Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Aktuálne spoločenské dianie


 [ Príspevkov: 138 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 5, 6, 7, 8, 9, 10  Ďalší
Autor Správa
Poslať 28.10.2012 15:01:52   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
http://vybrali.sme.sk/c/Par-slov-o-Janovi-Carnogurskom/

postoy.sk Považujem si teda za svoju povinnosť ozvať sa vždy, keď je terčom toho, čo považujem za neférový útok.







Postoy
Zverejnené na Postoy (http://www.postoy.sk)

Hlavná stránka > Blogy > Stefan Konkol's blog > Pár slov o Jánovi Čarnogurskom
Pár slov o Jánovi Čarnogurskom
Autor Stefan Konkol
Vytvorené 27 Okt 2012 - 15:52
Autor: Stefan Konkol - 27 October, 2012 - 15:52

Ján Čarnogurský našej rodine pomohol. [1]

http://www.postoy.sk/node/3724/talk [1]

(V tomto, ako aj iných linkoch na diskusie, ak sa vám ich nechce celé čítať, hoďte si do vyhľadávača „kľúčové slová“. Tu je to „konkol“, v iných diskusiách „Čarnogursk“ a čítajte len relevantné.)

Považujem si teda za svoju povinnosť ozvať sa vždy, keď je terčom toho, čo považujem za neférový útok. To neznamená, že nie sú oblasti, v ktorých s ním nesúhlasím. Jednou z nich je jeho rusofilstvo. (Pritom si uvedomujem, že Rusi vo svojej občianskej vojne 1917-1922 bojovali proti boľševizmu podstatne statočnejšie, ako sme to o tridsať rokov neskôr robili my.) Jednoducho plne súhlasím s výrokom Ladislava Jehličku: „Vím jen to, že bychom se měli orientovat na základě civilizačního společenství, nikoli jazykového příbuzenství.“ My svojou mentalitou patríme na Západ a Rusi ju majú svoju vlastnú, od našej poriadne vzdialenú.

http://www.cas.sk/clanok/233656/toto-je ... videi.html [2]

A teraz konkrétne k Dr. Jánovi Čarnogurskému:

Ešte v devätdesiatych rokoch som poznal istú ženu, ktorá sa mi aj priznala, že bola členkou ŠTB (ak si dobre pamätám, nadporučíčka). Povedala mi, že Ján Čarnogurský splodil dieťa niekde v Poprade a prinútil jeho matku na potrat. Napoly som to aj veril, lebo som vedel, že goralská rodina Čarnogurských pochádza zo Zamaguria.

Po nejakom čase som bol v Spišskej Novej Vsi a tam som znovu počul ten istý príbeh, malo sa to však odohrať v Modre. Do tretice sa spomínala Žilina. Zakaždým to malo byť niekde na druhom konci Slovenska. Vyzeralo to, že Ján Čarnogurský usilovne po celom Slovensku oplodňoval ženy a potom ich nútil na potrat. Bol to v skutočnosti cielený útok na potenciálnu voličskú základňu Dr. Čarnogurského – na katolíkov.

Podobne to je s nenávistnými komentármi, ktoré ho obviňujú zo „zničenia prosperujúceho slovenského poľnohospodárstva“.

http://www.agroserver.sk/news/carnogurs ... odpustene/ [3]

http://debata.pravda.sk/debata/cz-A1004 ... przam_p01/ [4]

http://vas.cas.sk/forum/180290/1 [5]

Čo sme starší, ešte si pamätáme, ako bol v r. 1992 ospevovaný Mečiar a zatracovaný Čarnogurský, ktorý nechcel predčasne delenie Československa.

http://www.sho.sk/clanok/1081/vyznam-17 ... ske-dejiny [6]

Teraz ho obviňujú za „rozbitie“ Československa.

http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/j ... emid=16149 [7]

Proti Jánovi Čarnogurskému sú namierené kampane, nenávistne ho obviňujú ľudia za svoje vlastné zlyhania a niekedy tu hrá úlohu aj obyčajný ľudský nevďak. Poznám osobne človeka, ktorému JČ pomohol vo svojej kapacite právnika a nezaúčtoval mu ani cent. Ten človek, keď mi o tom hovoril, však povedal: „No veď ten si to môže dovoliť. Vieš koľko nakradol? Miliardy!“

Posledná „antiČarnogurská“ kauza sa týka peňazí, ktoré vyplatila trnavská diecéza právnickej firme jeho syna. Vážení, už sa nepamätáte, že takéto viacgeneračné útoky aj represie boli charakteristické pre komunistické časy?
URL adresa zdroja: http://www.postoy.sk/node/3817

Odkazy:
[1] http://www.postoy.sk/node/3724/talk
[2] http://www.cas.sk/clanok/233656/toto-je ... videi.html
[3] http://www.agroserver.sk/news/carnogurs ... odpustene/
[4] http://debata.pravda.sk/debata/cz-A1004 ... przam_p01/
[5] http://vas.cas.sk/forum/180290/1
[6] http://www.sho.sk/clanok/1081/vyznam-17 ... ske-dejiny
[7] http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/j ... emid=16149
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.10.2012 15:18:37   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
moj prispevok na tej stranke:

Citácia:
Suhlasim s autorom blogu

aj ja som si vsimol a v minulosti dokonca myslienkovo podlahol takymto kampaniam

Doteraz si pamatam ako na nam SNP v BA nejaka zena zurivo vykrikovala ze Ivan Carnogursky si kupil praci prasok v Rakusku a ze co je to za bohaca ....
a podobne nezmysly ale hlavne ze to bolo nalezite emocionalne podfarbene
a samozrejme to posobilo na ludi ...
a takychto ludi bolo spusta - STBaci proste vedeli ze Carnogurskeho treba odstavit za kazdu cenu .... a tak sa snazili ...
som rad ze konecne na to niekto otvorene poukazal

naopak
ludia ktori presli basou mi hovorili ze Meciar je STBak
neveril som im ale casom ma fakty presvedcili ze maju pravdu ....

Podobne sa castokrat ukazalo ze Carnogursky mal vo svojom politickom odhade pravdu (napr odmietol "humanitarne bombardovanie Juhoslavie")

chybami sa clovek uci ....
takze uz nechcem podlahnut proticarnogurskej kampani ....

a este raz vdaka autorovi ...
Hore
 Profil  
 
Poslať 10.11.2012 23:49:45   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Hoci je to clovek s opacnym politickym smerovanim tak to stoji za to si precitat:

http://vybrali.sme.sk/c/Eduard-Chmelar- ... a-statnik/
Hore
 Profil  
 
Poslať 16.11.2012 1:37:34   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
vrele odporucam:

http://www.jancarnogursky.sk/clanky/132/bezpecnostne-riziko
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.11.2012 19:56:25   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
http://aktualne.atlas.sk/komentare/jan- ... /november/

Ján Čarnogurský: November
16.11.2009 00:00
Kto si pamätá aroganciu komunistov, povedzme v 50-tych až 70-tych rokoch, s výnimkou Pražského jara, pre toho musí byť rýchlosť ich pádu v novembri 1989 zadosťučinením. Jedna nepravdivá správa o smrti študenta stačila, aby státisíce vyšli do ulíc a komunizmus u nás padol. Podobne zmätená a nepravdivá správa o rozhodnutí politbyra strany vo Východnom Berlíne stačila, aby v Berlíne padol múr oddeľujúci Západ od Východu. V Maďarsku prestrihli zhrdzavený ostnatý drôt na hranici s Rakúskom a maďarský komunizmus sa stal iným. Ešte najdôstojnejšie padol komunizmus v Poľsku. Komunisti a opozícia sa dohodli na pravidlách volieb, pravidlá dodržali a komunisti voľby prehrali.

Rýchlosť pádu komunizmov v Strednej Európe, ale aj v Sovietskom zväze, vyvoláva špekulácie. Po určitý stupeň intelektu je živnou pôdou pre konšpiratívne teórie o tom, ako sa vedúci komunisti dohodli s vedúcimi disidentmi na odovzdaní moci. Zhodou okolností Miloš Jakeš, generálny tajomník komunistickej strany, ktorý ju doviedol k novembru 1989, vo svojich pamätiach obviňuje generála Alojza Lorenca a vedúceho oddelenia Ústredného výboru KSČ Rudolfa Hegenbarta, že sa dohodli s opozíciou vlastne na odovzdaní moci. Nuž, viem si predstaviť, že Miloš Jakeš je schopný pochopiť pád komunizmu iba takým spôsobom.

Komunizmus padol, pretože bol vybudovaný na lži, že je vedeckým spoločenským systémom, ale on bol práve nevedeckým spoločenským systémom. Čím dlhšie v niektorej krajine vládol, tým viac sa dostával do rozporu s potrebami ľudí. Každý vedecký alebo technický pokrok bol úderom pre komunizmus. Teória Big-bangu bola v rozpore s marxistickou filozofiou, že hmota je večná a nekonečná. Mimochodom, poučku vymyslel Giordano Bruno, ktorého cirkev dala upáliť v r. 1600 a jeho poučka zaviedla celé národy do slepej uličky ešte aj o 400 rokov neskôr.

Ale vráťme sa k nášmu Novembru. Sedemnásteho novembra 1989 už bolo Československo obkolesené štátmi s padajúcim komunizmom alebo nekomunistickými (Poľsko), preto falošná správa o smrti študenta bola pre československý komunizmus ranou z milosti.

Okrem vonkajších podmienok pádu komunizmu v Československu, boli aj vnútorné podmienky. Tie boli dve. Disidenti sa zhodli, že vedúcou postavou odporu proti komunizmu bude Václav Havel. Druhou podmienkou bolo, že slovenskí disidenti nevznášali pred novembrom 1989 a v jeho priebehu požiadavky na zmenu ústavno-právneho postavenia Slovenska. Ak by sme boli vznášali takéto požiadavky, došlo by k rozkolu v opozičnom hnutí a najmä v opozičnom hnutí medzi Slovenskou a Českou republikou. Rozpory mohli odradiť ľudí od účasti na demonštráciách, ktoré boli inak jedinou silou odporcov komunizmu. Pokiaľ v týchto dvoch veciach vznášali iné požiadavky rôzne skupiny, ktoré sa objavili v novembrových dňoch 1989, boli to skupiny, ktoré nemali za sebou viditeľný odpor proti komunizmu predtým a nepožívali preto autoritu pred spoločnosťou. Ostatné požiadavky boli nesporné – slobodné voľby, trhové hospodárstvo, integrácia do Európy.

Ďalší príspevok k vysvetleniu rýchlosti pádu komunizmu možno hľadať úplne inde. V novembri 1989 komunizmus u nás padal rovnako rýchlo a ľahko, ako vo februári 1948 zvíťazil. Vtedy stačilo, že jeden playboy vo vláde – Jan Masaryk – nepodal demisiu so svojimi kolegami a Československo ovládli komunisti. Nebola tu vtedy žiadna sovietska armáda, na Slovensku komunistická strana prehrala voľby v r. 1946 a v celej republike dosiahli komunisti iba relatívnu väčšinu, nie absolútnu. Napriek tomu komunisti bez odporu zvíťazili. Ale to je širšia téma.

Ešte v 70-tych rokoch sa niesli v prvomájových sprievodoch transparenty s nápisom: Nech žije víťazstvo socialistickej revolúcie na celom svete. Nuž a tak skončil vtedajší socializmus. Zhodou okolností v r. 1989 iba o pár mesiacov skôr uverejnil americký politológ Francis Fukujama štúdiu pod názvom Koniec dejín. Tvrdil v nej, že iný spoločenský systém, liberálny kapitalizmus, ovládne svet, pretože je najdokonalejší a ľudia príjmu jeho pravidlá. Ale potom nasledovala vojna proti terorizmu a svetová finančná kríza, ktorú vyvolali guruovia liberálneho kapitalizmu.

Pre mňa spočíva odkaz novembra 1989 v tom, že jeden spoločenský systém, ktorý sa považoval za najdokonalejší v dejinách, už pred mojimi očami padol a bol to nádherný pohľad. Neuverím preto žiadnemu ďalšiemu spoločenskému systému, ktorý bude o sebe tvrdiť, že je najdokonalejší v dejinách. Keby sa predsa taký vyskytol, metódy zápasu s komunizmom sa budú dať aspoň čiastočne použiť aj proti nemu.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.11.2012 18:45:32   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
http://www.jancarnogursky.sk/clanky/97/tadeusz-mazowiecki-laudatio

Tadeusz Mazowiecki: Laudatio
Iné témy | 28.jún 2011

Pred odovzdaním Ceny sv. Vojtecha Jánovi Čarnogurskému v zámku Belweder vo Varšave predniesol bývalý poľský predseda vlády Tadeusz Mazowiecki na Jána Čarnogurského Laudatio. Tadeusz Mazowiecki (1927) bol prvým slobodne zvoleným predsedom poľskej vlády od augusta 1989 do januára 1991. Neskôr bol vysokým reprezentantom OSN v Bosne a Hercegovine (r. 1992-95). Tadeusz Mazowiecki bol v r. 1995 prvým laureátom Ceny sv. Vojtecha. V súčasnosti žije mimo aktívneho politického života, ale jeho názory a články požívajú v Poľsku vysoký rešpekt.



Ján Čarnogurský je politik, právnik a mysliteľ.



Poznal som ho na začiatku roku 1990 v čase mojej prvej oficiálnej návštevy v Prahe. Ešte pred tým však v r. 1989, dejiny mi dali príležitosť, aby som niečo pre neho urobil. Nebolo to nič mimoriadne. Splnil som jednoducho povinnosť premiéra už slobodnej krajiny voči človekovi zbavenému slobody v krajine nám tak blízkej. Poľsko bolo prvým ohnivkom v reťazi slobody, neskôr nazvanej Jeseňou národov. Keď som sa stal predsedom vlády napísal mi Václav Havel. Použil takýto zvrat: „V Poľsku sa katolík stal predsedom vlády a na Slovensku sedí neodôvodnene vo väzení taký istý katolík Ján Čarnogurský.“ Zamyslel som sa vtedy, čo môžem urobiť. Napísal som intervenčný list vtedajšiemu ešte komunistickému premiérovi Československa. Zároveň, aby nemohli ten list jednoducho uložiť do priečinku, napísal som o tom tiež Václavovi Havlovi v liste, ktorý mu doručil jeden z pracovníkov nášho veľvyslanectva ničiac stopy českých pracovníkov tajnej služby.



Jána Čarnogurského som spoznal už ako podpredsedu vlády, keď sme sa stretli v už voľnom Československu. Niekoľko jeho čŕt hneď upútalo moju pozornosť. Prvá – prirodzene to, že hovoril dobre po poľsky. Pomyslel som si, že u Slováka je to prirodzené. Druhá črta – to je veľké sústredenie, ktorým sa vyznačuje. Čarnogurského charakterizuje: pokoj a sústredenie. Jednoducho ťažko si ho predstaviť ako nervózneho človeka. Za sústredením ide – vecnosť. A taktiež hlboká, ale nie vyzývajúca viera, spätosť s katolicizmom, s hodnotami, ktoré naša viera obsahuje a ku ktorým zaväzuje aj vo verejnom živote.



Znalosť poľského jazyka vyplýva u Jána Čarnogurského nie iba z toho, že je Slovákom. Jeho rodina pochádza zo Zamaguria na Spiši, kde poľský živel sa mieša so slovenským. Dedina Malá Franková, odkiaľ pochádza rodina Čarnogurských, je vzdialená ledva 5-6 km od poľského Jurgova. Ale poľské záležitosti boli blízke mladému Jánovi Čarnogurskému aj z iných dôvodov. Jeho otec, známy katolícky činiteľ, pomáhal Poliakom počas vojny v kontaktoch medzi okupovanou vlasťou a Budapešťou, kde bolo konšpiračné stredisko organizujúce návraty do vlasti alebo úteky z nej. Okrem iného pomáhal návratu do vlasti hlavného veliteľa z r. 1939 maršala Rydza – Šmigleho.



Po vojne Pavol Čarnogurský, otec Jána, udržoval pravidelný korešpondenčný kontakt s Jerzym Giedroyčom, redaktorom parížskej Kultúry. Pavol Čarnogurský bol vyznamenaný poľskou vládou v Londýne. Ale v povojnovom Československu strávil viac rokov vo väzení.



Vzhľadom na profil a činnosť svojho otca Ján Čarnogurský mal problémy so získaním vzdelania. Právnické vzdelanie mohol započať až vďaka čiastočnej liberalizácii verejného života v 60-tych rokoch, a to mimo Slovenska – v Prahe. Ukončil ich v r. 1969, čiže už po udalostiach Pražskej jari, ktorej bol svedkom ako študent práva na Karlovej univerzite v Prahe.



Pamätám si dobre tie časy. Veľké nádeje, aké v nás vyvolali udalosti Pražskej jari. Jej program bol vyjadrením humanistických túžob, nádejí na humanizovanie socializmu. Brežnevovská intervencia armád Varšavskej zmluvy, žiaľ s účasťou aj poľského vojska, ukončila tie nádeje. Pre mňa to bol koniec ilúzií o možnosti zmeny toho systému na ľudskejší.



Sentiment voči ľuďom Pražskej jari som si zachoval aj keď som bol v Prahe na oficiálnej návšteve. Navštívil som Alexandra Dubčeka, vtedy predsedu parlamentu už voľného Československa.



Ján Čarnogurský po návrate do Bratislavy v r. 1970 obhájil rigoróznu prácu, ktorej témou bolo protižidovské zákonodarstvo Slovenského štátu z r. 1939 – 45, čo sa považuje za najväčšiu škvrnu na novodobej histórii Slovenska a čo sa roky prechádzalo mlčaním. Zároveň v jednej z bratislavských advokátskych kancelárii začal svoju advokátsku kariéru, počas ktorej mal príležitosť zúčastniť sa na procesoch s ľuďmi prenasledovanými za aktívnu účasť na udalostiach Pražskej jari. Neskôr – už ako advokát – začal vystupovať ako obhajca v procesoch aktivistov demokratickej opozície, vrátane signatárov Charty 77, čo nakoniec v r. 1981 spôsobilo jeho vylúčenie z advokácie.



V nasledujúcich rokoch vykonával rôzne zamestnania, okrem iného bol šoférom a taktiež právnym poradcom v štátnom podniku. V r. 1987 úplne stratil prácu a až do zmeny zriadenia zostával formálne bez práce. V tom čase však už bol najviac známym aktivistom katolíckej opozície v neveľkej skupine disidentov na Slovensku. Od r. 1982 vydával nezávislý časopis Náboženstvo a súčasnosť a písal do slovenských emigračných časopisov. Jeho texty sa čítali v rádiu Slobodná Európa. S poľskými nezávislými hnutiami spolupracoval už od 70-tych rokov, medzi inými s reťazou klubov katolíckej inteligencie. Náš veľvyslanec Andrzej Krawczyk spomína, že v r. 1976 alebo 77 ho priviedol ku mne na ul. Koperníka, pretože chcel zakladať klub katolíckej inteligencie v Bratislave a hľadal inšpiráciu a organizačné zásady. V r. 1987 začal spolupracovať s poľsko-československou Solidaritou a zúčastňoval sa na stretnutiach opozičníkov v horách na poľsko-československej hranici. Z československej strany sa zúčastňoval na tých stretnutiach Václav Havel alebo Jiří Dienstbier, z poľskej Adam Michnik, Ján Litinski, Zbigniew Janas, Jacek Kuroň.



Ján Čarnogurský bol spolu s Františkom Mikloškom organizátorom tzv. Sviečkovej manifestácie – jedného z prvých antikomunistických vystúpení na Slovensku od potlačenia Pražskej jari. Na demonštrácii zorganizovanej 25. marca 1988 v Bratislave sa zúčastnilo okolo 8 – 10 tisíc osôb požadujúcich dodržiavania ľudských práv a náboženských slobôd. Demonštrácia mala spočívať v tom, že v určenej hodine na hlavnej ulici Bratislavy stovky ľudí malo vybrať z vrecká sviečky a zapáliť ich. Samotné zhromaždenie rýchlo rozbila polícia a jeho hlavných organizátorov a mnoho obyčajných účastníkov zadržala, avšak táto udalosť vplývala na proces rozpadu komunistického systému na Slovensku. 15. augusta 1989 v atmosfére „ohrozenia kontrarevolúciou z Poľska“ Čarnogurského opätovne uväznili za „protištátnu činnosť“. Prepustili ho až 25. novembra,, čiže už po výbuchu Nežnej revolúcie. Prepustenie Čarnogurského bolo vtedy jedným z hesiel demonštrantov.



Dôsledkom Nežnej revolúcie bol v Prahe vznik Vlády národného porozumenia s podporou Občianskeho fóra. Na čele vlády stál reformný komunista Marián Čalfa. Čarnogurský sa stal vo vláde podpredsedom vlády, ktoré zaujímal až do júna 1990. V tom istom čase z jeho iniciatívy vzniklo Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) – do dnešného dňa jedno z najdôležitejších zoskupení na slovenskej politickej scéne. Čarnogurský sa stal jeho prvým predsedom a zaujímal túto funkciu nepretržite do novembra r. 2000, kedy už ďalej nekandidoval na funkciu. Dodnes je čestným predsedom strany.



V apríli 1991 sa stal Čarnogurský – po odvolaní Mečiara – premiérom autonómnej vlády Slovenska. Funkciu zaujímal do volieb v júni 1992.



Potom nastalo delenie Československa na dva štáty, Českú republiku a Slovensko.



Priznávam, že som sa obával toho delenia. Pre každého, ktorý nepoznal bližšie tamtie reálie a historické ťarchy, bolo delenie málo zrozumiteľné. Ján Čarnogurský nebol jedným z hlavných aktérov pri delení. Je charakteristické, že tí, ktorí si ho pamätajú z vtedajších diskusií, spomínajú, že zdôrazňujúc osobitnosť Slovenska hovoril vtedy súčasne, že na európskej vlajke je veľa hviezd a že sa stretneme v zjednotenej Európe. Nepochybne česko-slovenské delenie diametrálne kontrastovalo s tým, čo sa stalo v bývalej Juhoslávii. Sú to dva úplne odlišné modely riešenia takých problémov. Rozdelenie, ku ktorému došlo, sa stalo priateľským rozdelením a nech to tak zostane naďalej. Je to veľká zásluha a veľká vyzretosť politikov, ako Čiech, tak aj Slovenska. Na už samostatnom Slovensku Čarnogurský zostal v opozícii voči jednotlivým vládam Mečiara, ktorého rozhodne kritizoval za porušovanie demokratických štandardov a politiku izolácie Slovenska na medzinárodnej scéne. Bol jedným zo spolutvorcov koalície, ktorá vyhrala voľby v r. 1998 a vytvorila vládu, na čele s Mikulášom Dzurindom. Čarnogurský zaujímal vo vláde post ministra spravodlivosti, ktorý si podržal až do volieb v r. 2002.



Politický život má svoje pravidlá. Na Slovensku, podobne ako u nás, nastalo politické delenie, výmena vplyvov a podielov na vláde. Demokratický politik musí vedieť zotrvať na scéne, ale aj odísť, keď spozná, že jeho vplyv sa vyčerpal. Tak urobil Ján Čarnogurský odchádzajúc z aktívneho politického života a vracajúc sa do advokátskej praxe, ktorú vykonáva do dneška. Je tiež rektorom a spoluvlastníkom súkromnej právnej vysokej školy. Zostáva aktívny vo verejnom živote a jeho názory a pohľady sú stále podstatným elementom verejnej debaty na Slovensku. Vyjadruje sa aj za hranicami a zúčastňuje sa na rôznych medzinárodných stretnutiach. Vnáša do nich špecifický motív. Podčiarkuje hodnoty slovanstva ako prvku obohacujúceho Európu, tých jej dvoch pľúc, o ktorých hovoril Ján Pavol II. Zasadzuje sa za dobré vzťahy slovanských štátov.



Povedal som na začiatku, že Čarnogurský je politik a mysliteľ. Zaujíma ho a dokonca, ako tvrdia niektorí, fascinuje pravoslávie. Ja môžem potvrdiť, že jeho hlboké zakorenenie v kresťanstve bolo vždy viditeľné ako hlbšia motivácia jeho konania. Kresťanstvo, ktoré musí siahať do hĺbky, nebyť len nálepkou, ctiť si náhľady iných, rešpektovať zásady svetského štátu. Svetského, ale nie laického, t.j. snažiaceho sa vytlačiť kresťanstvo z verejného života. Preto v priebehu debát nad európskou ústavou sme sa zhodovali v snahe, aby Preambula Ústavy obsahovala odvolanie sa na kresťanské korene Európy. Isteže, neopomínajúc aj iné vplyvy, také, ako osvietenstvo, ktoré taktiež ovplyvnilo duchovnú podobu Európy.



Ján Čarnogurský je veľkým priateľom Poľska a Poliakov. Za prínos pri utužovaní poľsko-slovenských vzťahov a za demokratické premeny v strednej Európe mu v r. 2008 prezident Lech Kaczynski udelil vyznamenanie Rad veľkého kríža za zásluhy Poľskej republiky.



Dnes tento výnimočný Slovák, náš priateľ, dostáva medzinárodnú Cenu, ktorá má už svoj trvalý význam.



Cena sv. Vojtecha, ktorú dnes Ján Čarnogurský dostáva, má za patróna svätca, českého biskupa a misionára, ktorý spolu s cisárom Ottom, pápežom Silvestrom a naším kráľom Boleslavom Chrabrým bol predchodcom zjednocovania Európy prostredníctvom mierových zväzkov, civilizačného rozvoja a nie prostredníctvom podrobenia. Čarnogurský patrí do tej plejády ľudí vedy a politiky, ktorí sa významne snažili slúžiť takému spájaniu sa Európy a naďalej mu slúžia. Je oprávneným laureátom tejto Ceny. Srdečne mu gratulujem.



Varšava 11. 6. 2011
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.11.2012 15:53:41   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
http://www.impulzrevue.sk/article.php?676

Ocenenie Jána Čarnogurského

Číslo 2/2011 · redakcia · Čítanosť článku: 259


Dňa 11. júna 2011 bola vo Varšave udelená Medzinárodná cena sv. Vojtecha za mier, slobodu a spoluprácu v Európe Jánovi Čarnogurskému. Slávnostné zhromaždenie sa konalo v rezidencii poľského prezidenta v paláci Belvedér.

Cenu predstavil predseda správnej rady Nadácie sv. Vojtecha v Krefelde Prof. Dr. Hans Süssmuth. Medzinárodnú cenu sv. Vojtecha Jánovi Čarnogurskému odovzdal poľský prezident Bronislaw Komorowski. Laudatio predniesol prvý slobodne menovaný predseda vlády v Poľsku Tadeusz Mazowiecki.

Cena sa odovzdáva za zásluhy pri budovaní humanizmu, demokracie a jednoty v Európe. Na záver ceremónie sa poďakoval nový laureát Ceny Ján Čarnogurský.

Nositeľmi Medzinárodnej ceny sv. Vojtecha sa doteraz stali títo Stredoeurópania: Tadeusz Mazowiecki (Poľsko), József Antall (Maďarsko), kardinál František Tomášek (Česká republika), kardinál Franz Kőnig (Rakúsko), Václav Havel (Česká republika), Helmuth Kohl (Nemecko), František Mikloško (Slovensko), Wladyslaw Bartoszewski (Poľsko) a Árpád Gőnz (Maďarsko). Najbližšie sa má Cena sv. Vojtecha odovzdávať v roku 2013 v Budapešti.

V predvečer udeľovania Ceny sv. Vojtecha, 10. 6. 2011, sa na pôde Varšavskej univerzity konalo na počesť Jána Čarnogurského sympózium na tému „Východ a Západ Európy: Napätia a spoločné hodnoty“. Sympózium sa konalo pod záštitou poľského prezidenta Bronislawa Komorowského. Otvoril ho prorektor Varšavskej univerzity Wlodzimierz Lengauer, profesor Bernhard Vogel, bývalý predseda vlády Durínska za stranu CDU a dnešný čestný predseda Nadácie Konráda Adenauera, profesor Hans Süssmuth, predseda správnej rady Nadácie sv. Vojtecha v Krefelde.

Sympózium obsahovalo dva bloky vystúpení: náboženský a politický. Prvého bloku s názvom Náboženský dialóg sa zúčastnili napríklad biskup Stanislav Budzik, sekretár Konferencie biskupov Poľska, arcibiskup vroclavsko-štetínskej diecézy poľskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi Jeremiasz Jan Anchimiuk. Druhej časti s názvom Politický dialóg sa zúčastnili Andrzej Halicki, predseda zahraničného výboru v poľskom parlamente, profesorka Rita Süssmuthová, bývalá predsedníčka nemeckého Spolkového snemu, profesor Adam Daniel Rotfeld, bývalý minister zahraničných vecí Poľska.

V nedeľu 12. júna členovia Nadácie sv. Vojtecha, laureát a ďalší prítomní položili vence k pamätníku kardinála Stefana Wyszinského a k Pamätníku povstalcov varšavského getta.

Pri tejto príležitosti uverejňujeme ďakovnú reč Jána Čarnogurského, ktorá odznela vo Varšave.







http://www.aktuality.sk/clanok/217821/c ... -slobodny/
Čarnogurský o komunizme: Bol som nezamestnaný, ale slobodný

V predvečer Dňa boja za slobodu (17. novembra) otvorili v priestoroch Paneurópskej vysokej školy v Bratislave unikátnu výstavu Ústavu pamätí národa „Protikomunistický odboj na Slovensku“, ktorá je prvým komplexným predstavením problematiky protikomunistického odboja na Slovensku.
17.11.2012, 12:10 Bratislava
Diskusia (83)

Mapuje roky 1945 – 1989 a návštevníkom v obrazovo – textovej forme predstavuje odboj a odpor obyvateľstva proti komunistickému režimu. Vernisáže sa zúčastnil aj jeden z hlavných predstaviteľov vtedajšieho odporu proti komunistickému režimu a v rokoch 1991-1992 aj predseda slovenskej vlády, JUDr. Ján Čarnogurský.
Patrili ste medzi najznámejších disidentov. Ako si spomínate na toto obdobie? Ako Vám režim obmedzoval život?

Bol som nezamestnaný, pretože ma nikam nechceli prijať. Nemal som cestovný pas, odpojili nám z bytu telefón, pred zatknutím som mal štyri domové prehliadky a dosť často ma volali na výsluch na ŠtB. Ale na druhej strane som bol slobodný, stýkal som sa s ostanými disidentmi z celej republiky, chodili za mnou zahraniční novinári a iní návštevníci, publikoval som články v emigrantskej tlači. Bol som pomerne mladý, takže všetko spolu – bolo to celkom zaujímavé. 17. novembra 1989 ste sedeli vo väzení.
Ako ste prežívali prvé udalosti? Verili ste, že práve vtedy sa láme komunistický režim?

Vedel som, že v Prahe bola demonštrácia, aj že v Bratislave bol pochod študentov. Keď sme si otvorili okno na cele, počuli sme skandovanie na námestí SNP. Obhajca Tibor Bӧhm ma navštevoval vo väzení a hovoril mi, čo sa deje vonku. Teraz mi je ťažko povedať, či som vtedy veril, že sa láme komunistický režim, ale zdá sa mi, že som veril.
Od nežnej revolúcie ubehlo už 23 rokov. V čom je dnešná spoločnosť lepšia a v čom horšia ako počas komunizmu?

Dnešná spoločnosť poskytuje všetkým občanom širšie možnosti: vzdelávať sa, pracovať, študovať, cestovať do zahraničia. Ľudia majú väčšie možnosti rozvíjať svoje schopnosti a vlastnosti. Tie sú dobré aj zlé. Keď sú zlé, majú širšie možnosti rozvíjať sa aj tieto zlé vlastnosti. Mám na mysli napr. úžernícke spoločnosti, ktoré oberajú chudobných ľudí o domy a byty.

Výstava potrvá do 25.3.2013 na prízemí budovy Paneurópskej vysokej školy na Tomášikovej ul. 20 v Bratislave a je otvorená pre širokú verejnosť.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.11.2012 10:40:59   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
http://zivot.azet.sk/clanok/11253/jan-c ... ciara.html

Ján Čarnogurský: Čakám na ten koňak od Mečiara!
Zakladal KDH, bol disident, ale obhajuje aj ľudí, ktorí boli v zoznamoch ÚPN zapísaní ako agenti ŠtB.

Nik nepopiera, že je vzdelaným človekom, no pre mnohých je kontroverznou neobľúbenou postavou. Ján Čarnogurský (68).

Naznačili ste, že by ste chceli kandidovať za prezidenta. Aká je vaša motivácia?

Slovensko ako keby čoraz menej rozmýšľalo o svojej budúcnosti. Symbolizujú to aj profily doterajších prezidentov a to by som chcel pootočiť.

Čo tým myslíte?

Prezidenti nachádzali v spoločnosti čoraz menší ohlas. Od Michala Kováča sme prešli k Rudolfovi Schusterovi až po terajšieho prezidenta. Ivana Gašparoviča síce ľudia zvolili aj druhýkrát, ale jeho myšlienky nevyvolávajú žiadnu pozornosť. Ja by som chcel svojím doterajším životným príbehom a svojimi názormi zaujať Slovensko tak, aby budovalo na tradičných hodnotách, ale prispôsobených súčasnosti.

Môžete povedať tie tradičné hodnoty?

Tie sú na Slovensku založené na Desatore. Hoci prvé tri prikázania, ktoré hovoria o Bohu, takpovediac nemusia byť „povinné“. Ale zvyšných sedem, podľa ktorých človek napríklad nepokradne, nezabije, ctí otca svojho a matku svoju, uznáva každý. Z toho by som chcel vychádzať. Prezident má byť tiež zjednocujúcou postavou nad politickými stranami. Doterajším pôsobením a komunikáciou, či už so Smerom, alebo s pravicovými stranami, som takú schopnosť preukázal. Chcel by som tiež, aby bolo Slovensko spravodlivé, aby sa nezväčšovali sociálne rozdiely.

Aby nerástli sociálne rozdiely? To myslíte ako?

Napríklad poukážem na to, že ako advokát som sa dokonca pobil za svojho klienta – robotnícku rodinu, ktorej chcela úžernícka spoločnosť zobrať byt. Po rokoch rodina vyhrala súd s úžerníkmi.

Prečo si myslíte, že by ste z postu prezidenta čokoľvek mohli ovplyvniť? Prezident nemá veľké právomoci.

Prezident už len tým, že podáva správu o stave republiky v parlamente, môže ovplyvniť veľa. Správa je sledovanejšia než čokoľvek ostatné. Prezident navyše môže mať koľkokoľvek verejných prejavov, môže si pozvať politikov na rozhovor.



Ján Čarnogurský a jeho svadobný bozk manželke v roku 1970.

Ján Čarnogurský a jeho svadobný bozk manželke v roku 1970.

Ale nemali by ste reálnu moc.

Novela Ústavy SR dala prezidentovi veľké právomoci, aj keď nie až také, aké som pred piatimi rokmi v právnickom časopise navrhoval s Jánom Mazákom. Ak sa vláda ukáže slabá a padne, moc dnes prechádza do rúk prezidenta, ktorý potom nie je odkázaný ani na parlament. To vnáša do štátu stabilitu, lebo pád vlády potom nie je žiadnou drámou.

Ale to hovoríte o extrémnej situácii, nie o štandarde. Vlády úplne bežne nepadajú.

Už sme to tu mali.

Ste napevno rozhodnutý uchádzať sa o post prezidenta?

Konečné rozhodnutie som neurobil, lebo na prezidentskú kampaň treba peniaze. S nimi až tak ďaleko ešte nie som.

Okrem peňazí treba získať aj sympatie verejnosti, ale vy ste nepatrili k obľúbeným politikom...

To je pravda a o sympatie by som sa musel usilovať. Nahrávali by mi skúsenosti, ktoré boli s pádmi vlád a s problémami, ktorým nebude čeliť len Slovensko, ale aj Európska únia. Myslím tým ekonomickú krízu aj trieštenie v Európskej únii medzi Nemeckom, Francúzskom a ich spojencami na jednej strane a južnými štátmi na strane druhej. Dnes sa vážne diskutuje o vnútornom rozčlenení Európskej únie a každé rozčlenenie prináša problémy. My sa síce hlásime k dokonalejšej skupine okolo Nemecka, ale ako dlho pri nej vydržíme, je druhá vec. V týchto situáciách treba, aby nielen vláda a parlament, ale aj prezident pracovali na najvyššie otáčky.

Myslíte si, že európske krajiny budú čeliť vážnym problémom?

Počas ďalšieho funkčného obdobia budúceho prezidenta je to veľmi pravdepodobné. Minimálne nastane členenie Európskej únie a uvidíme, čo bude s eurom.

Ak sa Únia bude členiť, kam by ste inklinovali vy?

Je dobré, že sa snažíme byť pri Nemecku, pretože to bude tá dokonalejšia skupina s vyššou životnou úrovňou a lepším fungovaním. Ale bude klásť veľmi vysoké nároky na vnútorné usporiadanie svojich členov a to bude väčší rozdiel medzi nami a povedzme Nemeckom, ako bol rozdiel medzi nami a Českom v časoch Československa. Napriek tomu sa Československo rozpadlo.

Vy vyvolávate kontroverzné pocity, hoci je fakt, že tí, ktorí vás nemajú radi, rešpektujú vašu vzdelanosť a skúsenosť. Dnes sa zdá, ako keby ste mali dosť blízko ku KDS, čiže k ľuďom združeným okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška, ktorí ako politici nedopadli veľmi dobre. Necítite, že by ste podobne ako oni spoločnosť dosť rozdeľovali?

Keď človek rozmýšľa o začiatku prezidentskej kampane, nie je dobré sa dištancovať od kohokoľvek, kto ma podporuje. V tomto prípade KDS. Ale musím povedať, že kým členovia KDS boli ešte v KDH, tak sme mali na veľa otázok odlišné názory.

S ročným synom Jánom, ktorý je v súčasnosti takisto advokát. O 39 rokov neskôr jeho syn vystúpil na Mount Everest.

S ročným synom Jánom, ktorý je v súčasnosti takisto advokát. O 39 rokov neskôr jeho syn vystúpil na Mount Everest.

Napríklad?

Napríklad na koalíciu so Smerom, ktorú oni odmietali.

Ku komu teraz máte bližšie, keďže KDH je vaša strana?

Ku všetkým. Nevidím ako svoju úlohu definovať svoje vzťahy a rozdiely. To nie je ani úloha prezidenta a sťažilo by to môj zámer spájať ľudí na Slovensku. V tom som sa veľa poučil v Rusku, kde politické postoje zohrávajú omnoho menšiu úlohu než na Slovensku. Na stretnutia Valdajského klubu, ktorého som členom, chodia aj potomkovia Bielej armády. V kníhkupectvách v Moskve, v Petrohrade máte množstvá kníh o Bielej armáde aj plno kníh ospravedlňujúcich Stalina. Tam nie je rozhodujúce, kto kedy zaujal aké stanovisko, ale to, či dnešné stanovisko prospieva krajine, alebo nie. Rád by som rovnaký princíp uplatnil aj na Slovensku.

Ako vnímate, že pri sčítaní ľudí sa znížil počet hlásiacich sa ku katolíckej cirkvi?

V médiách panuje obraz svetského života.

To je zle?

Je to zákonité, pokiaľ nie je žiadne vážne krízové obdobie. Vtedy stúpa význam náboženstva a ľudia s náboženským založením sa v krízach vedeli perspektívnejšie rozhodovať než ľudia bez náboženského založenia. V Nemecku majú dosť presne preskúmané, že v katolíckych oblastiach, ako sú Bavorsko, Porýnie, volilo Hitlerovu stranu podstatne menej ľudí ako inde.

Ako dnes vnímate KDH, stranu, ktorú ste založili? Máte v nej ešte vplyv?

Nezúčastňujem sa na rozhodovaní vnútorných orgánov KDH, ale, samozrejme, že debatujem s členmi KDH a publikujem články. Za tých vyše 20 rokov, čo KDH existuje, spoločnosť prijala fakt, že je to kresťanská strana. Mala by sa profilovať aj ako strana odborníkov v iných oblastiach – ekonomických, kultúrnych a podobne. Práve som čítal v novinách, ako z verejného života vymizlo HZDS. Spomeňme si, čo to bola za strana ešte pred desiatimi rokmi. Dnes, pokiaľ ide o politický vplyv, prakticky neexistuje. Ja som bol pri zakladaní KDH, ktoré po novembri 1989 pôsobí na scéne najdlhšie a na rozdiel od HZDS je stabilné. Stabilita štátu sa začína pri stabilite politických strán. Väčšou istotou je strana, ktorá dlhšie vydrží, než tá, čo rýchlo vzlietne a potom padne.

Týka sa to aj Smeru? Ten tiež rýchlo vzlietol...

Nie som prorokom, ale teoreticky sa môže napríklad transformovať na inú stranu. Predchodcom Smeru bola SDĽ, ktorá už prakticky nie je. Kto by to o SDĽ povedal pred desiatimi rokmi?

Po vzniku KDH ste kedysi poslali niekoľko mladých talentovaných politikov na štúdiá do zahraničia. Dzurindu, Palacku, Figeľa. Ešte aj iných?

V Británii boli Fero Mikloško na zahraničných vzťahoch, Dzurinda s Palackom na ekonómii, Figeľ bol v USA. Boli aj ďalší na krátkodobých kurzoch, ale týchto štyroch si pamätám konkrétnejšie. Posielali sme ich tam cez sesterské strany v zahraničí.

Prečo ste si povedali, že práve títo sú talentovaní a má zmysel do nich investovať?

O ich talente svedčí fakt, že išli hore a vyorali za sebou brázdu v slovenskej politike.

Posielali ste ich do škôl preto, že boli draví?

Aj pre dravosť, ale nie iba pre ňu. Nie je mojím poslaním zamýšľať sa a obohacovať škálu Dzurindovho politického talentu, ale musíme si priznať, že talent bol a brázdu vyoral. Ako talent sa ukázal už na začiatku, keď ho verejnosť ešte nevnímala.

No jasné, Luník IX! Na rómskom sídlisku v Košiciach mu chceli postaviť sochu. Kedysi tam (už ako politik) brigádoval.

No jasné, Luník IX! Na rómskom sídlisku v Košiciach mu chceli postaviť sochu. Kedysi tam (už ako politik) brigádoval.

Čo Figeľ?

Pochádza z východoslovenskej dediny, vyštudoval techniku v Košiciach a bol aktívny pri zakladaní KDH na východe. Od začiatku prejavoval záujem o zahraničnú politiku. Mňa pozývali na konferencie kade-tade po Európe a mal som možnosť zobrať si svojho tajomníka. Párkrát som zobral Jána Figeľa. V polovici deväťdesiatych rokov bol zvolený za podpredsedu KDH pre zahraničné styky a dodnes sa pamätám, ako som ho prezentoval na tlačovke po zvolení. Že mladého chlapca z východu si za podpredsedu pre zahraničie zvolila strana, ktorá mala najbohatšie zahraničné styky. On preukázal talent a záujem o túto oblasť.

Ján Figeľ je dnes predsedom KDH a nevyhýbajú sa mu škandály – dostal byt v centre Bratislavy za cenu, o ktorej sa iným môže len snívať.

On má početnú rodinu, pôsobil ako hlavný vyjednávač Slovenska pre Európsku úniu, celý týždeň sa zdržiaval v Bratislave. Čiže buď bola jeho rodina na východe, alebo v Bratislave chodila po podnájmoch. To perfektne spĺňalo podmienky na to, aby dostal mestský byt. Starosta Ďurkovský mu byt pridelil plne v súlade s predpismi. Neskôr mal nárok byt si odkúpiť za netrhovú cenu. Bolo to obdobie, keď sa kupovali štátne a obecné byty do osobného vlastníctva za režijné ceny. On ho odkúpil ako každý iný. Ja v tom žiadnu aféru nevidím.

Ale on dostal za babku byt, no trvalé bydlisko si ponechal na východe, čiže dostával ako východniarsky poslanec cestovné náhrady. Hoci bol v Bratislave v tom byte, ktorý si neskôr kúpil za veľmi nízku netrhovú cenu...

Na to neviem nič povedať, lebo tento prípad neovládam.

Od politikov, ktorí sa hlásia k Desatoru, sa očakáva vyšší štandard správania – nielen zákonný, ale aj z hľadiska morálky. Figeľ zarábal dobre, napriek tomu poberal cestovné náhrady, akoby ďalej býval na východe. Nie je to nezákonné, ale z pohľadu verejnosti nemorálne.

Rozdeľme byt a cestovné náhrady, lebo k tomu druhému sa naozaj neviem vyjadriť. Pridelenie bytu zodpovedalo predpisom, ale aj záujmom štátu – veď bolo predsa v záujme štátu, aby sa hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do Európskej únie mohol plne venovať sedem dní v týždni svojej úlohe. A berme do úvahy, že mal početnú rodinu.

Takých, čo majú početnú rodinu, je množstvo.

Lenže kombinácií ľudí s početnou rodinou, ktorí sú vyjednávači Slovenska pre EÚ, veľa nie je. A nakoniec on bol jediný z tých, čo takto byt získali, ktorý ho potom odovzdal nadácii.

Vy sa dnes venujete hlavne advokácii a zastupovali ste aj niekoľko klientov v súdnych sporoch proti Ústavu pamäti národa. Viaceré spory ste vyhrali. Aká bola podstata sporu?

Že môj klient bol uvedený na stránkach Ústavu pamäti národa ako agent ŠtB. On sa necítil agentom, nič ŠtB nepodpísal ani nevedel, že ho Štátna bezpečnosť uvádza ako agenta. Odrazu sa to dozvedel po zverejnení zoznamov ŠtB. Takmer vo všetkých prípadoch mojich klientov išlo o ľudí, ktorí v oveľa väčšom rozsahu prejavovali odpor proti komunizmu, ako bol priemer spoločnosti.

Ako je možné, že boli označení za agentov?

Štátna bezpečnosť potrebovala rozšíriť počet svojich agentov a zneužívali svoje vnútorné predpisy. Dôstojníci ŠtB dostali na porade za úlohu naverbovať toľko a toľko ľudí. Keby ich nenaverbovali, vedúci by ich postihoval.

Ústav pamäti národa sa riadi zákonom, lenže uverejňujú sa aj z historického hľadiska nepravdivé informácie, ktoré niektorým zničili život. Prečo sa so zákonom niečo neurobí?

Neviem, čo by sa s ním malo urobiť, lebo zoznamy sú historickým dokumentom, do ktorého sa nemá zasahovať. Ale ľudia majú právo na očistenie sa a to je najlepšie cez súdne rozhodnutie.

Verejnosť vzala ako fakt to, čo bolo prezentované od začiatku – kto je napísaný ako agent, jednoznačne musel podpísať spoluprácu. Vy teraz tvrdíte, že to nie je pravda.

Samozrejme, že to nie je pravda, je to dokázané vo všetkých prípadoch ľudí, ktorých som zastupoval. Mimochodom, nezastupujem nikoho, kto podpísal záväzok spolupráce. Ale máte pravdu, že na začiatku sa vytvorila atmosféra, pri ktorej sa bral každý uvedený v zozname ako agent. Vtedajšie prejavy predstaviteľov Ústavu pamäti národa tento dojem posilňovali, ale nebola to pravda.

Akých klientov ešte máte?

Mám pomerne širokú kategóriu biednych ľudí, ktorí si vzali pôžičku od nebankových subjektov, a tie ich podvodne pripravili o byty alebo domy. Napriek tomu, že byt alebo dom má aj päťnásobnú hodnotu pôžičky. Ja im pomáham, aby sa k bytu alebo domu dostali naspäť.

Treba zmeniť zákony, aby sa ľudia nedostávali do takých problémov?

Najskôr bolo treba zmeniť súdne rozhodovanie. Som hrdý, že keď som sa v roku 2003 vrátil do advokácie a začal takých ľudí zastupovať, zmenilo sa rozhodovanie súdov. A postupne sa zmenil aj Občiansky zákonník.

Vaše meno sa tiež spája s Paneurópskou vysokou školou v Bratislave. Hovorilo sa jej aj Čarnogurského škola. Vy ste tú školu založili?

Z Moskvy sem prišiel profesor Lipický, ktorý v Rusku vyhľadával a školil talenty. U nás chcel tiež založiť vysokú školu. Ja som zozačiatku pôsobil ako právny poradca a riadne ma za to platili. Po roku mi navrhli, aby som sa stal spoločníkom.

Ešte stále ste spoločníkom?

Áno.

Okrem pôvodného ruského kapitálu je dnes v škole aj rakúsky?

Z pôvodného ruského kapitálu je dnes už len malá časť.

Je to dobrá škola? Vy by ste chceli byť jej študentom?

Určite áno. Veď na právnickej fakulte učí približne tretina zahraničných pedagógov, najmä z Česka, Rakúska a Nemecka. Keď robíme ankety medzi študentmi, tak práve pôsobenie zahraničných profesorov vychádza veľmi dobre hodnotené. Škola je súčasťou európskeho programu Erasmus, čiže študenti sa učia aj v iných krajinách Únie, teraz je v zahraničí asi 50 našich študentov.

Aj vy ste v škole prednášali?

Za tie roky iba dve prednášky, normálne neprednášam. Ale napríklad na fakulte masmédií pôsobí dosť známych slovenských publicistov. Hoci niektorí nemajú tituly a nemôžu prednášať, môžu viesť semináre. To si študenti vážia. Máme tiež záujem, aby politici z každej končiacej vlády prišli k nám učiť, lebo skúsenosť z vlády sa nikde inde nedá získať. Napríklad Lucia Žitňanská je u nás vedúca katedry.

Aká časť školy patrí vám? Vy ste priamo vlastníkom licencie?

Vysoká škola patrí neziskovej organizácii s názvom Bratislavská akademická spoločnosť – Paneurópska univerzita. Som jej spoluzakladateľom. A potom je ešte obchodná spoločnosť Global plus, ktorá vlastní nehnuteľný majetok. V nej mám štvrtinový podiel.

Máte pomerne blízky vzťah k Rusku. Prečo?

Vážim si ruské dejiny, kultúru a mám voči tomu štátu rešpekt.

Ste aj členom Valdajského klubu, ktorý je napojený na Rusko. Čo to je za klub?

Organizačne ho zvoláva agentúra Novosti a má pôsobnosť aj na ruskú vládu a akadémiu vied. Na zasadnutiach sa zúčastňuje 40 až 50 ľudí, všetko cudzinci. Členom sa možno stať iba tak, že Rusi si niekoho pozvú. Z bývalého východného bloku asi tri roky pozývali iba mňa. Najviac je tam asi Angličanov a Američanov a sú to ľudia, ktorí sa zaoberajú Ruskom. Buď ako poradcovia svojich vlád, alebo v univerzitách.

Čo v diskusiách Valdajského klubu riešite?

Napríklad v časoch krízy členovia klubu vypracúvajú pre svoje krajiny analýzy, čo sa dá od Ruska očakávať.

Na vás sa naše vlády niekedy obrátili?

Zatiaľ nie. Jedine mi ponúkli diplomatické miesto v Rusku, ktoré som neprijal.

Pred časom sme robili rozhovor s vašou sestrou, ktorá je sinologička. Naznačovala, že naše európske hlavy sú naivné, ak si myslia, že v niečom takom obrovskom, ako je Čína, sa dá vládnuť našimi demokratickými predstavami. Že istý druh autoritatívnosti musí byť. Týka sa to aj Ruska?

Áno. Nebohý akademik Vernadský, ktorý je v ruskej vede ohromným pojmom, napísal Náčrt ruských dejín. On podáva presvedčivé argumenty, že istý druh autoritatívnosti v Rusku je potrebný.

Váš postoj k Rusku je zo srdca, alebo ide skôr o pragmatický prístup k Rusku ako ku krajine s ohromným nerastným bohatstvom?

Zo srdca aj z rozumu. Rusi sa nikdy nevzdávali, hoci ich pozícia v dejinách bola často beznádejná. Boli jediní, ktorí porazili Tatárov, Napoleona aj Hitlera. Keby Hitlera neporazili, tak by sa druhá svetová vojna neskončila bezpodmienečnou kapituláciou Nemecka, ale nejakým vyjednaným mierom. Československo by s malou pravdepodobnosťou bolo schopné obnoviť svoje hranice, Slovensko by nezískalo časť bratislavského predmostia – Rusovce, Jarovce, Čunovo, nemohlo by dokončiť gabčíkovskú priehradu a tak ďalej.

A dnešné pragmatické hľadisko?

Rusi sú hrádzou proti islamskému fundamentalizmu z juhu, čím chránia aj Európu. Keby sa fundamentalisti z Čečenska, Dagestanu, Afganistanu dostali na Volgu, tak by sme si mohli strážiť hranice, ako by sme chceli, aj tak by k nám prišli. Rusi patria medzi päť najrýchlejšie sa rozvíjajúcich štátov sveta. Úzko spolupracovať s niektorým z týchto štátov je v záujme každej krajiny. Ale keby sme sa aj postavili na hlavu, tak Slovensko nikdy nebude mať s Ruskom také dobré vzťahy, aké má Merkelovej Nemecko.

Ako vnímate Vladimira Putina?

V deväťdesiatych rokoch zastavil v Rusku chaos po vláde Borisa Jeľcina. Urobil z Ruska rešpektovaný štát, ktorý prispieva k medzinárodnému poriadku. Umožnil Američanom dopravovať do Afganistanu vojenský materiál cez svoje územie, čo je pre Američanov životne dôležité. Nedá si však šliapať na prsty. Keď chceli Američania postaviť v Česku a Poľsku protiraketové základne, postavil sa proti.

Skúsme domácu politiku - aký máte pohľad na Roberta Fica?

Slovensko je mladý štát. Vidíte, ako sa rozplynula zakladateľská strana Slovenska HZDS s Vladimírom Mečiarom. Teraz by som od neho mohol očakávať tú fľašku koňaku (pozn. – Ján Čarnogurský sa v minulosti stavil s Vladimírom Mečiarom o koňak, že KDH bude mať väčšiu podporu a prežije dlhšie). Vidíte, akú dehonestujúcu úlohu zohrala Radičovej vláda, ktorá sa vnútri iba hádala. Z toho cítiť, že Slovensko musí byť dosť skromné pri posudzovaní svojich vnútorných pomerov a musí sa ich snažiť zlepšiť. Fico je ideovo na druhom konci ako ja, ale keď dokáže viesť vládu, ktorá štyri roky bude usporiadane spravovať krajinu, bude to v porovnaní s Radičovej vládou plus.

Vy ste nedávno povedali v súvislosti s Radičovou, že Slovensko ešte nie je pripravené, aby mala žena tento druh moci...

V článku som vysvetľoval, že v politike sa používajú aj podpásové údery, a keď muž na ne odpovie, tak to spoločnosť akceptuje. Ale keby rovnako odpovedala žena, spoločnosť by to vnímala horšie. Preto si myslím, že vrcholná slovenská politika nie je pôdou pre ženy. Najlepšou ilustráciou je osud Ivety Radičovej.

Myslíte si, že bola príliš mäkká?

Myslím tým to, ako s ňou zatočili v jej vlastnej SDKÚ. Iveta Radičová nevedela odpovedať vnútri SDKÚ na údery. Treba sa pred ňou skloniť, že údery nevynášala von, ale nechala si všetko pre seba. Nakoniec však odišla z politiky, hoci bola predsedníčka vlády.

Keby sme takú Margaret Thatcherovú preniesli do súčasnej slovenskej politiky, fungovala by?

Je otázne, či by na Slovensku mala podmienky na taký rast, aký mala v Anglicku. Keď proti nej robili baníci štrajky, ona potrebovala proti druhej strane vrátene labouristov použiť účinný propagandistický ťah vo svoj prospech. V noci dala v parku rozsypať smeti, lístie a ráno tam prišla ako premiérka s hrabľami a park čistila. Ukázala príklad, ako si treba udržiavať prostredie okolo seba.

Vy ste to od nej odkukali! Veď vy ste tiež hádzali lopatou na košickom sídlisku Luník!

(Smiech.) Hej, Luník IX. Hádzal som smeti na nákladné auto. Neskôr bol v miestnych novinách rozhovor s vtedajším rómskym starostom Luníka a povedal, že by mi chceli na Luníku postaviť sochu (smiech).

Nedávno ste naznačili, že SDKÚ je neperspektívna strana. Nemáte rád Dzurindu?

Ešte keď bol v KDH, dva-tri roky sa proti mne chcel presadiť a byť zvolený za predsedu KDH. To sa mu nikdy nepodarilo. Faktom je, že Dzurinda neskôr zostavil dve vlády, ktoré krajinu priviedli do EÚ, do NATO. Urobil reformy, z ktorých mnohé musí dodnes rešpektovať aj Fico. Jeho projekt SDKÚ mal však mnohé chyby, strana nemala vnútorný tmel a teraz sa to prejaví.

V prezidentskej kampani bude hrať nejakú úlohu aj výhrada vo svedomí, alebo urobíte kompromis a vzdáte sa tejto témy?

Pre mňa je základom kresťanskej politiky Desatoro, mínus prvé tri. Prvé je – nebudeš mať iných bohov, okrem mňa, aby si sa im klaňal. Druhé – nevezmeš meno Pána Boha svojho nadarmo. A tretie – spomeň si, že máš svätiť sviatočný deň. Tieto tri rešpektujem súkromne. Ja považujem výhradu vo svedomí za rozšírenie ľudských práv, čiže ako dobrú vec. Ale nechcem ju spoločnosti vnucovať.

Budete kandidovať za prezidenta ako kandidát KDH?

Nie, ako občiansky kandidát. Na základe najmenej 10-tisíc podpisov. A preto musím brať do úvahy všeobecnú úroveň požiadaviek. Teraz som napísal blog – Odkaz sviečkovej. Píšem, že sviečková manifestácia bola inšpirovaná Svetovým kongresom Slovákov, nie katolíckou organizáciou. Išli na ňu aj neveriaci a bola zjednocujúca. Podstatný podiel na jej úspechu mala aj tajná cirkev. To znamená, že pri spomienkových slávnostiach na sviečkovú manifestáciu by mali vystupovať katolícki predstavitelia, ale aj ľudia z nekatolíckeho prostredia. Aby aj odkaz sviečkovej pôsobil zjednocujúco. Týmto som na príbehu povedal, čo si myslím všeobecne.

Ako budete zbierať podpisy? Aj vy osobne?

Nie, v čase sociálnych sietí - Facebooku a ďalších, je to jednoduchšie než v minulosti. Stačí uverejniť listinu a požiadať, že kto má záujem, nech ju podpíše, dá ju podpísať aj svojim známym, a potom ju poštou pošle.

Vy ste na Facebooku?

Som a už mám päťtisíc priateľov, čiže už nemôžem mať viac.

Sám sa o svoj profil na Facebooku staráte?

Mám aj spolupracovníkov, ale píšem najmä ja.

Existujú informácie, že ste členom slobodomurárskej organizácie. Je to pravda?

Ubezpečujem vás, že nie. Keď Václav Havel druhýkrát kandidoval za prezidenta, začali šíriť o ňom reči, že je slobodomurár. Boli sme pripravení podporiť ho, ale v členskej základni KDH sa ma pýtali, či je slobodomurár. A ak je, tak že naši poslanci ho nemôžu podporiť. Predseda strany má rôzne povinnosti, tak som sa ho na to musel pri najbližšej príležitosti pýtať. On mi povedal, že nie je, a dohodli sme sa, že to aj verejne povie. V rozhlase boli vtedy jeho prejavy „Hovory z Lán“. V jednej časti hovorov oficiálne povedal, že nie je slobodomurár.

Stavia niektoré z vašich detí pri Senci obrovský Outlet – obchodné centrum, aké poznáme z Rakúska?

To stavia synovec. Syn môjho brata Ivana. Vznikne tam veľa nových pracovných miest.

Ako budúci kandidát na prezidenta musíte povedať všetko o svojej rodine. Máte štyri deti...

... najstarší Ján vyštudoval právo vo Viedni, je advokátom v Bratislave a vlani vyšiel na Mount Everest. Sám s dvoma šerpami. Utrpel omrzliny prstov na pravej ruke. Je siedmy Slovák, ktorý stál na vrchole najvyššieho štítu sveta. Má troch synov.

Everest ste mu nechceli vyhovoriť?

Nevedel som, že tam ide. Vopred to nikomu nepovedal.

Nasleduje dcéra.

Vyštudovala pedagogiku, má tri deti a je na materskej dovolenke. Ďalší syn má od narodenia vážny zdravotný problém, má aj vo svete zriedkavú chorobu. Je na invalidnom dôchodku a žije s nami. Najmladšia dcéra vyštudovala právo vo Viedni, má syna, je tiež na materskej dovolenke. Manželka je stavebná inžinierka. Patrila do vedenia firmy, ktorá postavila v Bratislave Most Apollo cez Dunaj.



Ján Čarnogurský a jeho svadobný bozk manželke v roku 1970.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.11.2012 20:25:25   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 22:29:16
napísal 3896 príspevkov
Prezidentstká kampaň je dobrá šanca sa zviditeľniť. Dobrí klienti odchádzajú (napr. Trnavské arcibiskupstvo), dobrá reklama nezaškodí. I love disidenti.
_________________
"...žije Pán zástupov, pred tvárou ktorého stojím..." (2 Kr 3, 14)
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.11.2012 3:30:42   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Ján Čarnogurský: Obrana manželstva
O morálke
| 11.máj 2010

Začnem uspokojením. Historici vypočítali, že Československá republika od svojho začiatku až do konca približne každých 20 rokov prežila zásadnú krízu. Kríza mala politický až geopolitický charakter a obyčajne viedla ku kvalitatívnym premenám vnútorného usporiadania republiky. Nedávno sme si pripomenuli 20. výročie novembrového pádu komunizmu a začiatku novej historickej kapitoly pôvodne Česko - Slovenska a teraz Slovenska. V podstate je načase, aby Slovensko – aj Česká republika – zažilo hlbokú krízu. Väčšina spoločnosti si to neuvedomuje, ale za takú krízu možno považovať na jednej strane útok a na druhej strane obranu základných mravných, spoločenských a civilizačných inštitúcii ako je manželstvo, ochrana života, odmietanie eutanázie, odmietane experimentov s kmeňovými bunkami a pod. Česko - Slovensko svoje 20-ročné krízy sem-tam neprežilo, ale dnes sú česko-slovenské vzťahy lepšie, ako kedykoľvek predtým. V tejto novej podobe Česko - Slovensko žije naďalej. Manželstvo je staršou inštitúciou, ako bolo Česko - Slovensko a súčasné pokusy o svoje nahlodanie by tiež mohlo prekonať v lepšej kondícii.



Manželstvo sa vyskytuje od začiatkov organizovaného usporiadania spoločnosti. Vyskytuje sa v rôznych podobách, koniec – koncov aj v súčasnosti sa vyskytuje v rôznych podobách, ale vždy existuje, pretože existenciu manželstva si vyžadujú elementárne potreby prežitia spoločnosti. Najlepším dôkazom o existencii a podobe manželstva sú staré zákony. Manželstvo sa v nich vyskytuje od samého začiatku. Nevyskytuje sa v nich ako samostatná kapitola, staré zákony neupravujú manželstvo ako také. Manželstvo sa považuje príliš za samozrejmosť existujúcu v spoločnosti, než aby ju bolo potrebné upravovať zákonom. Pri úprave iných spoločenských vzťahov však starý zákonodarca spomína manželstvo, napr. aké sú dôsledky, ak si slobodný muž zoberie za manželku otrokyňu, ak muž má pohlavný styk s manželkou iného a podobne. Analýza starých zákonov dáva historický prehľad aj pre posudzovanie nových pokusov a o inú právnu reguláciu manželstva. V mimokresťanskom období majú tri zákony priam civilizačný význam. Prvým svetovým zákonníkom je Chammurapiho zákonník vydaný v Mezopotámii, Babylónii okolo r. 1760 pr. Kr. Ďalšími zákonmi takéhoto významu sú Solónove zákony v antických Aténach vydané v r. 594 pr. Kr. a ešte Zákony dvanástich tabúľ vydané v starom Ríme v r. 450 p. Kr. V tejto súvislosti nespomínam samozrejme Starý zákon a Desatoro, pretože tie už majú priamy súvis s kresťanstvom. V Chammurapiho zákonníku, v Solónových zákonoch ani v Zákonoch dvanástich tabúľ sa neupravuje manželstvo, dokonca ani len zväzok osôb rovnakého pohlavia. Treba si toho všimnúť najmä v Solónových zákonoch. Boli to zákony, ktoré predstavovali zásadnú reformu usporiadania antických Atén. Vyznačovali sa taktiež tým, že v podstate uzákoňovali spoločenské vzťahy, ktoré fakticky v Aténach existovali. Ešte treba spomenúť, že v antických Aténach spoločnosť homosexuálne zväzky v zásade tolerovala. Je známe, že Alexander Macedónsky bol založený homo- aj heterosexuálne. Solónové zákony taktiež spomínajú manželstvo iba okrajovo, vo vzťahu k majetku, vo vzťahu ku postaveniu slobodného alebo otroka a pod., ale nikde nespomínajú homosexuálne partnerstvo. Rovnako neupravujú ani spoločenské vzťahy súvisiace s homosexuálnym partnerstvom, analogické alebo podobné ku spoločenských vzťahom súvisiacim s heterosexuálnym manželstvom. Napr. čo sa stane, keď sa manžel vráti po dlhých rokoch z vojnového zajatia, aký to má právny dopad na manželku, ktorá prípadne medzitým uzavrela nové manželstvo. Homosexuálne zväzky nespomínajú ani zákony dvanástich tabúľ starého Ríma, ktoré boli základom rímskeho práva a ako je známe z rímskeho práva sa vyvinulo až naše súčasné právo. Spomenuté tri zákony dejiny preosiali ako najlepšie v minulosti. Ak tieto zákony homosexuálne zväzky nespomínajú, je to minimálne signál aj pre súčasnosť. Je to signálom pre súčasných zákonodarcov, a to či už u nás alebo v zahraničí, aby sa pred zavedením do zákonodarstva nového inštitútu, ktorým by bolo uzákonenie homosexuálnych partnerských zväzkov, dôkladne zamysleli a dôkladne analyzovali, o čo opierajú taký zásadný zlom v dejinách práva. Pri takejto analýze narazíme na ďalšiu zvláštnosť požiadaviek na uzákonenie homosexuálnych partnerstiev. Uvedené tri klasické zákony, presnejšie ich zákonodarcovia, výslovne odôvodňujú vydanie uvedených zákonov potrebami spoločnosti, príkazom bohov a pod. Aj súčasné zákony reagujú na nejakú širšiu spoločenskú požiadavku. Uzákonenie homosexuálnych zväzkov či manželstiev požadujú homosexuálne založené osoby. Absolvoval som niekoľko verejných diskusií na tému uzákonenia homosexuálnych partnerstiev či manželstiev. Všimol som si všeobecnú charakteristiku diskusných príspevkov tých, ktorí takéto zákony požadovali. Argumentovali vždy v prvej osobe. Argumentovali, že „ja som diskriminovaný“, alebo „my sme diskriminovaní“, keď takéto zákony nie sú. Argumentácia obhajcov tradičného manželstva naproti tomu používa tretiu osobu. Oni alebo ona – spoločnosť potrebuje manželstvo z takých a takých dôvodov. Manželstvo je potrebné, pretože je ochranou slabších v manželskom zväzku a to sú spravidla ženy a deti. Čiže oni. Ale kráľ Chammurapi vydal svoje zákony nie preto, aby upevnil svoju vládu, ale aby nastolil istotu a spravodlivosť pre svojich poddaných. Solón taktiež nevydal zákony pre seba, ale preto, aby nastolil viac spravodlivosti a väčšiu pevnosť v aténskej demokracii. Zákony sa vydávajú „pre nich“, nie „pre mňa“.



V diskusiách o požiadavke na uzákonenie homopartnerstiev je dôležitý ešte iný údaj, ktorý sa v nich nevyskytuje. Pri nasledujúcich údajoch vychádzam z prejavu poslanca Alojza Rakusa v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 31. 1. 2002 v diskusii o návrhu na uzákonenie homosexuálnych partnerstiev. Poslanec Rakús vychádzal z amerických štúdii, ktoré vo svojom prejave presnejšie spomína. Podľa nich v prvom rade homosexuálov v bežnej populácii nie je 4 % ako všeobecne uvádzajú naši aj zahraniční homosexuáli, ale nanajvýš 1%. Ďalej podľa americkej štúdie, ktorú poslanec Rakus uvádza, 74 % homosexuálnych mužov malo počas života viac než 100 partnerov, 41 % viac než 500 partnerov a 28 % viac než 1000 partnerov. 79% homosexuálnych mužov označilo viac ako polovicu svojich partnerov za cudzích neznámych mužov. Iba 2 % homosexuálne založených mužov dodržiavali monogamiu alebo semimonogamiu, t. z. že mali pohlavný styk s menej než 10 partnermi. Časté striedanie partnerov je všeobecným javom u homosexuálov aj po rozšírení AIDS. Pripomeňme si, že choroba AIDS sa spočiatku označovala za chorobu homosexuálov. Iná americká štúdia uvádza, že striedanie partnerov je u homosexuálov 12-krát častejšie než u heterosexuálov. Z pohľadu týchto štatistických údajov bolo by vhodné opýtať sa súčasného nemeckého ministra zahraničných vecí Guido Westerwelle, ktorý sa verejne priznáva ku svojej homosexualite, koľký v poradí je jeho súčasný homosexuálny partner. Z hľadiska týchto štatistických údajov vyvstáva otázka zmyslu uzákonenia homosexuálnych partnerstiev. Samotný zákon by neviedol homosexuálnych partnerov ku väčšej vernosti. Skončenie partnerstva by malo za následok o. i. majetkové vyrovnanie, prípadne aj cez súd, ale kým by skončilo jedno súdne majetkové vyrovnanie, účastník takého súdneho konania by už mal za sebou 2 alebo 3 ďalšie homosexuálne partnerstvá.



Manželstvo sa vyvinulo v spoločnosti, pretože zodpovedá Božím zákonom, alebo v sekulárnych termínoch, pretože vytvára najlepšie podmienky pre stabilitu spoločnosti a rozmnožovanie, čiže pretrvávanie spoločnosti. Spravidla slabším partnerom v manželstve je žena a deti. Manželstvo dáva záruky najskôr iba spoločenské, postupne aj právne, práve žene a deťom. Takým spôsobom vytvára spoločnosti stabilitu a spravodlivosť. Bez uzavretia manželstva sa spolužitie dvoch osôb, teraz mám na mysli muža a ženy, môže kedykoľvek rozísť a slabší partner, ktorým je obyčajne žena, sa ocitne spravidla v horšom postavení. Koniec – koncov stačí sa oboznámiť so súčasnými štúdiami o postavení rozvedených partnerov. Manželstvo ako právny inštitút vznikol z objektívnej spoločenskej potreby. Rôzna úprava manželstva v rôznych civilizáciách je z tohto hľadiska druhoradá. Diskusie o partnerstvách homosexuálov majú ešte jednu charakteristiku. Začínajú požiadavkou na najmiernejšiu podobu uzákonenia partnerstva, napr. bez práva adoptovať deti. Ako náhle však zástancovia takýchto zákonov dosiahnu svoj prvý cieľ, neprestanú, ale pokračujú v kladení ďalších požiadaviek, napr. v postavení partnerstiev homosexuálov na úroveň manželstva, v práve adoptovať deti a pod. Známy anglický historik Paul Johnson píše vo svojej životopisnej knihe Čestne o Bohu (Honest on God). Ako ľavicový novinár niekedy v 60-tych rokoch publicisticky podporoval požiadavky homosexuálov na odstránenie ich diskriminácie vo Veľkej Británii. Zákony, ktoré považoval za diskriminujúce, boli postupne odstránené alebo zmenené a akákoľvek diskriminácia homosexuálov skončila. Paul Johnson píše, že si myslel, že tým kampaň homosexuálov skončí. Kampaň homosexuálov však neskončila. Svoje pôvodné požiadavky ďalej stupňovali tak, že Paul Johnson to už považoval za diskrimináciu nehomosexuálov. S publicistickou podporou homosexuálov skončil.



Základnou spoločenskou funkciou heterosexuálneho manželstva a súčasne dôvodom jeho právnej existencie je vytvorenie podmienok pre plodenie a výchovu detí, a tým pokračovanie spoločnosti. Partnerstvo, či dokonca manželstvo homosexuálov túto funkciu neplní. Ešte aj v súčasnosti sa väčšina detí rodí v manželstve, aj keď počet detí narodených mimo manželstva neustále stúpa. Štatistické štúdie by nepochybne preukázali, že priemerný počet detí narodených v manželstve je vyšší, než priemerný počet detí narodených mimo manželstva. Mám na mysli tých istých heterosexuálnych partnerov. V dobe, keď je akútnym problémom spoločnosti klesanie počtu obyvateľstva, relativizovanie hodnoty manželstva by vysielalo signál opačným smerom. Taktiež spoločenské podmienky pre výchovu detí v heterosexuálnych manželstvách, rodinách, sú neporovnateľne lepšie, než podmienky u jednotlivých partnerov. V tejto prednáške sa nezaoberám rozdielom medzi manželstvom heterosexuálnych partnerov a iba občianskym spolužitím heterosexuálnych partnerov. Sumarizujúc túto časť možno konštatovať, že manželstvo plní pre spoločnosť existenčnú funkciu, kým homosexuálne partnerstvo žiadnu takúto funkciu pre spoločnosť neplní.



Pozrime sa teraz, ako súčasné právo zabezpečuje práva homosexuálnych partnerov. Súčasné právo Slovenskej republiky pozná trvalé spolužitie osôb a poskytuje mu určitú ochranu. Pri spolužití osôb nerozlišuje, či ide o homosexuálnych partnerov, prípadne iný typ spolužitia. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Táto definícia sa vzťahuje aj na domácnosť homosexuálnych osôb. Ďalej § 116 Občianskeho zákonníka definuje blízke osoby. Podľa tohto ustanovenia blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Označenie „iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom“ zahrnuje aj homosexuálne partnerstvo. Obecné a mestské úrady na požiadanie vydajú potvrdenie osobám, že žijú v spoločnej domácnosti. V podstate to je súčasná podoba partnerstva aj homosexuálov. Ak spolužitie v jednej domácnosti trvá najmenej 1 rok, takýto partner sa stáva dedičom zo zákona v druhej dedičskej skupine. Dovtedy je možné dedenie založiť testamentom. Pri už spomínanej frekvencii menenia homosexuálnych partnerov požiadavka trvania zväzku aspoň jeden rok sa nejaví byť bezzákladnou. Nadobúdanie vlastníctva k veciam má oproti manželstvu iba ten rozdiel, že partneri nemôžu nadobudnúť veci do bezpodielového spoluvlastníctva, ale nadobúdajú veci do podielového spoluvlastníctva spravidla 50 na 50 %. Ako ďalší argument uvádzali zástancovia zákona o partnerstvách homosexuálov, že v súčasnosti partner nedostane automaticky údaje o zdravotnom stave svojho partnera, ak sa partner nachádza v nemocnici. Je to možné na základe splnomocnenia. Ak by sa novelizoval zákon o zdravotnej starostlivosti, že údaje o zdravotnom stave možno poskytnúť aj osobe, ktorá predloží potvrdenie mestského alebo obecného úradu, že žije v spoločnej domácnosti s hospitalizovaným, asi by to nevyvolalo v spoločnosti žiadne problémy.



Základný dôvod odporu proti uzákoneniu partnerstiev homosexuálov spočíva v tom, že relativizuje manželstvo a znižuje jeho význam v spoločnosti. Spoločnosť však práve teraz potrebuje manželstvo azda viac ako v minulosti. Najmä v Európe už buď dochádza ku poklesu obyvateľstva, alebo takáto budúcnosť bezprostredne hrozí. Čeliť tejto hrozbe možno tým, že sa podporujú a posilňujú spoločenské inštitúty, ktoré privádzajú na svet viac detí. Ukázali sme si, že takým inštitútom je manželstvo.



Záverom sa iba letmo dotknem inej výzvy pre manželstvo, v tomto prípade kresťanské monogamné manželstvo. V iných civilizáciách sú manželstvá založené na iných princípoch. Konkrétne v islamskej civilizácii jeden muž môže mať 4 zákonité manželky. Zhodou okolností sa nachádzame v historickom období, keď v kresťanských krajinách stagnuje alebo klesá počet obyvateľstva, ale v islamských spoločnostiach počet obyvateľov rýchlo rastie. V niektorých krajinách odzneli populistické návrhy, aby sa aj v Európe umožnilo polygamné manželstvo, a tým sa vyrieši problém poklesu obyvateľstva. V 90-tych rokoch taký návrh predniesol v Rusku Vladimír Žirinovský. Bolo by to ohrozenie manželstva z inej strany. Ani takéto návrhy nie sú predmetom môjho príspevku, ale je potrebné, aby sme o nich vedeli. Chcem tým povedať, že obrana manželstva môže čoskoro odporovať útokom z inej strany.



Kresťanská obrana manželstva sa paradoxne môže oprieť o svoju skúsenosť z obdobia komunizmu. Listovanie tlačou z 50-tych a 60- tych rokov minulého storočia je zaujímavým čítaním, ako sa komunisti cítili silnejší od náboženstva. Ako o samozrejmosti sa vtedy písalo, že náboženstvo zanikne behom 2-3 generácii pod vplyvom vedeckých poznatkov. Vieme, ako to dopadlo. Komunizmus sa zosypal, pretože nebol schopný vyrovnať sa s novými spoločenskými výzvami, vrátane nových vedeckých poznatkov. Kresťanstvo s nimi nemalo problém. Nad komunizmom sme vyhrali a je to ešte v našej čerstvej pamäti. Útoky na jednotlivé inštitúty kresťanstva, v tomto prípade manželstvo, ochranu života, v pracovných vzťahoch voľnú nedeľu a pod., prichádzajú dnes z inej strany. Zo strany radikálneho liberalizmu. Prečo by sme nemali vyhrať aj nad ním? Fakt je však ten, že v období komunizmu to trvalo kresťanstvu dosť dlho, kým vyvinulo proti komunizmu účinné prostriedky proti odporu.



Ďakujem za pozornosť.

http://www.jancarnogursky.sk/clanky/67/jan-carnogursky-obrana-manzelstva
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.11.2012 5:08:16   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
misojogi píše:
Citácia:
...nie preto sa to niektorym zdalo nedostatocne. Slo o udajny problem, ze v zasvateni nebolo Rusko explicitne menovane. To ale v case studenej vojny ani inak neslo. Preto sv. Otec zvolil iny variant a zasvatil Panne Marii cely svet aj s Ruskom. Fakticky to bolo viac, ako Panna Maria ziadala a neskor aj Lucii potvrdila platnost zasvatenia...

ak to bolo v roku 2000 tak potom uz nebola studena vojna a mohol Rusko menovat priamo
ale este tretie zasvatenie kde by bolo Rusko priamo vyslovne menovane by nezaskodilo ...
uskodit nemoze a co keby osozilo :-D

OK
tak som si nedavno precital casopis Marina doba
a dozvedel som sa ze kvoli pochybnostiam niekedy v roku 2000 sa Vatikan priamo spytal sestry Lucia ci zasvatenie bolo v poriadku
a odpoved bola ze vsetko je OK
a ze pochybnosti to su len take reci na internete, ktore netreba brat vazne
Kedze p Vojtkova je informovana osoba, tak problem povazujem za uzavrety
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.11.2012 10:54:02   Re: Prezident Čarnogurský
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 18702 príspevkov
misojogi píše:
misojogi píše:
Citácia:
...nie preto sa to niektorym zdalo nedostatocne. Slo o udajny problem, ze v zasvateni nebolo Rusko explicitne menovane. To ale v case studenej vojny ani inak neslo. Preto sv. Otec zvolil iny variant a zasvatil Panne Marii cely svet aj s Ruskom. Fakticky to bolo viac, ako Panna Maria ziadala a neskor aj Lucii potvrdila platnost zasvatenia...

ak to bolo v roku 2000 tak potom uz nebola studena vojna a mohol Rusko menovat priamo
ale este tretie zasvatenie kde by bolo Rusko priamo vyslovne menovane by nezaskodilo ...
uskodit nemoze a co keby osozilo :-D

OK
tak som si nedavno precital casopis Marina doba
a dozvedel som sa ze kvoli pochybnostiam niekedy v roku 2000 sa Vatikan priamo spytal sestry Lucia ci zasvatenie bolo v poriadku
a odpoved bola ze vsetko je OK
a ze pochybnosti to su len take reci na internete, ktore netreba brat vazne
Kedze p Vojtkova je informovana osoba, tak problem povazujem za uzavrety

Uz raz som to tu spominal - cele to "zasvatenie" je totalny humbug !
Ako si moze niekto vobec dovolit zasvacovat CELY SVET iba "svojmu" Bohu ?
Co ak nejaky ajatollah zasvati cely svet Allahovi ?
Bude to "platne" ??? :lol:
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.11.2012 10:57:43   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Co ak nejaky ajatollah zasvati cely svet Allahovi ?
Bude to "platne" ??? :lol:

Nebude
lebo islam nie je prave nabozenstvo
a mas to ...

ale v kazdom pripade to zasvatenie ucinok malo:
padol cely sovietsky blok
to nie je tak malo ...
:-D
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.11.2012 11:08:31   Re: Prezident Čarnogurský
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 18702 príspevkov
misojogi píše:
ale v kazdom pripade to zasvatenie ucinok malo:
padol cely sovietsky blok
to nie je tak malo ...
:-D

:lol: :lol: :lol:
Tejto "kauzalite" veria akurat tak babky a male deti ...
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 28.11.2012 11:28:50   Re: Prezident Čarnogurský
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12580 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
ale casovo sedi , nie ?
zasvatenie a nasledne nastup Gorbacova k moci a perestrojka
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 138 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 5, 6, 7, 8, 9, 10  Ďalší

Obsah fóra » Aktuálne spoločenské dianie

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: