Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Aktuálne spoločenské dianie


 [ Príspevkov: 138 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 6, 7, 8, 9, 10  Ďalší
Autor Správa
Poslať 28.11.2012 12:02:41   Re: Prezident Čarnogurský
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 18761 príspevkov
misojogi píše:
ale casovo sedi , nie ?
zasvatenie a nasledne nastup Gorbacova k moci a perestrojka

http://en.wikipedia.org/wiki/Post_hoc_ergo_propter_hoc
http://xkcd.com/552/ :)
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.11.2012 12:36:41   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 23:41:06
napísal 11034 príspevkov
legionar píše:
misojogi píše:
ale casovo sedi , nie ?
zasvatenie a nasledne nastup Gorbacova k moci a perestrojka

http://en.wikipedia.org/wiki/Post_hoc_ergo_propter_hoc
http://xkcd.com/552/ :)
samozrejme, že púha časová následnosť nie je nejakým formálnym dôkazom, že to v tomto prípade muselo byť tým, čisto teoreticky by sa všetko dalo vysvetliť ako náhoda, hoc niekedy možno extrémne nepravdepodobná, ale čisto teoreticky je možné všeličo. Nuž ale pre nás je pozitívny ten výsledok: stalo sa to, za čo sa ľudia modlili.
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.11.2012 0:21:27   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
misojogi píše:
misojogi píše:
Citácia:
...nie preto sa to niektorym zdalo nedostatocne. Slo o udajny problem, ze v zasvateni nebolo Rusko explicitne menovane. To ale v case studenej vojny ani inak neslo. Preto sv. Otec zvolil iny variant a zasvatil Panne Marii cely svet aj s Ruskom. Fakticky to bolo viac, ako Panna Maria ziadala a neskor aj Lucii potvrdila platnost zasvatenia...

ak to bolo v roku 2000 tak potom uz nebola studena vojna a mohol Rusko menovat priamo
ale este tretie zasvatenie kde by bolo Rusko priamo vyslovne menovane by nezaskodilo ...
uskodit nemoze a co keby osozilo :-D

OK
tak som si nedavno precital casopis Marina doba
a dozvedel som sa ze kvoli pochybnostiam niekedy v roku 2000 sa Vatikan priamo spytal sestry Lucia ci zasvatenie bolo v poriadku
a odpoved bola ze vsetko je OK
a ze pochybnosti to su len take reci na internete, ktore netreba brat vazne
Kedze p Vojtkova je informovana osoba, tak problem povazujem za uzavrety

Biskup Hnilica to tvrdil davno predtym-osobne mu to povedala prave sr. Lucia. Myslim, ze uz sme tu tu kdesi pisali.
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.11.2012 0:30:01   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12826 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Myslim, ze uz sme tu tu kdesi pisali.

to ano ale chcel som to mat overene z viacerych zdrojov
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.11.2012 3:09:06   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 23:41:06
napísal 11034 príspevkov
zasvätenie Ruska je tu zrejme už off topic, odporúčam o ňom pokračovať tu: viewtopic.php?p=235808#p235808
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.12.2012 23:44:15   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12826 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Čarnogurský píše členom KDH, žiada ich o podporu

Možnú dohodu opozičných strán na spoločnom kandidátovi považuje Ján Čarnogurský za vtip.

BRATISLAVA. Bývalý predseda KDH a advokát Ján Čarnogurský má v prezidentských voľbách, ktoré budú v roku 2014, záujem aj o podporu kresťanských demokratov.

„V týchto dňoch sa otvoreným listom obraciam na členov KDH, aby ma podporili ako občianskeho kandidáta,“ povedal SME.

Záujem má aj o podporu členov iných strán, tých však špeciálne oslovovať nebude.
Patrí všetkým

Snaha získať podporu straníkov podľa Čarnogurského neznamená, že je viac kandidátom KDH ako občianskym, ako ho vníma napríklad bývalá premiérka Iveta Radičová.

„Mám rada vtipy, ale toto nie je vtipné,“ povedala už skôr o Čarnogurského snahe prezentovať sa ako občiansky kandidát.

„Ja to ani nerobím ako vtip,“ povedal Čarnogurský. Aj on však nachádza v slovenskej politike humor.

„Teraz ste povedali vtip, mám pochybnosti,“ odpovedal na otázku, či sa pravici podarí dohodnúť na spoločnom prezidentskom kandidátovi.

Strany rokovali niekoľko mesiacov neúspešne. Jediné meno, ktoré sa spomínalo, bol Pavol Hrušovský. Podľa viacerých politikov však nemá proti silnému kandidátovi Smeru šancu na zvolenie.
Kandidát bez podpory, nekandidátka s ňou

Prezídium SDKÚ prijalo v utorok uznesenie, že najlepšou kandidátkou na prezidenta by bola Radičová. Tá však kandidovať odmieta.

„Nemám právo sa do toho miešať,“ povedal o kroku SDKÚ Čarnogurský. Pripomína, že on s vedením KDH o podpore rokoval, ale nedohodli sa. Hlavným dôvodom vraj bolo, že sa Čarnogurský odmietol vyhradzovať voči ľavici tak výrazne, ako by to KDH očakávalo.

„Je jeho právo uchádzať sa o podporu u našich členov,“ povedal o Čarnogurského liste podpredseda KDH Pavol Abrhan.

Nechcel špekulovať, či časť členov a sympatizantov strany nepodporí bývalého predsedu namiesto prípadného kandidáta s podporou KDH. Stalo sa to aj v predchádzajúcich voľbách, keď František Mikloško odobral hlasy Ivete Radičovej, ktorú KDH oficiálne podporovalo za prezidentku.

„Nerád by som predbiehal, zatiaľ kandidatúru neohlásil,“ povedal Abrhan.

Pre KDH podľa neho teraz nie je téma ani podpora Radičovej, keďže nekandiduje. „Vôbec neuvažujeme týmto smerom. Jej stanovisko je jednoznačné.“

streda 19. 12. 2012 20:23 | Monika Tódová


http://www.sme.sk/c/6644005/carnogursky-pise-clenom-kdh-ziada-ich-o-podporu.html
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.01.2013 2:41:46   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12826 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
velmi presna analyza:
Ján Čarnogurský
Československo rozdelené

Uplynulo 18 rokov od pádu komunistického režimu v novembri ´89 a bol to dôvod na patetické oslavy. Netreba zabúdať, že pád komunistického režimu bol východiskovou podmienkou a zároveň dôvodom rozdelenia Československa o tri roky neskôr. Základným dôvodom rozdelenia bol fakt, že v Československu žili dva národy, ktoré mali mnoho spoločného, v podstate priateľsky spolunažívali v republike, ale boli to dva národy.

Okrem pádu komunistického režimu existovala ešte ďalšia strategická podmienka rozdelenia Československa, ktorú si vtedy nikto neuvedomoval. V r. 1918 vzniklo Československo, pretože ani Česi samotní by vo vte­dajších podmienkach pravdepodobne neboli schopní sa oslobodiť spod nemecko-rakúskej dominancie, ešte k tomu v historických hraniciach, a podobne ani Slováci spod maďarskej dominancie. Téza o československom národe mala vtedy reálpolitické opodstatnenie a všetci ju prijímali vrátane Slovákov. Petr Pithart napísal neskôr v knihe Osmašedesátý, že v r. 1918 sa českým politikom celkom úspešne podarilo zatajiť pred západnými politikmi Slovákov. Aj pri obnovení republiky v r. 1945 tieto východiskové predpoklady, v modifikovanej podobe, pretrvávali. V r. 1989 však už nie. Západná Európa sa integrovala, stredoeurópske postkomunistické štáty dostali perspektívu účasti na európskej integrácii a bezpečnostné dôvody spolužitia Slovákov a Čechov odpadli. Ukázalo sa, že všetky ostatné dôvody – ekonomické, azda kultúrne – boli príliš slabé na udržanie spoločnej republiky.

Posledným hviezdnym obdobím česko-slovenských vzťahov bol disent proti komunistickému režimu. Najskôr začal rozporne. Po víťazstve Demokratickej strany vo voľbách 1946 na Slovensku aj českí nekomunistickí poslanci Národného zhromaždenia uverili, že Demokratická strana pripravuje rozdelenie republiky. Komunisti šírili túto fámu, aby oslabili Demokratickú stranu na Slovensku. Priamy útok proti Demokratickej strane sa začal v septembri 1947 začatím trestného stíhania proti jej poslancom v Ná­rodnom zhromaždení Jozefovi Kempnému a Mikulášovi Bugárovi. Vtedy aj českí nekomunistickí poslanci, vrátane Milady Horákovej, hlasovali za pozbavenie oboch slovenských poslancov imunity. O pár mesiacov, po februári 1948 väčšina z nich putovala do ­väzení a niektorí na popraviská. V komu­nis­tických väzniciach 50. rokov však už akékoľvek rozpory medzi slovenskými a čes­kými väzňami zanikli. V jáchymovských baniach, v Leopoldove, vo Valdiciach a v ďal­ších väzniciach sa naučili rešpektovať názory jeden druhého. Iným prejavom zrodu nového česko-slovenského porozumenia bol vzostup Alexandra Dubčeka v r. 1968 na post generálneho tajomníka Ústredného výboru KSČ. Ale rok 1968 je osobitná kapitola slovenských a českých spoločných dejín, ktorá presahuje rámec tohto článku. Ešte neskôr v 80. rokoch slovenský a český disent, aj keď boli svojou povahou rozličné, považovali komunizmus za príliš dôležitý objekt svojho odporu, preto žiadne iné témy, predovšetkým národné rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi, nenastoľovali. Nech zostane za­znamenané pekné gesto českého disentu z r. 1987. Na Slovensku tak trochu osamotene vydával samizdatové publikácie na historické témy Ivan Polanský z Novej Dubnice. Vydával publikácie pod názvom Historický zborník. Jeden bol venovaný Andrejovi Hlinkovi a pravdepodobne pripravoval ďalší o Jozefovi Tisovi. V zborníku o Andrejovi Hlinkovi samozrejme publikoval priaznivé texty o ľudáckom hnutí z prvej republiky. V r. 1987 ho ŠtB zatkla a obvinila z podpory a propagácie fašizmu. Len zo Slovenska by ho bolo ťažké obhajovať, pretože západní diplomati aj novinári nevedeli nič bližšie o Andrejovi Hlinkovi a zaujali by pravde­podobne zdržanlivý postoj k stíhaniu Ivana Polanského. Českí vydavatelia samizdatov vtedy po zatknutí Polanského podpísali a uverejnili vyhlásenie, kde ponúkli vlastné trestné stíhanie, ak bol trestne stíhaný Ivan Polanský ako vydavateľ samizdatu. Mediálnu obhajobu Ivana Polanského to neobyčajne posilnilo.

Toto všetko sa zmenilo v novembri 1989. Komunizmus padol paradoxne ako posledné, hoci negatívne pojivo Slovákov a Čechov. Začala nová kapitola politického zápasu s úplne inými pravidlami. Pravidlami odvodenými od pluralitnej demokracie, slobodných médií a z nich vyplývajúceho populizmu. Ale aj nanovo výstupiacich na povrch historických zákonitostí. Spomínam si na 10. december 1989. Ešte prezident Gustáv Husák menoval novú vládu národného porozumenia. V prezidentských priestoroch Hradčian sme si štrngli šampanským. Potom sme vyšli na balkón tretieho nádvoria Pražského hradu. Na nádvorí stáli stovky obyvateľov Prahy a mávali novej vláde. Vtedy som ­nevedel, že je to vrchol dovtedajšieho po­litického vývoja a ďalej to pôjde už všelijako krivolako. V prostredí slobodných médií bolo na Slovensku očividné, že noví českí politici Slovensku nerozumejú. Václav ­Havel na­vštívil krátko po svojom zvolení za prezidenta Bratislavu. Bolo to nepísanou povinnosťou každého nového prezidenta republiky. V kto­romsi prejave akoby mimochodom sa vy­ja­dril o bratislavskej štvrti Petržalka – ošklivom panelákovom sídlisku – ako o „krá­likárni“. Vecne to bola pravda. Ale 200 tisíc ľudí bývajúcich v Petržalke to vnímalo ako urážku. Do panelových bytov sa nasťahovali so svojimi rodinami a bola to pre nich na svoju dobu vymoženosť. Tam mali deti, tam pracovali, tam snovali svoje plány o bu­dúcnosti. Nový prezident nazval ich sídlisko „králikárňou“. Trochu neskôr začala tzv. pomlčková vojna. Formálne ju začal opäť Václav Havel svojím návrhom zákona o zmene názvu republiky, ktorý spočíval vo vypustení názvu „socialistická“ z názvu republiky. Pri zasielaní návrhu zákona do parlamentu iste netušil, ako sa chytia príležitosti Slováci, znalí pôvodného názvu republiky dohodnutého ešte v Clevelandskej dohode z r. 1915 aj z Trianonskej mierovej zmluvy. Pomlčková vojna sa skončila remízou, keď v Čechách bolo možné používať názov bez pomlčky a na Slovensku s polmčkou. Ešte raz Václav Havel. V r. 1991 počas návštevy v Bratislave ­išiel vedome na námestie Slovenského národného povstania práve v dobe, keď tam bola manifestácia nacionalistov. Podľa očakávania to skončilo útokmi na Václava Havla, ktorého musela chrániť ochranka. Slovensku to prinieslo zlé titulky v českej a svetovej tlači. Keby však v rovnakom období Václav Havel navštívil podobné zhromaždenie napríklad Sládkových republikánov v Prahe, zažil by útoky na seba rovnaké alebo ešte horšie. Na Sládkove zhromaždenie v Prahe samozrejme Václav Havel nešiel.

17. novembra 1989 nikto nemal pred očami rozdelenie republiky. V nových politických a spoločenských podmienkach preto zákonite začali rozhovory o prebudovaní republiky, ako sa tomu vtedy hovorilo, „o no­vom štátoprávnom usporiadaní“. Neskôr sa zasadnutia slovenskej a českej politickej reprezentácie konali na rôznych hradoch a zámkoch a v iných reprezentačných priestoroch a v médiách dostali skôr hanlivé označenie „putovanie po hradoch a zámkoch“. Prvé také stretnutie bolo niekedy na jeseň 1990 v reštaurácii Na Vikárke v Prahe. Zvolal ho Václav Havel, pretože Alexander Dubček, ktorý mal poverenie od Federálneho zhromaždenia na organizovanie nového štátoprávneho usporiadania, sa k ničomu nemal. Každý sme si platili útratu sami a dodnes mám kdesi odložený účet z Vikárky z onoho stretnutia. Rokovania k ničomu neviedli, a tak dali nepriamo legitimitu dohode Vladimíra Mečiara a Václava Klausa z r. 1992 – už po ďalších voľbách – o rozdelení republiky. Vidím dve základné príčiny, prečo sa v ob­dobí 1990–1992 nedosiahla dohoda. Na slovenskej aj českej strane nevystupovala jedna delegácia s legitimitou pre formulovanie jedného názoru slovenskej strany a jedného názoru českej strany. Na slovenskej aj českej strane vystupovali delegácie zložené zo zástupcov jednotlivých politických strán, ktoré mali každá rozdielny názor na výslednú podobou ústavnoprávneho riešenia. Druhá príčina je závažnejšia. Na českej strane sa od samotného vzniku republiky živili názory o doplácaní na Slovensko. Záblesk takýchto názorov sa objavil dokonca v r. 1988 pri nástupe Ladislava Adamca do funkcie federálneho predsedu vlády. Po Novembri 1989 každá česká národná vláda venovala pozornosť prerozdeľovaniu peňazí cez fede­rálny rozpočet do slovenského rozpočtu. V čes­kej ľudovej rétorike sa hovorilo o peňazovode z Čiech na Slovensko. Tento problém sa objavil už na prvom stretnutí slovenskej a českej vlády v apríli 1990 na zámku v Lnářoch. Bol to samozrejme oprávnený záujem z českej strany. Tento záujem z českej strany vyústil do tendencie hospodárenia republiky na princípe „každý za své“. Slovensko síce tento princíp nezdôrazňovalo, čo bolo pochopiteľné, ale v princípe opäť nebolo proti nemu. Tam však dochádzalo ku koncepčnému rozporu medzi ekonomickým modelom existencie Československa a jeho štátoprávnym vyjadrením. Princíp „každý za své“ zodpovedá konfederácii s tým, že spoločné veci by republiky financovali podľa dohodnutého modelu. Federatívnemu princípu zodpovedá prerozdeľovanie finančných prostriedkov z bohatšej časti štátu do chudobnejšej. Česká strana v rokovaniach požadovala štátoprávne federáciu, ale ekonomický model ­republiky sa viac alebo menej blížil konfederácii. Pokiaľ však slovenská strana použila slovo konfederácia, vyvolalo to jednohlasný odpor na českej strane.

V 90. rokoch veľmi poklesol význam bezpečnostného hľadiska pri zohľadňovaní štátoprávneho usporiadania. Vystúpil však nový moment, ktorý v minulosti nebol prítomný. Európska integrácia dosiahla štádium, kedy bolo jasné, že plnohodnotná existencia štátu a jeho občanov je možná iba v rámci integrovanej Európy, nie za jej hranicami, alebo dokonca v odpore proti integrovanej Európe. Slovenské politické snahy o zvýšenie postavenia Slovenska v republike s krajným riešením až v rozdelení republiky sa dostávali zdanlivo do rozporu s európskym trendom k integrácii. Na českej strane sme nie raz počúvali: „Európa sa integruje a vy, Slováci, idete rozbiť aj ten stupeň integrácie, ktorú predstavuje Československo?“. V slo­venskej štátoprávnej koncepcii bolo preto potrebné zladiť dva zdanlivo protikladné princípy: smerovanie k samostatnosti a zá­roveň účasť na európskej integrácii. Kres­ťansko-demokratické hnutie túto zdanlivú kvadratúru kruhu sformulovalo do programu, že Slovensko chce mať vlastnú stoličku a hviezdičku v integrovanej Európe. Na českej strane to pomenovali ako manželstvo na určitú dobu. Po voľbách v r. 1990 KDH vstúpilo do federálnej vlády až po dohode, že v programe federálnej vlády sa ocitne zmienka o snahe v nadchádzajúcom rokovaní s Európskymi spoločenstvami o pridruže­ní dosiahnuť aj subjektivitu národných republík vo vzťahu k európskym spoločenstvám. Je charakteristické, že takáto snaha nenašla podporu ani v Bruseli. Možno by to bol v niektorých členských štátoch Európskych spoločenstiev nebezpečný precedens. Nakoniec sa táto koncepcia ukázala ako príliš komplikovaná aj pre Slovensko a osobitne pre KDH. Pokus o skĺbenie rovnoprávneho štátoprávneho postavenia Slovenska v Európe a zároveň obmedzenie štátoprávnych oprávnení Slovenska v rámci integrovanej Európy bolo príliš komplikované pre širokú voličskú základňu. Na českej strane prejavil pochopenie pre takúto koncepciu Petr Pithart. Ale jeho slová o „dvojdomku“ mu priniesli taktiež iba kritiku a prispeli k jeho dočasnému vytlačeniu z českej politiky.

Voľby v r. 1992 vytlačili zo slovenskej vlády disidentskú generáciu a na českej strane tiež tak podobne. Na slovenskej aj českej strane voľby vyniesli do vlády politickú garnitúru, ktorá z rôznych dôvodov videla rozdelenie republiky ako schodnejšiu alternatívu. V každom prípade to bola jednoduchšia ­alternatíva ako komplikovaná kombinácia rozdeľovania a integrácie zároveň. Tak došlo v r. 1992 po voľbách k dohode o rozdelení republiky a vzniku samostatného Slovenska a samostatnej Českej republiky. Ľahkosť, s akou došlo k rozdeleniu republiky v r. 1992, svedčí o tom, že vnútorné väzby republiky boli naozaj slabé. Slabé vnútorné väzby republiky dávajú vysvetlenie, prečo sa republika vo všetkých medzinárodných krízach počnúc 30-tymi rokmi prezentovala okoliu najmä svojou vnútornou slabosťou a takto vnášala prvok lability do celého usporiadania Strednej Európy.

Vývoj na Slovensku postupoval podľa očakávania, prinajmenšom podľa očakávania KDH. Samostatné Slovensko sa prepadávalo do politickej izolácie. Kladnou stránkou tohto vývoja bola skutočnosť, že bol politologickou školou pre široké vrstvy obyvateľov Slovenska. Pred r. 1998 už väčšina obyvateľstva pochopila, že Slovensko potrebuje účasť na európskej integrácii a tomu musí zodpovedať aj vnútorná politika. Tak došlo k volebnému víťazstvu opozície vo voľbách r. 1998 a politickému obratu o 180 stupňov vo vnútri štátu aj smerom do zahraničia. Rokovania s Európskou úniou o vstupe nabrali nový kurz a prebiehali veľmi hladko. V r. 2004 Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Vízia samostatnej hviezdičky a stoličky Slovenska v Európe sa naplnila vo dvoch fázach. V prvej fáze došlo k osamostatneniu Slovenska, v druhej fáze k vnútornému usporiadaniu politických pomerov a k vstupu do Európskej únie. Vnútorná dynamika Slovenska pokračovala a Slovensko zavádzalo viaceré ekonomické reformy (rovná daň, privatizované sociálne poistenie) skôr než iné európske štáty a v súčasnosti patrí spolu s niektorými pobaltskými štátmi k eko­nomickým lídrom Európy v raste HDP. Slovensko sa napríklad stalo štátom s najväčším počtom vyrobených automobilov na hlavu obyvateľa na svete.

Nakoniec sa ukazuje, že ani vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Českom ako štátmi ani medzi Slovákmi a Čechmi ako národmi rozdelením republiky neutrpeli. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú dnes lepšie, ako boli kedykoľvek za trvania spoločnej republiky. Slovensko a Česko ako štáty nemajú medzi sebou žiadne závažné problémy. Celkom pochopiteľne, ak sú v Bratislave a Prahe ideovo podobné vlády, spolupráca je užšia, ak sú rôzne, spolupráca je o niečo nižšia, ale stále dobrá. Na Slovensku bol rešpekt voči Čechám vždy vysoký. Ako veľmi potešiteľný jav registrujem, že podľa zhodných údajov z rôznych českých zdrojov rešpekt v Čechách voči Slovensku od rozdelenia republiky stúpol. Na slovenskej strane však nesmieme zabudnúť na historickú skúsenosť a politologickú axiómu. Historickým prahom pre slovenskú štátnosť sú vzťahy s Ma­ďarskom. Tie sa v súčasnosti musia taktiež riadiť pravidlami Európskej únie, ale historické zákonitosti si nájdu formu uplatnenia v každom období. Koniec koncov v takej alebo onakej podobe sa slovensko-maďarské problémy prejavovali od začiatku. Počnúc r. 1991, keď sa Maďarsko pokúsilo zamedziť v dokončení priehrady Gabčíkovo. Slovensko zatiaľ zvláda maďarskú nostalgiu po minulosti dobre. Zvládnutie maďarskej výzvy v slovenskej politike bude však základnou skúškou slovenskej štátnej životaschopnosti. Nakoľko majú Čechy obdobný problém voči Nemecku, nedá sa zo Slovenska odhadnúť.

Rozdelením Československa došlo ku geo­politickej modifikácii pomerov v Strednej Európe. Československo v minulých krízových obdobiach vysielalo do svojho okolia skôr signály o vnútornej slabosti. Budúcnosť preverí, či národné štáty Slovensko a Česká republika v krízovej situácii zostanú pevné a svojou vnútornou slabosťou nebudú oslabovať koalíciu, ku ktorej sa pripoja. Iný ­aspekt geopolitického posunu je azda ešte ­významnejší. Česká spoločnosť po celé svoje dejiny patrila jednoznačne k Zá­padu. Dej­iny slovenskej geopolitickej voľby sú veľmi krátke, ale aj tak nie sú to voľby jednoznačnej príslušnosti k Západu. Celé 19. storočie hral východný vektor dôležitú úlohu v politickom uvažovaní slovenskej inteligencie. 20. storočie ovplyvnil zápas medzi komunizmom a demokraciou, ale s určitým prekvapením som sa nedávno dočítal, že dokonca Andrej Hlinka, katolícky kňaz a vodca konzervatívnej strany na Slovensku, sa dobrovoľne naučil po rusky. Zdá sa, že samostatná Česká republika ešte viac prehlbuje svoju západnú voľbu. Nasvedčuje tomu napríklad rozhodnutie postaviť na svojom území americkú radarovú základňu. Naproti tomu na Slovensku sú prítomné a hlasno počuteľné hlasy propagujúce východnú voľ­bu, proruskú. Za daného pomeru síl v Euró­pe tieto hlasy samozrejme nevolajú po ­odtrhnutí sa Slovenska od Západu a pri­mknutí sa k Rusku. Sú však dostatočne silné na to, aby bránili výraznejším protiruským rozhodnutiam na Slovensku. Prípadná snaha Američanov o vybudovanie podobnej základne na Slovensku, akú budujú v Čechách, by sa pravdepodobne na Slovensku stretla s väč­ším odporom. Do geopolitickej mozaiky Strednej Európy tak pridáva Slovensko kamienok určitej vyváženosti medzi západnými a východnými vplyvmi. Pri optimistickej interpretácii budúceho vývinu to môže prispieť k stabilizácii Európy. Pri menej optimistickej interpretácii možno predpokladať, že ak sa bude geopolitická váha Západu v Európe zvyšovať, Česká republika opätovne nadobudne dominantný vplyv na Slovensku, aj keď by to bolo v rôznych formách. Naopak, ak sa geopolitický vplyv Východu v Európe zosilní, politické postavenie Slovenska v pomere k Českej republike sa posilní. Parafrázujúc české konštatovania, že deti v Čechách už nerozumejú po slovensky, potom začnú české deti opäť rozumieť slovenčine.

V tejto súvislosti si spomínam na stretnutie so Zdeňkom Mlynářom v Prahe niekedy koncom r. 1991. Spolu s Františkom Mikloškom sme pozvali Zdeňka Mlynářa na rozhovor o situácii v republike, aj o zahra­ničnopolitických súvislostiach. Zdeněk Mlynář vyslovil v rozhovore predpoklad, že ak by došlo k rozdeleniu republiky – diskusie o novom usporiadaní republiky boli vtedy v plnom prúde –, samostatné Slovensko sa ocitne pod zosilneným vplyvom Ruska. Zdeněk Mlynář to vyslovil ako výstrahu. Bol veľmi prekvapený, keď Františka Mikloška a mňa to vôbec nevystrašilo.

Po rozdelení republiky a vstupe do Európskej únie Slovensko a Česko majú v sume viac hlasov v európskych orgánoch (parlament, Rada), než by malo Československo ako celok. Ide o to, aby svoje hlasy nepoužívali proti sebe aspoň v dôležitých otázkach, ale aby ich používali spoločne.

Samostatné Slovensko a samostatná Česká republiky vykazujú po všetkých stránkach lepšie parametre, ako vykazovali v rámci Československa. Dokonca aj medaily na športových šampionátoch a olympiádach získavame v súhrne viac, ako získavalo Československo. Vo vlastných národných štátoch vyvinuli oba národy väčšiu silu, než prejavovali v spoločnom štáte. Nie je to prekvapujúce. Štát je najvyššou formou existencie národa a štát vytvára pre národ najlepšie rozvojové podmienky. Ak však budeme túto väčšiu silu používať proti sebe, bude to ­na­opak predstavovať naše vlastné väčšie oslabenie, než predstavovali podmienky v Česko­slovensku. Naučiť sa používať náš väčší potenciál súladne, čiže spojenecky, to je najväčšia výzva, ktorá stojí pred oboma národmi v budúcnosti.

Ján Čarnogurský (1944) je politik, advokát, příslušník československé demokratické opozice před r. 1989.

http://www.listy.cz/archiv.php?cislo=076&clanek=060711
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.04.2013 8:57:36   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12826 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
NÁZOR VLADIMÍRA PALKA: Prečo má KDH podporiť Čarnogurského
http://www.postoy.sk/preco_ma_kdh_podporit_carnogurskeho

suhlas
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.04.2013 15:22:27   Re: Prezident Čarnogurský
 

od 16.06.2005 11:52:25
napísal 8572 príspevkov
nesuhlas...

palko udava tri dovody:

- 1. Po prvé, KDH predsa niekoho podporiť musí.
nie, nemusi. ked sla do volieb radicova proti gasparovicovi, palko bol prvy v rade ktory krical, ze nepodporia nikoho. kratka pamat? skor selektivna u palka.

- 2. Bude KDH šťastné, ak pomôže dostať do Grassalkovičovho paláca prezidenta, ktorý bude v rozhodujúcich otázkach dneška zastávať názory, ktoré sú KDH cudzie?
politika je o kompromisoch. nech sa palko obzrie na volebne obdobie gaspara seatovica, alias strelca iča, alias spojeneho nadora. to mi chce vazne povedat, ze prezidentovanie radicovej (napriklad, alebo aj ineho protikandidata) by bolo byvalo ROVNAKO HROZNE, len vdaka tomu, ze ma liberalnejsie nazory na "rozhodujuce otazky dneska"? (cim palko pochopitelne mysli potrat ci eutanaziu). pokial clovek otvorene zastavajuci postoj rovnaky ako ma v tejto otazke palko, by v priamej volbe nemal sancu, potom treba vybrat druheho najlepsieho a nie hadzat flintu do zita a snazit sa svojmu svedomiu nahovorit, ze radicova je rovnake trdlo ako gasparko len preto, ze si o potrate zhodou okolnosti mysli to, co si mysli gasparovic, ktory si nic nemysli, len odkyva co chcu ludia.

- 3. Ak by aj KDH podporilo niekoho iného, Čarnogurský by kandidoval tak či tak a kresťanskí kandidáti by boli dvaja.
nie som vobec presvedceny, ze carnogursky je krestansky kandidat.
_________________
----------------------------
2 a 2 nemusi byt vzdy 5.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.04.2013 23:08:00   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12826 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
velmi dobry clanok

Z prezidentskej debaty vyšiel najlepšie Čarnogurský
Autor: Lukáš Obšitník - 26 April, 2013 - 12:00

Bola to racionálna diskusia. Bratislavské Hanusove dni hostili troch doteraz známych prezidentských kandidátov a kto chcel, mal možnosť spoznať ich názory bližšie.


Závery môžu byť vo viacerých bodoch jasnejšie. Mnoho vecí okolo prezidentských volieb sa začína podobať na tie predošlé, keď liberálna časť verejnosti určovala kresťanom, koho majú podporovať. (Dobre to vtedy popísal napr. Jaroslav Daniška pri ataku Michala Hvoreckého voči F. Mikloškovi.) Zo súčasných kandidátov mi je najbližší Ján Čarnogurský. Radoslav Procházka potvrdil svoj pre mnohých prekvapivý pozitívny názor na registrované partnerstvá, a tiež to, že kvôli svojmu odbornému štýlu vyjadrovania zrejme neosloví toľko ľudí, ako sa podarilo Ivete Radičovej. Andrej Kiska je slušný človek a zrejme aj poctivý podnikateľ s veľkým sociálnym cítením, ale vysoká politická funkcia sa mu pre neskúsenosť zatiaľ nehodí.

V stredajšej debate bol Ján Čarnogurský z celej trojice najracionálnejší (niekoľko videozáznamov sa zatiaľ dá pozrieť tu, tu a tu). Jeho negatívom je, že nemá až tak uhladený štýl komunikácie, ale nakoniec hovoril často vecnejšie ako Andrej Kiska a živším a jednoduchším jazykom ako Radoslav Procházka, bolo mu lepšie rozumieť. Netlačil to až tak na prezentáciu svojej osoby, išlo mu viac o argumenty, často bol aj vtipnejší.

"V stredajšej debate bol Ján Čarnogurský z celej trojice najracionálnejší. Pri kontroverznejších veciach bolo vidieť, že aj najskúsenejší."

Čarnogurský je častokrát úplne nepochopený. Napr. ja sám som mal k nemu veľmi kritický prístup, kým som sa nenaučil odmyslieť si negatívny mediálny balast okolo jeho osoby a brať ho viac racionálne. Za posledných desať rokov, odkedy nie je v politike a kedy o ňom médiá informujú sporadicky iba pri kontroverzných veciach, je ten filter nutnosť.

Nepochopený je do veľkej miery aj kvôli nepodliehaniu politickej korektnosti, čo u mnohých vyvoláva patologický odpor. Každý, kto sa programovo nedrží mainstreamových tém a štýlu komunikácie, býva médiami a mienkotvornými ľuďmi vykreslený za minimálne podozrivého, bez ohľadu na racionálny obsah hovoreného. Potom aj úprimní ľudia, ktorí o ňom nemajú veľa informácií, ho za takého začnú považovať. Absencia konzervatívnych médií to potom nedokáže vykryť.

Čarnogurský často vnáša do spoločnosti nové témy, ktoré sú však úplne zásadné. V debate napr. ako jediný spomenul, že by sa zastal kresťanov, ktorí sú v Sýrii masovo vraždení povstalcami, a ako prezident by kritizoval západné štáty za nekritickú podporu pre týchto povstalcov. To, že patríme k Západu, môžeme mimochodom vďačiť aj práve Čarnogurskému, pod jeho vedením KDH vyhralo v roku 1998 súboj s Mečiarom a vďaka tomu sme sa nestali ruskou guberniou. Čarnogurský obhajuje naše západné ukotvenie, ale ak si Západ zaslúži kritiku, tak to urobí. Aj o tom je predsa slobodná a zodpovedná politika.

Z obsahu diskusie a pri kontroverznejších veciach bolo vidieť, že je aj najskúsenejší. Keď padla otázka, či by prítomní v úlohe prezidenta podpísali zákon o registrovaných partnerstvách homosexuálov, R. Procházka odpovedal áno s úplne liberálnou argumentáciou, a A. Kiska pre veľké pochopenie tejto agendy viac-menej tiež. Jediný Čarnogurský odpovedal jasné nie – pretože by to považoval za zlý zákon, pričom spolužitie osôb rovnakého pohlavia považuje za ošetrené aj za súčasných podmienok a ak to tak napr. pri nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie partnera nie je, dá sa to pohodlne urobiť úpravou príslušnej normy. Nie je treba zákonnou cestou redefinovať rodinu (a o to hlavne ide).

"Mnoho vecí okolo prezidentských volieb sa začína podobať na tie predošlé, keď liberálna časť verejnosti určovala kresťanom, koho majú podporovať."

Debata nebola iba o homosexuáloch, ako sa to niektorí snažia zaškatuľkovať. Čarnogurský tu napr. spomenul aj súdnictvo, keď ako najväčší problém dedičstva komunizmu určil pragmatizmus v zmysle straty vyšších hodnôt a dal k tomu príklad z justície: Niekedy počas Dzurindovej vlády mal pracovné stretnutie s „neharabinovskou“ časťou sudcov, pri riešení problémov súdnictva však neboli schopní otvoriť iné otázky, iba tie pragmatické ako výška platov alebo možnosť presunu na iné pôsobisko kvôli bydlisku a pod. Teda ani v samotnom vnútri "tej lepšej časti" sudcov nevidel potrebu reálnej programovej obnovy. Do veci to dáva trochu iný pohľad, a teda problém dnešného stavu sa nevolá iba Harabin, ale aj to, čo hovorí Čarnogurský, a teda chyba v programe je rádovo hlbšie.

Vo veci arcibiskupa Bezáka odpovedal, že jeho podpora pre arcibiskupa Sokola neznamenala postoj proti Bezákovi. Ale to, že kauzu jeho odvolania považuje za vnútrocirkevný problém, a teda by sa do neho napr. liberálne prostredie nemalo miešať.

Trochu vadilo, že vo veci potratov sa všetci prítomní, hoci sa deklarujú ako proliferi, akoby uspokojili s terajším stavom, kedy je tehotenstvo do 3 mesiacov možné ukončiť bez udania dôvodu. Podľa odpovedí na túto otázku by však podľa všetkého všetci súhlasili s postupnými krokmi, ktoré by to napravili.

Radoslav Procházka je veľmi zaujímavý a inšpiratívny človek, jednoznačne jeden z najlepších poslancov, aké dnes parlament má, a jeho Alfa je dobrý dokument. Je to však materiál o technickom fungovaní štátu, teda program pre vládu alebo parlament, ale nie pre úlohy prezidenta. Andrej Kiska je sympatický človek, ktorý má za sebou veľa obdivuhodných úspechov, ale politika je aj remeslo a funkcia prezidenta si predsa len vyžaduje aj skúsenosti z tohto prostredia. Súhlas oboch s registrovanými partnerstvami (resp. u Kisku veľké pochopenie pre ich agendu) nemôže byť pre konzervatívneho voliča prijateľný, zvlášť teraz, keď na Západe silnie takýto liberálny tlak aj odpor voči nemu.

Ján Čarnogurský celý život zastáva národné postoje, je realista, častokrát vie pomerne tvrdo kritizovať aj pravicu, voči Smeru sa príliš často zbytočne nevyhraňuje. Človek s ním nemusí vo všetkom súhlasiť, ale jeho život je dobrým príbehom a jeho skúsenosti má dnes už málokto. Z pozície občianskeho kandidáta zbierajúceho podpisy by bol nadstraníckym prezidentom s kontaktmi a dobrou povesťou v zahraničí, kde ho poznajú a vážia si ho. Treba si to racionálne vyhodnotiť a môže nás čakať zaujímavejší predvolebný čas.

Lukáš Obšitník


http://www.postoy.sk/prezidentska_debata_2013
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.04.2013 11:18:34   Re: Prezident Čarnogurský
 

od 16.06.2005 11:52:25
napísal 8572 príspevkov
precital som si ten clanok a zostal vo mne silny pocit, ze autorovi vysiel carnogursky z debaty najlepsie uz dlho predtym, nez debata vobec zacala.
_________________
----------------------------
2 a 2 nemusi byt vzdy 5.
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.04.2013 11:28:57   Re: Prezident Čarnogurský
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 18761 príspevkov
alnoth píše:
precital som si ten clanok a zostal vo mne silny pocit, ze autorovi vysiel carnogursky z debaty najlepsie uz dlho predtym, nez debata vobec zacala.

Najlepsie z tej debaty vysiel kazdy, kto vobec nezapol TV ... :(
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.04.2013 15:49:54   Re: Prezident Čarnogurský
 

od 16.06.2005 11:52:25
napísal 8572 príspevkov
takze ja!

kto bude za mna hlasovat? :lol:
_________________
----------------------------
2 a 2 nemusi byt vzdy 5.
Hore
 Profil  
 
Poslať 12.05.2013 0:41:13   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12826 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Čarnogurský: Pre voliča Smeru som ideálny

Pod svoju kandidatúru už nazbieral desaťtisíc podpisov. Chýba mu ešte päťtisíc, potom kandidatúru oficiálne oznámi. Bývalý predseda a stále člen KDH JÁN ČARNOGURSKÝ hovorí, že chce spájať ľavicu a pravicu.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/6796627/carnogursky-pre-volica-smeru-som-idealny.html#ixzz2T1TAhUBm

Ako viete, som dosť veľký kritik Spojených štátov a dávať mi príklad zo Spojených štátov, nie je vhodný záver tohto rozhovoru."
Hore
 Profil  
 
Poslať 22.05.2013 8:34:57   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12826 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
dobry napad:
http://aktualne.atlas.sk/komentare/jan-carnogursky/ako-nedat-byty-a-rodinne-domy-exekutorom/
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 138 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 6, 7, 8, 9, 10  Ďalší

Obsah fóra » Aktuálne spoločenské dianie

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: