaloes”), atď., atď
Ďalší dobre známy príklad týchto kvázislobodomurárskych združení, ktoré poznáme v írsku, je Oranžská
spoločnosť, o ktorej sme už hovorili, ktorej deklarovaným cieľom je ochrana záujmov protestantov, a
rozšírenie protestantských princípov a ideálov Írskemu ľudu. “Purpuroví ľudia” (“Purple Men”). ktorí
ovládajú oranžské lóže, sú väčšinou slobodomurári, zvyčajne vyšších stupňov.
A ďalej možno povedať, že nedokonalé slobodomurárstvo obsahuje množstvo združení, ktoré nie sú
tajné, ktorých bezprostredným cieľom je dosiahnuť nejakú zvláštnu časť alebo prvok zo
slobodomurárskeho protikresťanského programu. Medzi najznámejšími takýmito spoločnosťami sú rôzne
socialistické Medzinárodné asociácie robotníkov, Medzinárodná asociácia voľnomyšlienkárov
(“Intenational Associatian of free Thinkers”), Hemertická spoločnosť, Maltuziánska liga, Liga učenia
(“League of Instruction”), Univerzálna aliancia Izraelitov, Teozofická asociácia, Kresťanská veda,
niektoré feministické asociácie, Univerzálna aliancia republiky (“Universal Eepublic Alliance”), atď., atď.

Je mimo rozsahu tejto knihy zaoberať sa špecifickým cieľom a prácou týchto združení, z ktorých každé
vytvára časť obrovskej armády, ktorá bola zmobilizovaná na zničenie kresťanstva.


Biele slobodomurárstvo


Iným typom nedokonalého slobodomurárstva je to, čo sa niekedy nazýva “biele slobodomurárstvo”.
Tento termín sa aplikuje na množstvo združení, ktoré vznikli v modernej dobe (a ktoré stále dalej
pribúdajú), navonok s cieľmi, ktoré sú samy osebe dobré, alebo prinajmenšom nie sú nezákonné, ale
ktoré vďačia za svoje zriadenie slobodomurárom, alebo ktorých praktické tendencie sú využívané na
presadzovanie slobodomurárskych ideálov (alebo prinajmenšom sa plánuje, že takto budú použité), ako
je sekularizmus, interkonfesionalizmus alebo indiferentnosť v náboženstve, falošný internacionalizmus.
Tieto združenia napomáhajú tomu, aby kresťanskú spoločnosť prenikli nekresťanské princípy, a takto
nebadane podkopávajú celú kresťanskú štruktúru spoločnosti.
Medzi združeniami tohto typ je najlepšie známa “Kresťanská asociácia mužov” (“Young Men's Christian
Association” - Y.M.C.A.), ktorú odsúdila Svätá Stolica v roku 1920 na základe toho, že “také
organizácie, hoci prejavujú jednoduchú lásku k mládeži, ničia ich vieru, zatiaľ čo sa tvária, že ju čistia,
učia koncepciu života nad všetkými cirkvami a mimo všetkých náboženských vyznaní”.
Medzinárodná organizácia Rotariánov môže byť iným príkladom bieleho slobodomurárstva. I keď jej
deklarovaným cieľom je “posmeliť a posilniť vysoké etické normy v obchode a v profesiách” a urobiť
základom podnikania ideál služby, morálny kódex, ktorý uprednostňuje, je čisto naturalistický: a v
niektorých krajinách rotariáni prinajmenšom prejavili silné protikresťanské predsudky. Preto kardinál
arcibiskup z Toleda a španielska hierarchia zakázali svojim ľudom všetky formy účasti na nej. A ďalej.

Svätá Stolica, v rozhodnutí, vydanom 4. februára 1929 Posvätnou kongregáciou konzistória,
deklarovala, že je nežiadúce (non expedire) pre biskupov alebo iných cirkevných predstavených dovoliť
kňazom, ktorí sú im podriadení, stať sa členmi rotariánov, alebo sa zúčastňovať na ich schôdzach.
L’Qsservatore Romano v autorizovanom článku vymenováva tri hlavné príčiny pre rozhodnutie
Kongregácie, a to: slobodomurársky pôvod rotariánov, ich dokázané nepriateľstvo voči Cirkvi, a ich
morálny kódex, “ktorý sa v takmer všetkých podrobnostiach podobá na kódex slobodomurárov.” Do tej
istej kategórie patrí združenie “Priatelia Izraela” (“Friends of lsrael”), o ktorom sme hovorili v
predchádzajúcej kapitole, a mnohé iné takzvané “nesektárske” združenia
, o ktorých v rámci rozsahu
tejto knihy nie je možné hovoriť.
Ako ilustráciu praktickej práce tejto časti slobodomurárskych organizácii, cituje Janet z francúzskeho
mesačníka “Le Correspondant”, z 28. marca 1848 článok katolíckeho belgického štátneho ministra,
pána D'Horrera, ktorý opisuje organizáciu strany radikálnej vo Švajčiarsku, ktorá neskôr viedla k vojne
(Sonderbund, 1847) a k posilňovaniu liberálnej nekresťanskej ústavy v katolíckych štátoch: “Počas
dlhého obdobia sprisahania na jednej strane a slepoty na druhej, celé Švajčiarsko začalo byť
organizované v združeniach, s nekonečným počtom cieľov a vonkajších aktivít. Spočiatku sa nezdali
všetky tieto združenia nijakým spôsobom nasiaknuté revolučnosťou; ale ako si slobodomurárske lóže
postupne zaručili, aby sa ich vlastní dôležití ľudia a schopní rečníci stali členmi týchto združení... všetky
tieto združenia sa dostali skôr alebo neskôr... pod jarmo slobodomurárskeho vazalstva. Tieto združenia,
vrátane Švajčiarskeho združenia, geologických a archeologických združení, združení histórie prírody,
hudby, poľnohospodárstva, atď..., všetky tieto spoločnosti sa dostali pod vplyv týchto Slobodných
Strelcov (“Free Marksmen”), ktorí čoskoro pokryli celé Švajčiarsko.
Celkový pohľad na slobodomurársku organizáciu
Zo všetkého, čo sme dosiaľ povedali, môžeme so súčasným francúzskym katolíckym autorom
klasifikovať členov rôznych slobodomurárskych a kvázislobodomurárskych organizácií do troch
všeobecných kategórií. Na prvom mieste sú to bežní členovia. Medzi členov tejto triedy, ktorí tvoria
obrovskú väčšinu, patrí veľmi mnoho dobrých a dobromyseľných ľudí, ktorí sú oklamaní a ktorí sú
obeťami, ktorí vedia málo alebo nič o skutočnej povahe a cieľoch bezbožného združenia, ktorému
prejavili svoju náklonnosť, a ktoré ich využíva pre svoje vlastné nedobré ciele. Potom prichádza veľká
časť funkcionárov rôznych rangov a stupňov, ktorí sú organizovaní do istého druhu hierarchie, a ktorí
vytvárajú spojenie medzi radovými a vyššími skrytými silami, ktoré riadia a viac alebo menej
koordinujú činnosť celej organizácie. Členovia tejto druhej triedy vedia omnoho viac než
predchádzajúci, o povahe a cieľoch slobodomurárstva a o jeho vzťahoch k podriadeným združeniam. Je
teda ťažšie veriť v ich dobromyseľnosť. Predsa však, neočakávané konverzie medzi nimi, ktoré sa tu
hádam vyskytnú, napovedajú, že niektorí, dokonca i z tejto kategórie, sú čestní ľudia a myslia to dobre.
Napokon prichádza elita, ktorá sa niekedy nazýva “skrytá slila”, ktorá patrí do vysokých stupňov
rôznych slobodomurárskych rítov. Týchto je pomerne málo - sú to zvyčajne ľudia bez krajiny a bez
viery, bez škrupúľ, a často bez strachu, plní ambícií ovládnuť svet a naplnení divou agresívnou
nenávisťou voči kresťanstvu, pre zničenie ktorého, rovnako ako aj pre posvätenie svojich osobných
ambícií, využívajú obrovské možnosti ich organizácie. Predpokladá sa, že sú zväčša totožní s veľkými
židovskými vodcami. Patria sem jednotlivci všetkých národov a všetkých siekt. Týchto ľudí a ich
dôverných agentov možno teraz nájsť vo výhodných postaveniach v takmer každej krajine Európy a
Ameriky. Ovládajú prostriedky a vplyv hybnej sily vojny a takto ovládajú verejný život a vytvárajú
ekonomické a sociálne podmienky.
Okrem iniciovaných členov slobodomurárskych organizácií možno všade a v každej oblasti života nájsť
zástupcov úbohého typu, ktorých, nie bezdôvodne, nazývajú “slobodomurári bez zástery”. Títo, i keď
nepatria do žiadnej zo slobodomurárskych organizácií, prenikli viac alebo menej slobodomurárskou
mentalitou; a presadzujú, častokrát úplne nevedome, záujmy slobodomurárstva medzi svojimi priateľmi
a susedmi, ba dokonca aj medzi svojimi priateľmi katolíkmi. Je to muž, tohoto typu, ktorý propaguje
legendu o viere slobodomurárov v pravého Boha a vychvaľuje dobročinnosť slobodomurárov, ba
dokonca ide tak ďaleko, že navrhuje, že Cirkev by mohla, alebo mala, revidovať svoj vzťah k
slobodomurárstvu.
Niektorí z týchto ľudí sú jednoducho blázniví, alebo príliš dôverčiví; iní túžia po
kariére a pozícii; zatiaľ čo iných možno klasifikovať jednoducho ako odpadlíkov. Všetkých využíva sekta
na odvrátenie a zmenšenie vplyvu zástancov viery a vlasti, alebo na neutralizovanie vplyvu nekompromisných odsúdení Cirkvi.




Na tomto mieste by som sa spytal.

Slobodomurartvo vyslo z mody alebo znalost a rozoberanie tejto spolocnosti - vyslo z mody ? S ohladom na to, co som tu doteraz na fore uviedol a mohol by som pokracovat (aj budem ked bude treba), s ohladom na to mozno povedat to prve?
Ja by som povedal, ze vyssie spominana mentalita pocas tych vyse 70-desiat rokov (co uplynulo od Cahillovho spisu) sa tak udomacnila a vzila v sirokej populacii, ze "modny vystrelok" to uz naozaj nie je, to je realita dnesnych dni! To su vysledky! Ved aj to, ze to uz "netreba riesit" - je jeden z nich.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.03.2009 10:04:14   
 

od 17.12.2004 9:13:53
napísal 3903 príspevkov
Z toho mi vyplyva, ze ked sa stretne niekolko dospelych ludi, ktori sa chcu hrat na spolok s roznymi ritualmi, najlepsie tajny, tak vznikne slobodomurarska loza. Je tam asi zrejme tolko odnozi, ze slobodomurari ako taki, asi ani neexistuju. ;-)
_________________
Neboj sa Boha prijať. Bez absolútneho bodu ľahko spadneš do relativistického bahna. Pravda je len jedna, neboj sa ju hľadať.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.03.2009 11:31:18   
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 21988 príspevkov
Alebo si niekto mysli, ze kvoli potvrdeniu spravnosti svojej vlastnej ideologie potrebuje jednoznacne NEPRIATELA.
Ci uz je to Diabol, lavicovi liberali, alebo slobodomurari ... :)
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.03.2009 1:34:21   
 

od 25.09.2006 0:53:38
napísal 2957 príspevkov
historix píše:
Z toho mi vyplyva, ze ked sa stretne niekolko dospelych ludi, ktori sa chcu hrat na spolok s roznymi ritualmi, najlepsie tajny, tak vznikne slobodomurarska loza. Je tam asi zrejme tolko odnozi, ze slobodomurari ako taki, asi ani neexistuju. ;-)


Historix ved v tom rozhovore je to povedane dost zrozumitelne. Su hierarchicki a zaroven nie su. Teda inak povedane: Zaväzuju sa majstrovi(om) (ktory je predstavitel padnuteho cloveka a sluzobnika Zleho) - a dalej nech si robia co chcu. Samozrejme iste hranice to ma. Prva z nich - taka z tych "praktickych" - je pravidlo, ze nesmu navonok kompromitovat vlastny spolok. Toto sa prejavuje tou vyrtvalou filatropiou a obvykle tiez pacifizmom.

Druha hranica - ta ideologicka je, ze sa ma zdaleka vyhybat pomylenemu nabozenstvu, lebo ved to je neludske. "Ludske nabozenstva (naturalisticke, panteisticke, deisticke) si mozu pestovat, podla uvazenia. Ale prakticke krestanstvo nikdy, nanajvys navonok.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.03.2009 1:38:23   
 

od 25.09.2006 0:53:38
napísal 2957 príspevkov
Este z tejto strany..

Co sa ukaze, ked vezmeme do ruk Sväte pismo? Nepochybne vsetko podstatne.:


Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
Preto je v Písme: "Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený."
Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným" "kameňom úrazu a skalou pohoršenia". Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení.
Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.
(1Pt , 2: 4-9)


* * *

Základom vedy - chrámu a blahobytu ľudstva - sú kamene - ľudia. Neopracovaný kameň je človek, ktorý ešte nevie veľa ani o svete, ani o sebe. Práve preto sa musí otesávať, učiť sa, aby sa z neho stal opracovaný kváder do základov chrámu. Len osvietený človek vie, že iba múdrosťou a znalosťami môže pomáhať iným. Práve preto sa sám musí rozhodnúť, či chce dosiahnuť vyšší stupeň múdrosti a pracovať spolu s bratmi v prospech ľudstva. Preto musí poznať sám seba a zdokonaľovať sa. Musí začať nový, plnohodnotnejší život. Práve preto musí symbolicky zomrieť, aby si uvedomil, že doteraz žil v tme, nič nevedel a nič nevidel. Po zasvätení dostane svetlo, je osvietený a vie, že jeho miesto medzi bratmi je navždy isté. (Z rozhovoru so slobodomurarom.)

...Cieľom nie je otesať čosi, čo by bolo zbytočné, vytvoriť uniformovanú armádu poslušných ľudí. Je to len obraz. Obraz, ktorý znamená otesať kameň tak, aby sa z neho dal vystavať chrám ideálneho ľudstva, chrám ľudskosti. (Z rozhovoru s inym slobodomurarom).




Teda z tohoto porovnania vysvitaju tri podstatne antagonizmy:

1) Zakladom VEDY (pohanskeho, murarskeho chramu blahobytu a osvietenia) su LUDIA.
Zakladom, uholnym kamenom KRESTANOV, je ZIVY KAMEN - BOH, Jezis Kristus.

2) Napln slobodomurarstva je pracovat na sebe a "v prospech ludstva".
Napln krestanov je z vieri prameniace, prinasanie "duchovnych obeti, prijemnych Bohu..." "...a zvestovat slavne skutky Toho, ktory nas z tmy povolal do svojho obdivuhodneho svetla."

3) V slobodomurarskom spolku je "svetlo", ktore dostava clovek "prichadzajuci z tmy NEVEDOMOSTI" odovzdavane z ruk majstra.
My sme POVOLANI Bohom z tmy HRIECHU, do Jeho obdivuhodneho svetla.

+ + +

Potrebujme este nejaky dokaz o tom, ze slobodomurarstvo je v priamom biblickom protiklade ku krestanstvu(ale aj pravemu zidovstvu) a preto sirenim murarskych idei medzi ludmi v akejkolvek podobe(najcastejsie to byva skryta, neexplicitna podoba, za nieco ine) - sa buduje chram antikristovi ?
Nehovoril by som o chrame, keby to nebol pradavny zaklad ich ucenia. Ziadna legenda, ale skutocnost. Avsak treba ho chapat predovsetkym v duchovnom zmysle. Podobne ako ten nas krestansky.
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.03.2009 0:47:48   slobodomurárstvo
 

od 18.01.2008 21:32:41
napísal 1344 príspevkov
Bydlisko: Poprad
S pobavením čítam túto diskusiu a mám iba jednu otázku na Hansa, kto je autorom tých rozprávok, z ktorých čerpeš a cituješ?
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.03.2009 23:42:41   
 

od 25.09.2006 0:53:38
napísal 2957 príspevkov
Som rad mano, ze je pre teba tato tema uzitocna. Na tvojej urovni.
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.03.2009 0:27:20   re:slobodomurárstvo
 

od 18.01.2008 21:32:41
napísal 1344 príspevkov
Bydlisko: Poprad
Hans píše:
Citácia:
Cahill sa vobec neprejavuje ako zaujaty pisatel. Svedcia o tom napr. poznamky ku neistemu zidovstvu Adama Weishaupta(co ostatny vobec nespochybnuju), aj dostatocne kriticky pristup ku Protokolom. A v neposlednom rade vyber doveryhodnych autorov (ako Deschamps napr.), svojich poradcov (nielen katolikov), pestrost citacii od samotnych murarov, prehlasenia papezov, nezachazanie do umelostou zavanajucich konsktruktov atd. - skratka jednou vetou: Seriozny pristup.

Dal so si tú námahu prečítať uvedenú prácu, mám iba pár poznámok na upresnenie, je pravda pater Cahill sa odvoláva v tejto knihe aj na Deschampsa, ktorého uvádzaš, samotný Deschamps tam však píše: ... som katolík a kňaz, nikdy som nepatril do nijakej tajnej spoločnosti, nikdy som nezískal tajné informácie ani som nijakým spôsobom nekomunikoval s nijakým členom takejto spoločnosti
mne potom z toho vyplýva, že väčšina týchto informácii v spomínanej knihe z roku 1929 je prinajmenej získaná čudnou formou akou, to ani autor neuviedol, ak ich nezískal priamo, tak ako zaručené JPP? Zároveň však nespochybňujem autenticitu týchto spoločností, len a len preceňovanie ich vplyvu na chod tohto sveta.
Ak budeš odpovedať na tento príspevok, zaujímalo by ma či si osobne stretol alebo poznáš niekoho z takýchto tajných spoločností.
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.03.2009 0:52:52   Re: re:slobodomurárstvo
 

od 25.09.2006 0:53:38
napísal 2957 príspevkov
mano píše:
Hans píše:
Citácia:
Cahill sa vobec neprejavuje ako zaujaty pisatel. Svedcia o tom napr. poznamky ku neistemu zidovstvu Adama Weishaupta(co ostatny vobec nespochybnuju), aj dostatocne kriticky pristup ku Protokolom. A v neposlednom rade vyber doveryhodnych autorov (ako Deschamps napr.), svojich poradcov (nielen katolikov), pestrost citacii od samotnych murarov, prehlasenia papezov, nezachazanie do umelostou zavanajucich konsktruktov atd. - skratka jednou vetou: Seriozny pristup.

Dal so si tú námahu prečítať uvedenú prácu, mám iba pár poznámok na upresnenie, je pravda pater Cahill sa odvoláva v tejto knihe aj na Deschampsa, ktorého uvádzaš, samotný Deschamps tam však píše: ... som katolík a kňaz, nikdy som nepatril do nijakej tajnej spoločnosti, nikdy som nezískal tajné informácie ani som nijakým spôsobom nekomunikoval s nijakým členom takejto spoločnosti
mne potom z toho vyplýva, že väčšina týchto informácii v spomínanej knihe z roku 1929 je prinajmenej získaná čudnou formou akou, to ani autor neuviedol, ak ich nezískal priamo, tak ako zaručené JPP? Zároveň však nespochybňujem autenticitu týchto spoločností, len a len preceňovanie ich vplyvu na chod tohto sveta.
Ak budeš odpovedať na tento príspevok, zaujímalo by ma či si osobne stretol alebo poznáš niekoho z takýchto tajných spoločností.


No neviem ako si to cital, ale autor uvadza ako k danej problematike dosiel, z coho cerpal, s kym to konzultoval atd.

Nie som knaz, nikdy som nenavstivil kostol, som ateista...
a poznam krestansky ritus a teologiu odvrchu az dole a naopak, ze by mi mohol zavidiet aj vikar Sv. stolice.

Problem?

PS: Tajny nemusi znamenat neodhaleny. V pripade elitnych slobodomurarov slo predsa napr. v 18, 19. storoci o verejne prestizne miesto.
Vid snemovna lordov a pod.
Tajny je kazdy, kto sa tvari inym nez je. Ci vybuduje kulisy doveryhodnosti alebo nedoveryhodnosti, to je jedno. Dolezite je, ked to VACSINOVO splni ucel.
Ucelom je nezaoberat sa tym, kto su v skutocnosti. Pater Cahill uvadza,
ze nebol vtedy poruke ani jediny preklad encykliky Leva XIII., ktora pojednava o nich.
V Anglictine! Lenze toto je len odrobinka. Tato spolocnost daleko mnohorakejsie ukazuje,
ze "tajnou", v zmysle ktory uvadzam, JE.
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.03.2009 14:23:29   
 
Obrázok užívateľa

od 18.04.2002 8:17:46
napísal 7622 príspevkov
Slobodomurarstvom som sa v istej dobe preluskaval a skutocne Hanz nepise do vetra. Staci si dat do prehliadaca slovicko Freemasons a vyselektovat si len stranky ktore oficialne patria pod pojem Slobodomurarske loze a presvedcit sa ze tato organizacia je zastupena po celom svete (vratane Slovenska tiez, samozrejme) a ma znacny vpliv na spolocnost. Svojou organizovanostou pripomina mi byvalu statostranu ktora mala svoje zakladne bunky v takmer kazdej dedine na Slovensku (KSS a KSC) Vzhladom k tomu ze je apoliticka (zdanlivo) je lakava pre ludi ktori sa chcu niekde zaclenit. Clenstvo vsak vobec nie je jednoduche ziskat, za niektore sa dokonca aj plati (napriklad na Slovensku), pozaduju sa len ludia ktori nieco znamenaju.

To ze Slobodomurari stali napriklad pri vzniku USA uz hadam nikto nepochybuje, dokazoveho materialu je v dnesnej dobe viac nez dost, napokon sami sa ktomu dnes uz hrdo hlasia nakolko ako oni uvadzaju na svojich strankach prisiel cas ked mozu vystupit z isteho stavu utajenosti a predstavit sa verejnosti a vystupit z tiena dalejo viac ako to bolo v minulosti.
"Washington, George - As General of the Armies of the colonies, he led the revolution which created American independence. As the first President of the United States, his leadership was crucial to establishing the 'tone' for the United States. His love of Freemasonry is documented by his close reliance upon other Masons in the execution of his duties. Following his death, his widow sent locks of his hair (a common practice of the time) to Masons throughout the country and such revered treasures were the object of great appreciation. To this day, a lock of his hair sent to the Grand Lodge of Massachusetts is carried in a golden urn preceding the entry of the Grand Master at the Annual Meeting of the Grand Lodge. "

Pre skeptikov udam len par odkazov na web stranky tychto spolocnosti:

http://freemasonry.org/

http://en.wikipedia.org/wiki/Freemasons
http://cs.wikipedia.org/wiki/Svobodné_zednářství

najslavnejsi ludia, prislusnici slobodomurarskych lozi, stranka je vytvorena slobodomurarmi, teda akasi ich listina ich najslavnejsich osobnosti:
http://www.masonicinfo.com/famous1.htm
http://www.masonicinfo.com/famous2.htm
Nachadza sa tam napriklad Ceskoslovensky prezident Edvard Benes "Benes, Eduard - President of Czechoslovakia elected in 1935, he led his nation's government into exile after the outbreak of World War II. He resigned in 1948 when he was forced to yield to a Communist directed cabinet."

http://www.freemasons-freemasonry.com/

co takto kupit si oblecenie do "klubu" slobodomurarov?:
http://www.thefreemason.com/prodtype.as ... istory=cat

Tak ako uvadza Hanz, venuju sa aj humanitarnej pomoci: http://www.epworth.org.au/freemasons/ho ... nshospital

nakoniec "nasi" slobodomurari: http://www.humanizmus.sk/

Tieto stranky uvadzam len preto ze viaceri sa tu tvaria akoby snat ani neexistovali.
_________________
List Títovi - kapitola 3,9
Vyhýbaj sa hlúpym otázkam,..., svárom a hádkam o zákon, lebo sú neužitočné a márne.
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.03.2009 8:17:06   
 

od 30.05.2008 12:54:14
napísal 5613 príspevkov
Citácia:
“Rád templárov” (“The Order of the Temple”) alebo “Vysokí rytieri templárov” (“High Knights
Templars”). Toto je jeden z mnohých rítov a stupňov (medzi inými sú “Zjednotené rády chrámu a
nemocnice” (“United Orders of the Temple and Hospital”), “Rytieri svätého hrobu” (“The Knights of the
Holý Sepulchre”), atd.), ktorí si pripomínajú tradíciu alebo legendu rytierov templárov, ktorí boli
skutočnými zakladateľmi slobodomurárstva.


hmmm...ked som to v jednej z predoslych tem tvrdil, tak som bol nepriamo obvineny z ptrotikatolickeho postoja.... :-?
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.03.2009 9:04:54   
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 21988 príspevkov
Baca Roman píše:
Svojou organizovanostou pripomina mi byvalu statostranu ktora mala svoje zakladne bunky v takmer kazdej dedine na Slovensku (KSS a KSC)

V tomto smere ale na RKC nema nikto. :)
Ani KSC, ani 'murari' ...
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.03.2009 15:43:53   ad.slobodomurarstvo
 

od 18.01.2008 21:32:41
napísal 1344 príspevkov
Bydlisko: Poprad
Už som napísal vyššie, neviem, či tu alebo v inej podobnej téme, nespochybňujem ich existenciu, len sa zbytočne preceňuje ich vplyv na spoločnosť , lebo zmanipulovať cca 60% obyvateľstva na nejaké zmeny, to dokáže málokto,(naposledy tuším VOSR) v súčasnosti napr. na Slovensku pôsobí Rotary club a dokonca poznám členov, ale ich nejaký reálny vplyv na dianie okolo nás, no neviem, nič som nepostrehol.
Ak by mala táto diskusia byť niečo viac ako zábava a mne uniká podstata problému dajte mi vedieť, pridám sa tiež k záchrancom tejto planéty.
Hore
 Profil  
 
Poslať 04.04.2009 0:27:45   
 

od 25.09.2006 0:53:38
napísal 2957 príspevkov
Vies mano. Dianie okolo seba "hodnoti" ako v podstate neutralne drviva vacsina ludi.
Je smutne, ked aj krestan zapadne do tejto vacsiny, co berie svet ako ciru danost, ktoru "priniesla voda", ktora tecie zakonom nahody a nutnosti.

Kazda udalost ma svoj zmysel, kazde hnutie svoju pricinu, vsetky ideologie maju svoje duchovne spojitosti, prinajmensom suvislosti.

Pan hovori: "...Tak ako ja nie som zo sveta, tak ani ti, ktorych si mi dal, nie su zo sveta." ("Zo sveta" chap v zmysle - stary clovek, ktory lpie na svojich hriechoch, ktore v sirsom ponati reprezentuje svet).

Tak sa rozhodnime: Sme z tela a krvi (tj. z hriesneho ludstva a sveta, ktory je jeho modlou), alebo z Ducha a vody ? Prva moznost vylucuje byt krestanom.

Prakticka rada: Dianie okolo seba ako-tak rozlisime len z dostatocneho odstupu.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 145 ]  Choď na stránku 1, 2, 3, 4, 5 ... 10  Ďalší

Obsah fóra » Všeobecná diskusia

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: